Ako vnímate ľudí, ktorí sa červenajú?
Mám sociálnu fóbiu...liečim sa.
Vraví terapie by ma zaujímalo, že čo si myslite o ľuďoch, ktorý sa červenajú...napríklad, keď sa s vami rozprávajú...alebo keď idú na obed a pozerá na nich veľa ľudí, keď maju prezentáciu a sú celý v strese, červení...na porade, keď na nich niekto "zaútočí" a nepríjemnou otázkou v práci?
Pýtam sa, že či je to fakt také hrozne vidieť takého "stresáka"? Alebo sa s takým človekom kamarátit či mať takého kolegu?
Chcela by som vidieť "pohľad" na seba z tej druhej strany...ja sa zmierujem pomaly a postupne s tým, že na tom fakt nezáleží ako vyzerám, keď niečo prezentujem alebo je mi to nepríjemné...fakt sa a tým snažím žiť a nebrať sa až tak vážne... No sú aj také dni, že mi je zo seba na nič....pritom si myslim, že nie som zdaleka zlý človek, snažím sa, pracujem, plním si povinnosti svedomito...len mám takýto problém.
Ako vnímate takýchto hanblivých ľudí?
Preco by sme si mali o nich nieco mysliet?
Otazka ako-co si myslite o ludoch, co maju hnede vlasy?
Uplne nic si o takych ludoch nemyslim, mozno tak na sekundu si v duchu poviem “juj chuda asi mu / jej nie je prijemne” a hotovo. V zivote by mi nenapadlo sa z toho nejako vysmievat, urazat, komentovat to… ved viem, ze ten clovek si je toho vedomy a nevie to ovplyvnit.
Nic si nemyslím. Treba si uvedomiť (a nepisem to nejak v zlom), že väčšine ľudí si ukradnutá, napr už aj v momente keď niečo prezentuješ.
Ja s takými ľuďmi súcitím, lebo som tým roky tiež trpela. Viem, že mnohým je to nepríjemné, ale v skutočnosti červenanie sa je nepríjemné väčšinou len červenajúcemu sa, ostatných to nejak netrápi 😀
Okrem toho, co sa cervena to nikto neriesi. Kazdemu je to fakt uplne jedno, ale verim, ze ti "stresaci" sa mozu citit neprijemne.
Mne to pride byt mile a uprimne. Ale neviem, ci sa to odo mna rata, kedze aj ja sa cervenam 🙂
To ma trápilo naposledy, keď som mala 13. V dospelosti som na to zbalila dosť fajn chlapov 😉
Pomyslim si, ze su hanblivi a to je vsetko. Hanblivost je uplne bezna ludska vlastnost, nic trapne, nic smiesne, nic menejcenne.
Ahoj, vítam sa v klube ☺️
Neznášam to a najradšej by som sa videla s hlavou zahrabanou v zemi.nech už na mňa žiadne pohľady nepadajú.
To sa nedá odnaučiť proste
@pe_mi no Ako čítam komentáre, som za ne vďačná...
Ja sa tým zmierujem ... Stále som sa to snažila zmeniť, celý život akoby som proti sebe bojovala... Čítala knihy, publikácie...terapia, psychiater...
Teraz postupne zisťujem, že to som vlastne ja. Aj keď nie veľmi príjemná "vlastnosť" ale je to súčasť mňa. Skrátka som hanblivý človek.
Je to roztomile, skor to vnimam pozitivne, ze ten clovek ma city, ze je tam dusicka
Ja sama s tymto mám veľký problem keďže som veľmi hanbliva a robím prevažne v mužskom kolektíve, casto sa mi stáva že muži vtipkovali a mali nejaké narážky a ja cervena ako paradajka až som sa pod zem išla prepadnúť od hanby 🤭 čím viac sa to človek snaží zakryť tak tým je to horšie a nedá sa s tým žiaľ nič robiť len sa s tým naučiť žiť a zvyknut si 😁 mimochodom na druhu stranu kolega o 15 rokov starsi bol rovnaký hanblivec a mne sa to na ňom pacilo podľa mna je to pekne gesto keď sa opačne pohlavie zapyri 😁
Co si myslim? Ze su citlivi, hanblivi a za cervenanie nemozu, lebo sa to neda ovplyvnit, takze nijako to nekomentovat, kedze aj mne sa to obcas stane, ale naucila som sa rokmi to ignorovat a tym padom to rychlejsie prejde.
podla mna je to zlate, ale o ludoch ako takych si nic nemyslim, neriesim. ci sa cervenaju, necervenaju, ci sa zabudli ucesat rano.. atd.. proste neriesim. kazdy mame starosti svoje a o tom, ze kazdy nejaky je ani nehovorim.
Vďaka za všetky komentáre, ste milí
Ja sa červenám tiež odjakživa. Keď mi je niečo trápne, keď hovorím na porade, nejako som sa s tým naučila žiť... Tak proste to vidia a nikto nič nehovorí k tomu. Zvykli si