Aj mamy sú len ľudia. O pocitoch, keď je nám ťažko
Hrdinkou je mama. O takých hrdinstvách som nečítala v žiadnej knižke. O takých obetách sa mi nikdy nesnívalo. Nikdy ste sa necítili tak mizerne ako pri kolotoči domácich povinností. Nikdy ste na seba nemali menej času. Aký paradox! A to ste celé dni doma! Už nikdy chrípku nevyležíte. Nemôžete príliš myslieť, čo všetko by ste mali a nestihli ste, lebo by tých vrások na čele bolo viac. Netreba premýšľať. Ah tie myšlienky. Chcela som si nalakovať nechty. Taká banalita! Pred piatimi dňami som si odlakovala starý lak a už keď som si zlomila druhý necht, som si spomenula, prečo. Aha na nanesenie nového a párminútovú manikúru nebol čas. Moje ruky zostarli túto zimu o niekoľko rokov. Neskutočné umývanie – riadov, podlahy, detských ručičiek, niekoľko hypermangánových kúpeľov kvôli kiahňam. Koľkokrát ohnete chrbát, koľkokrát ho v noci zdvihnete z postele, a už opať večer. A dilema, posedieť a predýchať deň, alebo poupratovať, aby ničiace komando ráno zruinovalo aj posledný kúsok Vášho pominuteľného šťastia
Už si pripadám ako sup, ktorý sliedi po spadnutej hračke, capke na linke. Všetko mi vadí. Tu, v centre môjho bytia, kde sme zavretí a nemôžeme von. Už mesiac. Kvôli kiahňam. Naše dni sú ťažké a nikto nie je plne uspokojený. Sofiinu voľbu preferencie uplatňujem každý deň. Menšie musí počkať, kým sa naberie staršiemu. Starší musí počkať, kým sa mladšie prebalí a mama prichádza na rad posledná ale jej to nevadí. Nevadí jej to ani ďalší deň, ani ten nasledovný. No prídu dni, keď aj ona chce byť na rade.
Sú dni, kedy potrebujete vystriedať. Nakopnúť sa, natiahnuť. Ako autíčko na zotrvačník, ktoré dochádza. Treba ho znovu natiahnuť aby ako raketa vyletelo vpred. Ako auto, ktoré potrebuje plný servis. Čo naštartuje mamu, ktorá má malé deti a 24 hodinovú pohotovosť?
Keď chodíte medzi ľudí, máte nadhľad. Domáci stereotyp Vám ten nadhľad berie. Neviem byť objektívne pozitívna. Som subjektívne negatívna. Šťastie je minimalistické ako poriadok v domácnosti pri malých deťoch. Výnimočne krásne a zároveň pominuteľné.
Ľúbim svoje deti, no potrebujem aj čas na seba. Nie som len mama. Som aj človek. Ktorý si zaslúži byť čistý, najedený, naplnený. Prepáčte mi, ak som niekoho pobúrila. Som už len strašne unavená.
@calea101 Prekrásne napísané. 3 dni po narodenì malej som si myslela, že da to nedá zvládnuť. Neviem ako som to dokázala zvlánuť 2 roky. Bez spánku, bez knihy, bez TV správ, bez času na seba. Často plačem od vyčerpania a vtedy mi povie moja buchtička-Mamičenka, neplač. Čo si? Krásna si. A ja plačem ďalej, od šťastia..
@calea101 uplne zdielam tvoje pocity, takyto stav trva u mna uz od novembra. Teraz je to tyzden co je synator chory ( na liekoch) od pondelka je doma, inak chodi do skolky. Sice chodime aj von, ale pocasie je velmi zradne ( svieti slnko ale fuka studeny vietor) detom to samozrejme nevadi, ja som cela premrznuta. Prideme domov a stale ten isty kolotoc, niekedy by som s tym uz najradsej sekla, ale nic sa tym nevyriesi. Manzel je v kuse v praci, a ked ma volno venuje sa svojmu konicku - sportu. Este nikdy sa nestalo ze by sam od seba prevzal iniciativu a zobral deti von. V januari som bola konecne na kavu s kamoskou tak ich strazil cca 3 hodiny. Samozrejme boli cele rozhodene a urevane lebo nie su zvyknute byt s nim same. Ale aj napriek tomu ze som nevedela do coho idem, ked som sa rozhodla mat dieta, neviem si predstavit ze by som ich nemala, su to moje zlaticka. Byt mamou je to najtazsie a najkrajsie poslanie v zivote zeny a som stastna ze som ta vyvolena 🙂 prajem vam vsetkym pevne nervy
@calea101 úžasné, krásne a pravdivo napísané,mam ten istý pocit,som na pn cca mesiac ale.zatiaľ som nebola doma ani jedno doobedie, vybavovacky,poistka autá,prepis,potvrdenia do sociálnej, ,vyšetrenia u vsak o akýchkoľvek doktorov ktoré som počas roka nestihla,po malú do škôlky, a ten istý kolotoč
Týždeň sa pozerám na svoje mastné vlasy v zrkadle a dúfam že ešte niaky ten deň vydržia, ,uff
Som veľmi vyčerpaná 😔
Do pu.. baby!!! Tak vy ste este ake kludne 😀 Zo mna idu take vulgarizmy, ake som v zivote nepocula, vsetko je NA PI::: !!! POJE::: !!! SKU:::!!! MYKA MA OD JEDU, KYPI MI ZLC, ZDUTA SOM ZA KAZDU HOVADINU, NAJRADSEJ BY SOM VSETKYM TAKU NAJE:::: DO KSICHTU!!!! NESPALA SOM 9!!!!! MESIACOV!!!!! 😀 😀 SLAHNE MA 😀 😀
@calea101 Tak to viem, o čom píšeš.Dvaja drobci, mladšie je od narodenia uplakané a panovačné- a to už má 2 roky.Psychicky to už občas nezvládam, hlavne keď je manžel na týždňovke.Stále doma s deťmi, rozhovor s niekým dospelým minimálny.Tak rada by som si vyrazila na nákupy, žúrku... 😀 No nemám šancu.Kamošky už nemám, nejak sa rozpŕchli a manželovi sa moc nechce.Som...bola som spoločenská, bavič partie..Dopadla som tak, že po 4 rokoch na MD mám strach keď idem medzi ľudí sama, sebavedomie na bode mrazu.Neobišla ma ani depresia.Skončila som u psychologičky, ktorá mi veľmi pomáha.Ale aj napriek jej pomoci sa už asi liekom nevyhnem.Strašne sa hanbím a nadávam sama sebe, ako som to dopadla... ☹ Dúfam, že je to len prechodné a že sa z toho po materskej dostanem 😅
My sme si zadovazili kocurika z utulku.mam 3 deti, 4.-te take velke (manzela 😀 ) a este mame aj kocura.Mnohe si mozno pomyslite "sibe im", no ja som sa tiez zo zaciatku bala, ze "boze, pribudne mi dalsia starost, aj tak ich mam uz dost", no mame kocurika vyse mesiaca, priniesol do nasej domacnosti radost, smiech, pohodu, menej stresu, akosi mi uz nic extra nevadi, prestala som sa tak nahanat, prestala som vsetko tak riesit, akosi vsetko viac stiham, stihnem si aj odpocinut, aj upratat, v podstate mam upratane vzdy, kedze stale zametam rozsypanu macaciu podstielku, vycesavam chlpy z koberca, prasim deky...Pribudli starosti, ale kedze robim vsetko dookola, upratujem po kocurovi dookola, stale mam cisto a nemusim upratovat tak dokladne, akosi si stiham viac oddychnut, aj vonku stiham s detmi ist na dlhsi cas...Akosi zmizol ten stres, nenahlim sa ako predtym a predsa vsetko pekne stiham...Leo (nas kocur) sa stale niekam driape, stale niekam lezie, nahana si chvost, robi pritom kotrmelce, potom sa unavi a spi na synovej posteli a my ho vsetci pozorujeme a tesime sa a smejeme sa a nasa domacnost je veslesia nez predtym.takze odporucam-kupte si zvieratko, mozno prinesie dalsiu starost, ale naucite sa inak si pracu zadelit a budete v pohode viac, nez predtym.Aspon u mna to zafungovalo.🙂
momentalne mam tiez pretrhnutu tu zotrvacnu snurku a som bez stavy,dnes to na mna dolahlo,takze som oznamila,ze sa zajtra idem vyvencit sama niekde do mesta na nakupy. Ale ked si teraz predstavim,ze potrebujem oriadit, umyt gebulu,aby mast netiekla, urobit nechty,aspon zaklad,odstranit z nich krasu dnesnej zahrady,nahodit aby som bola trochu poludstena...pri momentalnom rozpoloženi ma to ľaká
Ahojte, ja idem zajtra po sto rokoch ku kaderníčke 😀 Tak som si v stredu musela umyť vlasy nech mi tam olej nekvapká. Inak už nehovorím o tom, že som ešte teraz večer varila obed na zajtra, nech stíham 🙂 Hold, niečo za niečo
@maminecka2 Ja som bola u kaderníčky po 2 rokoch a cítim sa jak nová žena, budúci týždeň idem ku kozmeticke🙂
@junova Dobrý nápad, hneď to doma navrhnem. Ja sa chystám už roky skúsiť pedikúru, tak snáď kým pôjdu deti do školy sa podarí 😀
treba si najst vzdy nieco, na co sa mozete tesit, kino, divadlo, sem tam si zajdeme s kamoskou na veceru, ked deti pospia, vyzalujeme sa jedna druhej, zasmejeme sa a je nam lepsie....
alebo ma tesi detom vymyslat nieco nove, z coho sa tesia oni, nove hry, vlastnorucne vyrobene hracky, nove aktivity, svetle body tyzdna su aj navstevy MC u nas, pokecame s inymi mamami, zistime, ze sme na tom rovnako a mam dobry pocit, ze som urobila nieco pre rozvoj deti...
mat na kazdy den nieco, malu drobnost a ono to uplne prevalcuje to negativne...
a este sa treba zasobovat dostatkom B vitaminov 😀 - to super pomaha, ked sa nalada prudko zhorsuje
takja to tiez dobre chapem... rok a pol som nespala, lebo dcera sa budila kazdu hodinu-dve... teraz pre zmenu sice prespi noc, ale budicek mame o piatej...mam vsetko co vy, dieta, domacnost....no okrem toho kazdu volnejsiu chvilu (vratane noci) pisem diplomovku...asi 1672 krat som s tym chcela seknut, ale furt sa nejak odhodlam a pokracujem... teraz skor len cakam, dokedy bude moje telo a psychika ochotne zvladat taku zataz..
@calea101 suhlasím s babami mala by si napísat knihu a velmi rada si ju kupim ,toto je výborná tema,,a všetky komenty som si prečítala a taaaak velmi sa podobaju mojej situacii ☹
aspon tu v takejto téme si možem e troška ulavit a vykecat sa zo svojich boliestok,nemožem povedat bola som na nechtoch u svojej nechtárky,,pravidelne si niečo kupujem ,,aj ked len maličkost,,lebo o tom to je o maličkostiach 😉
konečne som sa tešila že sobotu prežijem v teplakoch,odmalovana,že zbucham niaky rýchli obed lebo polievku mame od včera a zase moje plány boli prekazené rodinnou oslavou na ktoru nas pozval švagor a kde sa mi mimochodom absolutne nechce kedže nemám s ním moc dobrý vztah,, 😒
Skrátka my ženy a matky sme užasné stvorenia,,nemáme čas na seba,na svoje koníčky,stráme sa o to aký kolač v n edelu upiect aby sme spravili detom radost,čo hodit na seba ked príde muž z roboty aby ho vítala krásna a upravená,večne unavená žena,SME EXCELENTNE 😉
Baby, tak sedenie u psychológa je super, veľmi pomôže, ale posedenie v kaderníckom salóne a potom vidieť ten výsledok, konečne po 100 rokoch mať pekný účes, pekne upravený, no poviem Vám, lepšie ako psychoterapia 😵 😵 😵 No nedajte za to 20 ečiek 😅
No a ešte som si dnes pokúpila nejaké maličkosti, teraz večer vyjedám kúpenú tortičku, konečne ma tá depka a vyhorenosť pomaly opúšťajú (aj keď na začiatku pomohla hlavne psychologička a toto pekné počasie s prísľubom jari 😎 ).
Zasa vidím svetlo na konci tunela, wau
pred polrokom som dokazala o jedenastej vstat z postele,o druhej sa prezliect z pyzama,do stvrtej si uvarit kavu a prebrat v hlave co vsetko by bolo dobre cez den stihnut porobit a nakoniec nic z toho neurobit,lebo uloh bolo "zadanych" vela a casu na ich splnenie uz tak malo...odkedy je na svete malinky,dokazem za 30 min. (co je horna hranica)jeho samostatneho spanku urobit viac cinnosti ako predtym za dva dni...konecne zacina jar,vyslo slniecko...kazdy okolo mba sa vonku realizuje a v zavere dna je po kazdom vidiet vysledok prace...okrem mna...ja len kojim,prebalujem,prezliekam,utesujem,tisim,opakujem dookola tie iste riekanky,spievam,v manduce realizujem prechadzky na tom krasnom,sviezom,jarnom vzduchu (kedze kocik je nas nepriatel),zamestnavam malinkeho narocneho umrncaneho cloviecika,aby ostatni mohli nerusene spravit,co si naplanovali...kedze jest potrebujeme aj my rodicia,musi si malinky trosku pomrncat az poplakat opusteny v autosedacke pri mne v kuchyni,pricom sem tam dostanem otazku (byvame so svokrovcami) "mamickaa,ved malinky place.co mu je?" (na vhodnu odpoved som este neprisla) a v zavere dna,ked mi kazdy oznami co vsetko kto urobil,kazdeho pochvalim aky je sikovny a sama v sebe si poviem,ze urcite aj oni mna chceli pochvalit za starostlivost a trpezlivost pri starostlivosti o malinkeho cloviecika,len proste ............
@eliskazm
To poznam, ja by som si tiez najradsej schuti zanadavala... A este tuzim po tom japonskom vymysle, kde ti daju ochranne okuliare a kopu riadu ty to mozes roztrieskat! Na milion trilionov kuskov! 😉
Terza prave my vykypela polievka, tak som si trochu zanadavala... Aj ked pred detmi sa nema, ale to ma fakrt nasr*lo.
Inak ja som nespala 6 rokov... V tehu so synom som chodila den-noc kazdu hodinu na wecko, an zacal spat celu noc, ked mal 4 roky, a presne v tom case sa zacala budit dcera kazdu pol hodinu az hodinu... Takze vyraz grumpy na mna je slaby odvar ☹
Momentalne mi zase pada plafon na hlavu, dcera mala grcacko-sracku, a este stale nekakala "tuhe", tak trcim doma. No a dnes v noci zacal grcat syn. Tak bomba...
No nic, tak dalej varim, periem, prebalujem, a ani neviem, kedy som sa bola naposledy osprchovat 😒
Krásne napísané. Uplnne súhlasím. Je to zaberák. Hrozný zaberák hlavne pri dvoch malých deťoch. A ešte horšie ked su dvojičky 🙂 My sme ich zacali dávat do jaslí 1x týždenne aby som sa trochu pozbierala. Je to super poviem Vam nech si myslí kto chce co chce. Mozem im kúpiť co treba, pobehat obchody, dostat sa medzi ludí co by som inak nemohla. Ked som medzi ľudmi tisnú sa mi slzy do očí lebo cítim tu izoláciu, ako som si odvykla od spoločnosti, celé dni doma zavretá, a zistujem ze mam problem s komunikáciou :(
@calea101 Krásne a výstižne napísané, takýto duchaplný článok som tu na MK už dávno nečítala. Presne vystihuje moje domáce stavy spred niekoľkých rokov. Malé deti, muž na týždňovkách ... Už ráno pri vstávaní z postele moja prvá myšlienka bola, aby už bol večer a aby som si mohla ľahnúť do postele. Detičky trochu povyrástli, sú už samostatnejšie a mne je veľmi ľúto za tým obdobím, keď som bola s nimi doma a keď boli maličké. Tak strašne rýchlo to prešlo a ja mám pocit, že som si to naplno neužila, fungovala som ako stroj, ráno nakŕmiť, potom dať spať, medzitým rýchlo niečo navariť a "poupratovať", potom obliecť, ísť von, prísť domov, dať jesť, zasa niečo poupratovať a potom vytúžený večer - príprava na spánok a vytúžená posteľ. Takto to fungovalo niekoľko rokov. Neboj, to všetko prejde, teš sa so svojimi deťmi, užívaj si ich, lebo Ti vyrastú ani nevieš ako. Nemusí byť Tvoja domácnosť ako zo škatulky, ja som postupne prehliadala ten každodenný "bordel", keď Ti deti odrastú a zostanete sami doma, budeš môcť "leštiť" svoju domácnosť nerušenie každú hodinu, ale možno budeš cítiť prázdnotu, ktorá zostane, keď deti odídu.
Takže naozaj - ak si vyčerpaná, "prifajči" deti niekomu z rodiny a choď za svojimi záujmami, ale neboj ono to rýchlo prejde, je tu kopec nešťastných žien - matiek, ktoré majú úplne iné problémy - a hlavne závažnejšie /choroby, existenčné problémy/, tak ak ste všetci zdraví a máš relatívne zabezpečenú rodinu, máš všetko. Prajem Ti, aby si sa z tejto "depky" čo najrýchlejšie dostala.
@calea101 pekne napisane, myslim, ze nikoho si tym nepoburila...ja som na tom casto podobne...preto sa snazim viac o seba starat..robit si radost..ked sa da byt chvilu sama...kazdy clovek sa potrebuje starat aj o seba, a mamy o to viac, ze maju na starosti deti...jedno, dve, tri styri...to je jedno kolko...to vycerpanie si zazije kazda...a hlavne, ked uz zacneme o seba viac pecovat, nemali by sme mat z toho vycitky, ale si to patricne vychutnat..lebo si to zasluzime 🙂

@ewka0012 Keď sa mi narodil syn, stále plakal. Vážne som ho celý deň nosila na rukach, tiež kojila. Prvé mesiace mal koliky. Bola som unavena, zúfalá, nikto mi nepomohol, manžel chodil až večer z práce a ešte som sa musela venovať dcére. Tiež som prvé mesiace chodievala často na menicko. Niekedy mi to bolo blbé, že čo si pomyslia, ale hlad bol hlad🙂 Teraz sa už na tom smejem ale vtedy ma to zachránilo od smrti vyhladovaním🙂