Aj mamy sú len ľudia. O pocitoch, keď je nám ťažko
Hrdinkou je mama. O takých hrdinstvách som nečítala v žiadnej knižke. O takých obetách sa mi nikdy nesnívalo. Nikdy ste sa necítili tak mizerne ako pri kolotoči domácich povinností. Nikdy ste na seba nemali menej času. Aký paradox! A to ste celé dni doma! Už nikdy chrípku nevyležíte. Nemôžete príliš myslieť, čo všetko by ste mali a nestihli ste, lebo by tých vrások na čele bolo viac. Netreba premýšľať. Ah tie myšlienky. Chcela som si nalakovať nechty. Taká banalita! Pred piatimi dňami som si odlakovala starý lak a už keď som si zlomila druhý necht, som si spomenula, prečo. Aha na nanesenie nového a párminútovú manikúru nebol čas. Moje ruky zostarli túto zimu o niekoľko rokov. Neskutočné umývanie – riadov, podlahy, detských ručičiek, niekoľko hypermangánových kúpeľov kvôli kiahňam. Koľkokrát ohnete chrbát, koľkokrát ho v noci zdvihnete z postele, a už opať večer. A dilema, posedieť a predýchať deň, alebo poupratovať, aby ničiace komando ráno zruinovalo aj posledný kúsok Vášho pominuteľného šťastia
Už si pripadám ako sup, ktorý sliedi po spadnutej hračke, capke na linke. Všetko mi vadí. Tu, v centre môjho bytia, kde sme zavretí a nemôžeme von. Už mesiac. Kvôli kiahňam. Naše dni sú ťažké a nikto nie je plne uspokojený. Sofiinu voľbu preferencie uplatňujem každý deň. Menšie musí počkať, kým sa naberie staršiemu. Starší musí počkať, kým sa mladšie prebalí a mama prichádza na rad posledná ale jej to nevadí. Nevadí jej to ani ďalší deň, ani ten nasledovný. No prídu dni, keď aj ona chce byť na rade.
Sú dni, kedy potrebujete vystriedať. Nakopnúť sa, natiahnuť. Ako autíčko na zotrvačník, ktoré dochádza. Treba ho znovu natiahnuť aby ako raketa vyletelo vpred. Ako auto, ktoré potrebuje plný servis. Čo naštartuje mamu, ktorá má malé deti a 24 hodinovú pohotovosť?
Keď chodíte medzi ľudí, máte nadhľad. Domáci stereotyp Vám ten nadhľad berie. Neviem byť objektívne pozitívna. Som subjektívne negatívna. Šťastie je minimalistické ako poriadok v domácnosti pri malých deťoch. Výnimočne krásne a zároveň pominuteľné.
Ľúbim svoje deti, no potrebujem aj čas na seba. Nie som len mama. Som aj človek. Ktorý si zaslúži byť čistý, najedený, naplnený. Prepáčte mi, ak som niekoho pobúrila. Som už len strašne unavená.
Dokonalé vystihnutie aj môjho momentálneho stavu a pocitu, že sa ten kolotoč nikdy nezmení a ak sa konečne zbavím jedného problému určite sa objaví ďalší. Bohužiaľ ani ja som zatiaľ neprišla na to ako sa nakopnúť, dúfam, že to za mňa spraví jar, čiže čakám kým sa oteplí a snáď ma nakopne slniečko.
Zazivam nieco podobne, starsi nechodi do skolky a je velmi aktivny.
@calea101 wau do frasa ja viem nemáš čas ale tak perfektne píšeš 😀 mala by si napísať knihu o živote s deťmi ja by som si ju kúpila 😉 podobné myšlienky ako ty mám v sprche, nechápem prečo ale vždy ked som v sprche mala ja okamžite hore....ja si chcem už konečne oholiť nohy a vyzerať ako človek!!!!!! chcem si pozrieť aspon jeden film dokonca a s tým, že nepočujem plač malej ktorý ani nie je len mi už proste šibe a počujem ho vkuse, chcem sa pomaly a v klude najesť a nehádzať do seba jedlo rýchlosťou svetla lebo nestíham, mám suche ruky a praskaju až do krvy som nechápala prečo nikdy sa mi toto nerobila už viem...ved len umývam a umývam až mi tie čistiace prostriedky žerú kožu, no chceli sme deti musíme to prežiť ved oni nám to raz vrátia, moja mama mala deti velmi mladá ale už od 40-tky príde domov a môže si spokojne vyložiť nohy deti všetko popratali, najstaršie navarili, staršie doučujú mladšie....pohodička :D
čo od 40-tky? od 30-tky
@calea101 krasne si to napisala,vistihla si to a mas uplnu pravdu,niekedy mam pocit ze mi matky,zeny sme nedocenene ale treba mat stale hlavu hore,mysliet pozitivne a hlavne mysliet na to ze je to len docasne,deti vyrastu a na toto obdobie budeme len so slzami v ociach spominat....
Presne si vystihla moje momentalne pocity,citim sa uplne "vyflusnuta" a cakam, ci ma preberu luce jarneho slniecka, snad ano a dokazem sa nastartovat..
som na tom úplne rovnako, úžasne napísané
Nadhera maminky nebojte ono to prejde...pamatam si slova mojej svokry.....cim mensie dieta,mensie starosti...cim vacsie dieta,vacsie starosti....a pomaly mi dochadza ze mala pravdu.....mam totiz doma pubertiacku,sice sebestacnu ale pubertiacku!....maminky drzte sa a vela trpezlivosti 😉
Dobre rano.tak toto poznam.je cca 6 hod rano.manzela som vystrojila do prace.najmensia je hore uz od 5.o chvilu pride tornado v podobe 2 starsich sestier.su prazdniny.ale to je jedno,bo k tak su stale xore-tyzden v skolke,3 doma,do toho ochorie drobec-uz 3 krat sme boli v nemocnici.idem rybhlo neco hodit na sporak a posnazim sa V KLUDE Si VYPIT KAVU!aj tak sa to nepodari.potom upratat,poprat,kricat po detobh ktore sa nezmestia do koze.snad sa podari aj nejaky kolac...mozno...stale ten isty kolotoc.aldm mna zachranuje jedno.kazde rano si najdem nieco na co sa budem tesit.malickost.napr.zn vcera som si kupila oblubenu maskrtu a rano si ju dam ku kavicne.alebo ze dnes si skratka nalakujem nechty ak keby co bolo!alebo sa namalujem,ucesem.aj keby to malo trvat 2 hodiny a pojdem s detmi na vycerpavajucu prechadzku,sice kriciaca a nahanajuca dve nespratnicky,ale nahodena. 🙂 len taketnw drobnosti ma drzia pri akom-takom psychickom zdravi...a raz za cas nechat deti babke a is len s manzelom aspon na nakup v klude.skuste,aj male radostky vedia zazraky.idem uz sa mi rozmrazilo masko...
pekne si to napisala ja toho tiez mam za cele dni dost pre mna je oddych ked aj najmensiu dam do specialnej skolky a mam chvilku aj pre seba dam si v klude ranajky a porobim co treba po obede uz riesimhadky krik ale vsetko sa da zvladnut proste musim
@calea101 Možno by si mala niekedy napr. cez víkend vypadnúť sama alebo s kamoškou niekde do mesta na kávu, na nákupy alebo do kina. A deti prenechať manželovi, lebo zdá sa, že je toho na teba momentálne priveľa. Hovorí sa tomu že psychohygiena. 🙂
Super napisane a suhlasim 🙂
Ja si uz medzicasom chodim "oddychnut" do roboty 😉
Ale moje tornada ma stihnu znicit za poobedie a vecer...
Ked mali na jesen obaja chorobu ruky-nohy-usta, tak mi tiez padal plafon na hlavu za ten tyzden... Zlaty kliniec programu bolo vzdy ist oproti do obchodu kupit chlieb a mlieko...
Ja mam uz trochu system: z roboty idem v piatok uz na obed domov, ale deti osatvaju dlhsie v skolke/jasliach. Upracem si, a je upratane, kym sa nevratime domov s detmi 😅 Ale aspon tu pol hodinku si uzijem, ze mozem ist na boso, a NIC mi pod nohami nevadi 😉 😀
Krem na ruky a na pery mam pri posteli, to je to posledne, co spravim vecer pred spanim... Ze si este nakremujem ruky...
Sprchovat sa chodim podla toho, kedy sa mi podari si ukrojit par minut. Zvycajne nie, ked su deti pri vedomi 😉 Alebo je doma manzel a ma ich pod dozorom... Niekedy este vladzem vecer, malokedy stiham rano.
V robote mam v policke: vlhcene utierky na tvar, krem, ocny krem, pre zombie dni BB krem. Krem na ruky tiez. Kym mi pocitac nieco robi, spravim zo seba cloveka. Rano som rada, ze opustime byt a vsetci su obleceni, takze to na 80% doma nestiham. Dohanam v robote. Takisto mam hreben, gumky, sponky 😉 😀 Pridem ako zombie a po pol hodine sa mozem ukazat aj kolegom 😀
Ja som si uzivala veceru - vianocny vecierok z firmy, lebo som mohla jest DVOMA rukami a medzi dospelymi 😉 Nebolo treba nikoho krmit, upozornovat, zachranovat pohare, taniere, ich obsah, deti atd. pred spadnutim a rozbitim... Super!
Ale poznam, kym su obsluzene deti a domacnost, ja uz ledva kukam a po prve nestiham a po druhe uz nevladzem sa o mna postarat... Su take blbe dni...
Este si musim najst system chystania vecere... Uz ostavame dlho na ihrisku, a kym prideme domov, tak je dost neskoro na to, aby som polhodinove jedlo varila dobru hodinu... (len kym ocistim cibulu, musim to 15 krat prerusit, umyt si ruky a ist zasahovat... 😒 )
Pracku programujem tak, ze je hotova, ked pridem domov. Nejak to povesiam, to je cinnost, ktora sa da robit prerusovane. Pripadne to hodim do susicky a skladam, ked deti spia. Umyvacku pracem bude vecer, alebo dolozim ranne riady a pustim rano, vykladam po prichode domov, zvycajne tiez v intervaloch...
Len ta priprava vecere mi este nejde 😉 Problem je v tom, ze nemam ani len tych 15 minut kludu, aby som varila podla Jamieho Olivera...
Ja sa ale vzdy utesujem tym, ze je to uz iba otazka par rokov, kym sa to zlepsi 😉 😀
ach jaj. ako doverne to poznam....a to mam len jednu dceru. bohuzial na druhe si pri momentalnom rozpolozeni netrufame. a to som chcela 4 🙂
zväcsa sa citim super, ale niekedy to na mna proste dolahne a vtedy by som sa najradsej vystrelila na mesiac a tyzden tam ostala. nech na mna nikto nepozera, nehovori...
zlepsenie?asi neocakavam. ano, mala pojde do skolky, ale ja do roboty v ktorej mam stresu na dva zivoty. to este len bude peklo! tak asi naozaj si ,,to,, treba uzivat a v kazdom obdobi hladat nieco pekne. na kazdom dni....hm..ked to tak po sebe citam a predstavim si kolko som dnes uz na malu ziapala behom doobedia...lebo proste ,,nevladzem,,...lahko sa pise a radi ale tazsie realizuje.
Veľmi pekne Vám mamičky ďakujem za „likes“ ako aj príspevky a hlavne ľudské pochopenie.
Uľavilo sa mi. Áno, vypísať sa z problémov mi pomáha. Už dnes fungujem lepšie. Musím. Som predsa mama
No chcela som, aby ste vedeli, že hovoriť o našich pocitoch – aj o takých negatívnych by sme mali. Hovoriť o tom, ako nám je skvele cez zaťaté zuby „je také americké“ a často sa sťažovať aj keď nám je dobre „je také slovenské.“ Preto si vážim, že ste ma správne pochopili, hoci som toľko pozitívnych reakcií nečakala.
Mám svoj ventil, ktorý je tiež práca, mám skvelého muža, ktorý je ale často kvôli práci preč.
Sú dni, keď sa cítim ako superžena, superhrdinka v hlavnej úlohe nášho rodinného filmu. Ako Megamysl, či mozog rodiny alebo nezastaviteľné hodiny?
No prídu dni, keď sa cítim ako tragédka v rodinnej dráme. Včera som sa cítila ako total lúzerka v bordeli nášho bytia. Deti sú choré, a okolnosti mimo našu réžiu nám to neuľahčujú. Uvoľnenie prichádza, len keď si tíško poplačem, aby ma deti nevideli. Manžel vtedy možno ani nie je doma a keď príde, tak sa čuduje, prečo sa zase mračím a nevíta ho vtipná manželka so zvonivým smiechom.
Byť matkou je ťažko-krásne. Viem, že bude lepšie. Dnes sme varili kelovú polievku a poslali tie odporné kiahne do kelu, tam kde patria Ďakujem Vám.
Ak raz napíšem knihu, tak sa bude volať „Ako som sa (skoro) zbláznila na materskej“ 🙂
akoby si opisala moj momentalny priebeh zivota. Chcem tomuto svetu zanechat nieco uzasne-moje deti, no to da setsakrametsky zabrat. A ked som ja? Nie som :/ S kamoskou sa utesujeme, ze za par rokov odrastu a potom pride rad na nas. Ale stracam nadej, lebo v tom case sa uz budem pomaly ale isto menit na staru zenu. Nuz, chcela som sa vydat, chcela som mat deti: mam, co som chcela.
asi nas je tu takych veeeeeeeeeela. bonus u nas posledny tyzden - v priebehu 4 dni ochoreli vsetky 3 deti a samozrejme aj manzel. chripka ako vysita, 39 horucky, kasel. Vsetci odrovnani a ja bdejuc raz pri jednom, raz pri druhom,lebo horucka nie a nie klesnut. Od vcera je vsetkym chlapom lepsie, ale nie este dobre. Unava zakonite prisla na mna. Bolesti klbov ako hrom, horucka ma sice obisla, ale dusivy kasel nie. Zalahnut do postele? Bez sance, lebo treba navarit veceru, spratat riad, vecer poplatit ucty cez IB. Chlapi vsetci po 20.hodine spia, nikto ma ani len nepohladka - chudatko nase chore. A toto su chvile, ked je smutno mne. Hadam mozno raz... si ma niekto vsimne ked sa necitim prave fit?
@calea101 dobre clanky, odporucam precitat. Nie si v tom sama a konecne niekto sa unuval tento stav aj popisat v suvislosti s matkami.
prenadherne napisane🙂 s citom,vystizne proste super.normalne mi az slza vysla ked som to citala.je smutne ze si niekedy musime pripadat ako robot-zena🙂 dufajme ze to vsetko zvladneme a budeme len s usmevom spominat.budem sa tesit na dalsie taketo prispevky a fakt by s toho bola zaujimava kniha.drzim palce🙂
Ženy ženy, viete o tom aké sme úžasné??? 😀
@calea101 ... moja suseda, ked sa mi narodila najstarsia dcera povedala: ... ked som prisla z porodnice, povedala som si: ta unava prejde, mesiac, dva a bude to v pohode. Po dvoch mesiacoch: ked zacne jest, prejde to. Potom ked bude mat rok, ked zacne chodit, ked bude mat dva, tri, ked pojde do skolky, skoly.... na strednu, na vysoku, ked odide z domu, ked sa vyda.... deti maju 35 rokov a zhodnotila to slovami: ta unava od porodu az doteraz nepolavila, v kazdom obdobi bolo nieco krasne, nieco zle, nieco katastrofalne a cim vacsie deti, tym vacsie problemy. Nocnikove trampoty vystriedali upadky v praci, v podnikani... stale nieco, co mamina riesi a preziva spolu s detmi.
@calea101 nádherne napísané.. už dávno som nečítala takýto inteligentný, čistý a zrozumiteľný príspevok. Veľmi pekné, priam literárne napísané. 😉
Tiež som na tom podobne, ako to autíčko, čo potrebuje znovu natiahnúť vrtulku a jediný kto to nevie pochopiť, je manžel, lebo netuší čo to je robiť 24 hodín full servis. Toto mu dám prečítať.
Chlapi by mali povinne ísť na pohovor k psychologovi, ktorý by im mal vysvetliť rozpoloženie matky a prízvukovať povinnosť ju aspon nachvílu odbremeniť, aby sa zregenerovala.
Ahojte,vcera som pol dna preplakala...nie zufalstvom,smutkom ale akymsi inym nepomenovanym pocitom.moja najmensia laska,moje babatko,moj vonavy uzlicek mal uz 1.rok.s pamati sa mi vynarali okamihy radosti ked satzacala pytat na svet,prichod do porodnice s usmevom,lebo som sa tesila na ten maly zazrak.potom xvile neskutocnej bolesti,obrovskeho straxu,ked slo malej o zivot.a nakoniec totalna euforia,ten najkrajsi pocít,ked sa mi podarilo ju porodit.aj teraz placem,lebo o xvilu to uz nebude to vonave babo...neviem sa jej nabazit,stale ju obimam,bozkavam a...ovoniavam...uzivam si kazde dojcenie.xcem zastavit cas.nejde to.pred tyzdnom mala ta najstarsia uz 5! Tiez som to odplakala a ona nexapala preco.objala ma malymi ruckam a povedala ze ma ĺubi.nadhera.moja mala velka slecna.prostredna bude mat v lete 4...milujem ix.co na tom ze ma neposluxaju,vystrajaju,hnevaju,vytacaju ma...milujem ix a preto sa oplati zit a vsetko podstupit,aj ked kricim,obcas dam pozadku,odpadavam od vycerpania.nevadi,lebo o xvilu mi vyrastu a uz nebude koho mojkaj,ovoniavat,nebudu ziadne ritky na utierania,nosteky na vysmrkanie...budu samostatne...velke...ale aj tak stale moje princeznicky milovane..uz spinkaju... Su krasne...
@4baby Ahoj, si ma úplne dojala. Aj moj mladší uzlíček mal pred nedávnom rok, tiež som sa snažila si vybaviť tie šťastné chvíle keď sa k nám (našťastie pár dní pred termínom) vypýtal a rekordne rýchlo sa predral prekážkami a vykukol na tento náš svet, kde sme ho už s manželom a bračekom túžobne očakávali. Tiež si ho často vychutnávam, ovoniavať (ale som už nejaká zaujatá a cítim len rybaciu mastičku z rituľky 😀 ), mojkám ho a modlím sa nech sa to plynutie času trošku spomalí, nech mi nepretečie pomedzi prsty ako ten krátky čas so starším kým bol miminečko. Mám pocit že som si ho vôbec nestihla užiť, len som sa snažila byť dobrá matka, opatrovateľka, manželka, kuchárka, manažérka, prevádzkárka, upratovačka, ošetrovateľka. A až pri tomto mladšom mi dochádza že je to aj o nás dvoch, o našej láske, blízkosti, pocitoch, o mojkaní.
Možno mi už nikdy nebude dopriate opäť držať v náručí takýto maličký zázrak, možno je to naozaj naposledy... Nechcem si to nechať vziať aj keď je to občas ťažké popri všetkých povinnostiach a radostiach a starostiach každodenného dňa. Keď opäť leziem do postele o pol noci úplne odpadnutá aby som sa v noci mohla ešte x-krát zobudiť- kojiť, počúvať malého ako dýcha, ako kašle (opäť máme nádchu, kašeľ, plný noštek), ako si krásne vzdychne, ako starší v noci opäť prikvitne do našej postele, počúvať manželovo chrápanie. A rozmýšľať o tom aká som šťastná a aký je moj život požehnaný- alebo nie? Alebo si nadávať prečo nespím keď najneskôr o 6:00 bude aspoň jeden vstávať a ja s ním a opäť si nestihnem dosnívať svoj sen?
Ale stojí to za to. Aj keď niekedy vidieť svetlo na konci tunela materstva je ťažšie ako zdolať osemtisícovku...
Dobrú noc všetkým mamám
Pekne napisane, vystizne 🙂 Ach jo. Tak toto ma caka? Mam 3 rocneho a cakame druhe. Zatial je to veget, ale asi sa mi zlate casy skoncili 🙂 Nieco take aj tusim, ale pokial to nie je realita, tak si to len prestavujem. Uz celkovo sme doma odizolovane od dospelackeho sveta, a este ked su deti chore... Je to uz aj o tej absencii slniecka, tepleho vanku a cerstveho vzduchu. Hned je vsetko krajsie, lepsie, ked mozeme vybehnut von.
taketo pocity pozname asi kazda,med nevladzeme,padame od unavy...preto ak sa da treba si obcas spravit volno od nich,aspon jedno poobedie,dat si vanu,masku na tvar,vytrhat obocie,nalakovat nechty,oholit nohy...robievam to,bud ide manzel s nim von,ci v sobotu ked spi cez obed,u nas je to lepsie cim je starsi,ked som nevladala ako ty,kaslala som na vsetko,doobeda som sa venovala,kupila si menicko na obed,a ked cez obed zaspal spala som aj ja,ked sa zobudil dala som si kavu a fungovala dalej,upratala poriadne raz za tyzden,riady umyla ked ozaj musela,a basta,teraz uz si spravim popri nom nastastie,nedavno som dve choroby prechodila a este sa starala o maleho choreho,na seba kaslala a na treti krat ma to zlozilo,do postele a tri dni som lezala ani som sa nehla z postele nech sa raz aj o mna staraju,ale samozrejme caj aj obed som si musela uvarit
Suuuhlasim s tebou vo vsetkom 😉