Aké je to byť jedináčik?

Ja mam sestru, co si mysli, ze je jedinacik😀 a vztahy niesu bohvieco...od mala som ju musela vsade nosit ako cecok, ja spolocenska, ona zduta zalobaba, bolo to ako za trest...teraz ked mame obe deti je to este horsie😅 svoje deti ma ako polobohov ona a aj nasi rodicia. V tomto ohlade to vnimam velmi citlivo, kedze sa to dotyka aj mojich deti...bodaj by som bola jedinacik🥹😀

@kacena2022 mozno si to trochu idealizujes. chapem ze nemozem pochopit ake to je nikoho nemat. ale ani mat niekoho nemusi byt idealne. s bratom sme sa ako deti casto bili. a to on mna ozaj surovo, ziadne ze dievcata sa nebiju. nejako sme sa nezdoverovali jeden druhemu, spolocna izba do 24 rokov, kym som sa neodstahovala k manzelovi. on bol strasny sebec. v dospelosti sa to nastastie zmenilo, ale ako dieta len ja ja ja. teraz zije uz skoro 10 rokov v cesku. takmer si nepiseme, na navstevu chodi len k rodicom, raz za mozno 3 mesiace.
dcera ma teraz 4 roky a obcas spomenie surodenca, ale len sestru. ked jej poviem ze a co ak by to bol chlapec, tak zacne pistat ze nie. ze brata nechce. ja verim, ze vztahy brat-brat alebo sestra-sestra mozu byt nieco super, lepsie ako kamaratky. ale nie vzdy to detom tak vide, aj spolocnost sa mi zda ze je viac nadsena ked je "parik". len tie rozdielne pohlavia si nie vzdy dobre rozumeju....

Ja som chcela súrodenca kým som bola menšia, ako prišla puberta tak už ani nie, skôr som bola rada - sebec 😂. V dospelosti som sa nad tým nezamýšľala.

ja so jedináčik, vždy som chcela súrodenca keď som bola dieťa, ale teraz z odstupom času som rada, že som jedina*čik, lebo môj manžel je z troch deti a vôbec žiadna rodinná väzba . Každý je sam pre seba, aj keď som sa snažila o nejakú súdržnosť ako si to bolo bez odozvy. Zistila som, že s ľuďmi čo nie sme rodina máme lepšie vzťahy ako s rodinou

@chillibubble Ja mám 2 deti dievča a chlapceka,zatiaľ si rozumejú,no ešte sú malé.Dufam že aj v dospelosti si budú rozumieť.

Mam surodenca, ale akoby som ho nemala. Kvoli postihnutiu som ho viac nevidela ako videla a kontakt je 0,0000. A ano, chybal a chyba mi surodenc- trochu sa obavam, co bude, ked sa rodicom nedajboze nieco stane postarat sa o nich+ surodenca a sama som v zahranici. Teraz pri starej mame sa starostlivost deli medzi surodnecov a je to citit, ze nie su vsetci tak pod tlakom ako ked sa o vsetko musi postarat jedna osoba. A napriklad moj muz je z 8 deti, jeho otec tiez z 8 a teda je to niekolko nasobne citit. Ak potrebujem pomoc, medzi tymi 100 ludmi, ktori su len uzka rodina, tu pomoc najdes. Ale ak nemas na vyber, tak si to mozes aj hodit, pomoct ti nepomoze nikto, lebo si jedinacik a nie je kde od koho vziat....
A plus za mna este jedno negativum byt jedinacik- osud je rozny, zivot rozmanity a smrt patri k tomu. Ak ma clovek len jedno dieta, zasiahne ho to ovela viac a drastickejsie, ak strati jedno zo 4. A povacsine je uz neskoro mat druhe -moja znama tak stratila 2 z 3 deti v priebehu par mesiacov po sebe ako cerstvo dospele...

Ja mam brata a vidime sa 2x do roka.. takze som jedinacik akokeby. Mam rodinu priateľov. Neriešime

8 rokov som bola jedináčik,jedine vnucatko.susedia boli 3surodenci,vecne som bola u nich nasackovana 😁 až nakoniec som si vymrnkala súrodenca -sestru,v jej rannom detstve to bolo pre mna celkom náročné ale my sa milujeme jak kone 😁❤️❤️❤️ Nedala by som ju za nič, a keď sa teraz odsťahovala za hranice neskutocne mi chyba ale voláme spolu každý deň.

Som jedináčik. A je to super. Nikdy mi súrodenec nechýbal, nechýbal mi v škole a ani na strednej. A ani teraz. Čo sa týka toho, že dieťa je samo. Deti sa môžu cítiť osamotené aj vo veľkej rodine. A také prípady, že náhodou keď dieťa umrie...akože vy by ste vymenili dieťa za dieťa? Ani 100 jeho súrodencov ti ho nenahradí.

@anshelia to je neuveriteľné smutne. ALE nikto nevie ako by s a zachovala kebyže ma ďalšie deti, mohla by sa prestať starať atď, nikto nevie a otázka bola úplne iná. Ako sa cítili jedinacikovia ako deti a ako dospelí.
Ako jedináčik mi bývalo ľúto ze nemám súrodencov. Ale ak som si to užívala. Ja mam sama tri deti. Ale malý je vlastne jedináčik. A je mi to ľúto. Takže všetko má svoje pre a proti.

Nie som jedinacik, ale moja mama ano a ta vzdy hovorila, ako jej bolo smutno samej a aj teraz, ked je uz babka, tak stale hovori, ze skoda ze nema surodencov, ze by mohli spolu posediet, ist na kavu a pod. Preto ja mam brata, hovorila, ze vzdy chcela aspon dve deti, aby sa jedinacik necitil sam ako sa citila ona. Ja mam tiez dve deti.

Mám dve kamosky jedinacikov.
Keď som povedala, že už žiadne ďalšie dieťa nechcem jedno mi stačí, obe mali x argumentov prečo to nie je ok.
Obe majú viac detí.
Ja som sa tiež rozhodla na základe ich opisu pre druhé a teda aj moje prvé dieťa pýtalo stále súrodenca...

@kvetinka75 v detstve ste sa sem tam zabavili? 😳veď hádam furt nie? Alebo ste boli veľké rozdiely. Naši sa hrali vždy spolu. Dlho predlho.

Som jedináčik, ako malej mi súrodenec chýbal, kamarátom som súrodencov nezávidela, ale túžila som tiež nejaké mať 🙂. Vždy som mala veľa kamarátov, ktorí mi ich vynahrádzali, mám dve sesternice, ktoré sú tiež jedináčikovia. Na výške nás bolo väčšina jedináčikov. Zaužívaná predstava je, že jedináčik = rozmaznané decko, ktoré všetko dostane na zlatom podnose a všetci mu skáču okolo zadku. Áno aj takí sú, ja však poznám len takých, ktorí sú pravým opakom. Skromní, veľmi žičliví, vždy ochotní pomôcť a poradiť. Mňa rodičia viedli k tomu, aby som si v živote všetko dokázala vybaviť sama, aby som bola čo najviac samostatná. Zo začiatku to bola veľmi krutá škola, ale najlepšie, čo mohli urobiť. S akou malou dušičkou som sa išla sama odfotiť na preukážku na bus a potom som sama išla tú preukážku vybaviť. Bola som tretiačka, a xy takýchto skúšok, kde chodili moji kamaráti s rodičmi za ručičku. Vtedy som bola naštvaná, plakala som a hnevala som sa. Dnes som im za túto tvrdú školu nesmierne vďačná. Ako dospelej mi súrodenec chýba vtedy, ak by som potrebovala niečo riešiť s mojimi rodičmi a chcela by som počuť názor niekoho štvrtého, kto má tú rodinu zažitú, takto si musím vystačiť sama a nájsť správne riešenie a slová. Môj manžel naopak je z 5 súrodencov 🙂. Takže mám 4 švagriny, ktoré sú ako hrozno. Aj prvá aj tá posledná je hrozná. Ale nie, to je ako vtip. Veď každý z nás je iný, iné názory, rovnako ako moji švagrovia. Tak ja mám extrém z každej strany. Vzťahy majú pekné, hoci časť z nich je na inom kontinente, možno práve preto, ktovie 🙂. Deti pri sebe máme dve, okrem nich anjela v nebi, bol to náš prvorodený syn a vtedy som si myslela, že už nikdy žiadne deti mať nebudeme. Našťastie sú si veľmi blízky a dúfam, verím, vedieme ich k tomu, aby im ten krásny vzťah ostal. Môj tatino je napr. z 3 súrodencov, vzťahy nemajú žiadne, vôbec, akoby ani neboli, mamina má 4 súrodencov a tam je to super. Ujo prišiel v priebehu 5 rokov o celú svoju rodinu, v ktorej vyrastal, má len manželku a dcéru. Tiež tu ostal v úvodzovkách sám. Rovnako sa toho bojím, že raz príde ten čas, že i ja tak ostanem, ale stále budem mať tú rodinu ktorú som si vytvorila s manželom. Možno ako jedináčik som opatrnejšia v priateľoch, musím si ľudí preklepnúť, pokým si ich pustím k sebe a sú to priatelia, s ktorými si môžeme volať i o druhej ráno, hocikedy, a riešiť veci veselé, smutné i hrozné, i keď ide o život. Ja nepotrebujem povrchnosť, ale silných ľudí a to isté dávam i ja. Je na každom, ako sa rozhodne, koľko detí príjem, či ostane pri jednom, ostatných do toho veľké nič, dôležité je, aké hodnoty mu vštepí, k čomu ho bude viesť a akí človek z dieťaťa vyrastie.

@blontimka to darmo vysvetlovať niekomu kto je z viac detí..mnohí vidia len to zlé, že zvady pri dedičstve a to ostatné nechcú vidieť. Tak fajn, že si svetlá výnimka čo si dala povedať 🙂

Vzdy mi chýbal súrodenec, ano. Keď som mala deti, nemala som sa o to s kym podeliť, nikdy som mamu nevidela starať sa o ine deti, súrodenec mi chýba dodnes, hlavne v starostlivosti o mamu do budúcna. Vzdy mi to bolo ľúto, aj preto mam tri deti

Tiez som jedinacik a v detstve mi chybal velmi surodenec. Doteraz ma mrzi ze ziadneho nemam

Ako dieta som mala vela kamaratov a bola som na to zvyknuta... tak mi to tak nevadilo.... nezamyslala som sa nad tym...teraz v dospelosti mi to je ale uz velmi luto... hlavne ze moje deti nemaju tolko sesternic bratrancov ako som mala ja a aj ked ich vidim, vnimam kolko veci mi unikalo... a aj pocas korony aj ked sme sa nestretavali s kamaratmi tak so surodencom by sme sa predsa len stretli vzdy... dalsia vec je ze ked uz som dospela uvedomujem si ze pomoc a starostlivost mojim rodicom je a bude vzdy na mne....

Ja mám súrodencov, v detstve som závidela jedináčikom, teraz v dospelosti som veľmi rada, že ich mám 🙂 iné som ale chcela. Často je v takýchto témach písané o rodinách, kde majú dospelí súrodenci zlé vzťahy. Môj manžel to tak má a poznám viacero ľudí v takej situácii, ani v jednom prípade sa to ale nestalo len tak náhodou. V každej z tých rodín sú nefunkčné vzory komunikácie, rozprávanie O ľuďoch a nie S ľuďmi, premlčiavanie drobných konfliktov, neschopnosť vypočuť a hlavne počuť druhého, zámerné zľahčovanie pocitov,... a potom banálny odignorovaný problém prerastie až do nestretávania sa a vlažných vzťahov. Samozrejme nič nie je na 100%, ale do veľmi veľkej miery vedia budúce vzťahy detí predurčiť rodičia tým, že ich naučia efektívnej funkčnej komunikácii. Bohužiaľ drvivá väčšina tých rodičov to nebola naučená zase ich rodičmi, takže je to hlavne o "samostatnej práci".

Ja jedináčik som, aj nie. Mala som brata (už nežije) o 13 rokov staršieho. Takže sme sa míňali a ako jedináčik som vyrastala. Nemyslím, že som bola o niečo ukrátená.

@acrobaleno také, že náhodou zomrie. Ako ja to neznášam, a pritom práve u nás sa stalo, čiže to mám z prvej ruky, ale aj tak to neuznávam. Poznám pani, ktorá mala dvoch synov, jeden sa neštastnou náhodou zabil pri páde z rebríka a utrápila sa aj ked to jedno jej stále zostalo. To aby som si rovno hladala nového chlapa, čo ked mi ten moj nahodou zomrie? A je tam vačšie riziko ako to dieta, lebo o kolko je starší.

Ja som mala surodenca, kt.zasvetil svoj zivot tomuaby ma tyral, a veru lepsie by mi bolo ako jedinacikovi....surodenci su rivaly. Ale zas poznam jeden rozkosny surodenecky par, pre ktorych su jeden druhemu dar

Moj manzel je jedinacik. A ked sme sa dali dokopy jedna z prvych veci co mi povedal ze chce mat vela deti.
Zase poznam aj takch jedinacikov co su s tym maximalne spokojni. A aj oni chcu iba jedno dieta.

Ja súrodenca mam - sestru. Nevravím ze mame ten najlepší vzťah, nie sme ako naj kamošky, ale vychádzame spolu dobre. Napriek občasným skriepkam som rada ze ju mam, ze mam širšiu rodinu, ze je koho volať na oslavy a aj za to ze ma moje dieťa sesternicu.
Mam aj kopec sesternic a bratrancov a s niektorými z nich mam veľmi intenzívne vzťahy a tie najkrajšie spomienky na detstvo.

Ja som jedinacik.

Ked som bola mala, tak som chcela surodenca, ale len takeho “na chvilu”, ktory je tam len obcas 😄 preto som travila vela casu s bratrancami.

V dospelosti mi uz surodenec az tak nechyba, ale zas ja som nechcela mat jedinacika asi aj kvoli tomu, nech su deti spolu vo dvojici, a budujem im pekny vzajomny vztah (aspon sa snazim, uvidim co zivot prinesie).

Ja vidim nevyhodu toho byt jedinacik hlavne v tom,ze ano, je tam vela vyhod (napr. ze sa nemusim dohadovat so surodencami ci nasi strazia moje deti, ci surodencove deti, ci mozem ist k nasim na navstevu, ci budem dedit/nebudem dedit a podobne veci), ale zas vidim aj vela nevyhod (napr. Starostlivost o rodicov v starsom veku je len na mne, napr kosit kosim ja kazdykrat, lebo otec uz nevladze a teda ja som ta co kosi, upratuje, nakupuje, stara sa, taktiez ked budu uz ooovela starsi, tak aj ta starostlivost, resp rozhodnutie co s nimi bude na mne samotnej a nebudem sa o to mat s kym”podelit”).

Ale musim povedat,ze mam s rodicmi uzasny vztah a nelutujem nic, ani to ze som jedinacik a “musim” robit vsetko okolo toho 😉

ešte by som dodala, že ked su obaja rodicia nemusi to byt take strasne byt jedinacik. Ja mam len mamu a je to dost take..stale vycitky ze je sama, ked by som povedala, ze nperideme na nejake sviatky k nej tak neviem ako by to dopadlo...niekedy by som chcela byt z 5 deti a nech ma nikto neriesi..

som jedináčik a je to pekne naprd...úprimne povedané...pretože okrem toho ,že nemám súrodencov tak nemám ani bratrancov a sesternice..čiže som ešte aj jediné vnúča...a veru nemáte mi čo závidieť...od malička som na všetko sama....nemala som si s kým deliť domáce povinnosti...nikto za mňa nič neupratal a nespravil...žiadne také, že včera som umyla riad ja takže dnes ty, veľa krát starší súrodenec tzv.vyšlape cestičku tomu mladšiemu vo veľa veciach u nás nie...a platí to do dnes. nákupy s babkami, cintoríny, odviezt zaviezť doktorom, kontroly, kostoly, stíhať polievať záhrady v lete, kosiť, a nedaj boh aby som cez nejaké sviatky väčšie niekam odišla...celá moja mini pidi rodina na mňa kuká so slzami v očiach, že ich jediné dieťa s nimi nechce tráviť vianoce alebo veľkú noc...chcem tým povedať, že kde je viac detí tam nie sú na nich rodičia a starý rodičia tak závislí....

Ja mám starších súrodencov s veľkým vekovým rozdielom (keď som sa narodila tak mali od 10 do 15), doteraz máme nadštandardné vzťahy, pomáhame si, navštevujeme sa. V detstve som veľmi chcela súrodenca v mojom veku, mala som aj najlepšie kamarátky ktoré boli dvojčatá. Vždy som si hovorila že by bolo super mať dvojča, presne vo svojom veku. Namiesto toho som mala sestry a brata ktoré boli stále v robote a ďalšieho brata ktorý bol (vtedy pre mňa) najväčší k€k€ť na svete, s ktorým sme si merali keksy a počítali cukríky aby náhodou jeden z nás nemal o milimeter alebo o jeden cukrík viac. Na druhej strane nikdy som bratov nenatrela mame, že fajčia alebo že majú v žiackej poznámku. Keď som bola pubertiačka, tento starý mládenec so mnou brázdil bary a diskotéky, často som ho vliekla domov na mol a odretého keď som oňho voľakde zakopla 😁 teraz má tiež vlastnú rodinu a švagriná mi je ako ďalšia sestra.
Veľmi súhlasím s tým čo tu padlo, že ak majú súrodenci blbý vzťah tak veľakrát je na vine nerovnaký prístup k deťom zo strany rodičov. A ak je aj dieťa jedináčik, v živote predsa stretne veľa ľudí s ktorými si môže sadnúť tak ako ani so súrodencom nie 🙂

@domca1408 úplne ťa chápem, ani nevieš ako