Aké je to mať podporu v materstve?

@anonym_autor mám podporu našich , ale to najťažšie obdobie s dieťaťom si aj tak musím prejsť prirodzene ja ako matka. Teraz má 9 mesiacov a až teraz som v pohode keď je s mojou mamou sama, doteraz som ju nepustila z očí. Nekojím, to je v tomto výhoda, môžem odísť aj do Afganistanu a ona nebude moc vedieť. Každopádne je fajn na 2h odísť aj s mužom. Ale zvládla by som to aj sama s mužom , stačilo by mi sa vyvetrať aj samej keď by bol muž pri nej. Bez neho si to naozaj neviem predstaviť. Od začiatku. Ja som prežila len vďaka nemu.

@anonym_autor sice neviem,lebo som nikdy nikoho nemala ani na hodinu,minutu…a som 24/7 -365 s detmi sama,ale tiez som si niekolko krat hovorila,ze zazit aspon raz ist sama niekam na vikend s muzom. Bez toho aby som premyslala nad detmi,domacnostou atd. A aj ked svokrovcov mam este ,nikdy neprisli a nepovedali,chod niekam aj ked len do obchodu postrazime. Ale vlastne hej povedali,pred 1.porodom slubovali ake to bude super,ze pridu kedy kolvek. Odvtedy ako sa narodilo prve dieta uz tuto vetu nepovedali.

Mame okolo rodinu, ale ked bol maly uplne babatko, chcela som byt stale s nim, takze pomahal najma muz. Teraz ma 2,5 a obcas ho na par hodin postrazia babicky alebo teta a mozem si vybavit urady, lekara a tak, ale inak nepotrebujem nejak velmi niekam chodit, takze sme v pohode. Ked idem do divadla, strazi muz 🙂 Podporu mame, staraju sa, ked nejdeme na navstevu volame si, taka normalna funkcna rodina. Co konkretne tebe chyba?

Ja som sama na dve deti, sice su uz vacsie ale su tam rozne vyzvy, ich otec ich nestretava a jedina rodina co mam je mama, no zial tam ta podpora nie je, iba neustala kritika, ponizovanie a skor ona ma stavia do role "jej rodica" ako keby som to nemala dost tazke
Viem ze su na tom ine mamicky aj horsie, ale niekedy rozmyslam ake musi byt pekne mat pri sebe rodinu pri vychove deti, jedna znama ma aj rodicov aj svokrovcov a je to na nej vidno, je oddychnuta, ma cas aj si zacvicit, aj sa porozpravat s kamaratkami, musi to byt moc fajn mat pri sebe ludi co pomozu a podporia 🙂

@anonym_autor kolko rokov maju deti? My sme na deti s manzelom sami. Takze musime sa zapajat obaja, kefze aj ja chodim do prace.

@anonym_47f183 Si nejako protirecis. Tak ak mas muza, nemozes byt s detmi 24/7 sama.

Nebudem klamať, naozaj je to obrovská pomoc v každom smere a je škoda, že veľmi veľa ľudí takú pomoc nemá. U nás je tá pomoc aj zo strany mojej mamy aj zo strany partnerovej mamy (jeho oco pracuje a býva v BA, takže v KE je na etapy počas roka). Partner robí na zmeny, takže pravidelne mu vychádzajú 2-3 dní voľna vkuse a zmeny medzitým. Práve preto nemáme problém sa zariadiť v každom smere, keď aj niekde ideme sami 2 s partnerom, on napr dnes na hokej, ja pravidelne na nechty, lekári, partner ma bežne pošle nech idem na kávu s kamoškou a pod. Keď som bola chorá s virózou a teplotami a partner v práci, mama sa sama ponúkla, že príde a ja nech len ležím a dám sa dokopy. Keď sa dcérka narodila, bola to maximálna pomoc pri prvých začiatkoch s bábätkom. Partnerova mama nám pravidelne varila aj keď nemusela, lebo nám to chcela uľahčiť a doteraz keď príde na návštevu, príde aj s navareným jedlom. Som si vedomá, že toto ani zďaleka nemá každý a veľmi si to vážim, lebo je to obrovská pomoc,ktorú ani samotná rodina okolo nevníma ako pomoc, lebo sa jednoducho tešia na vnučku a robia to sami od seba 🙂

@anonym_4a6fc6 3 a 5, doma sa pekne spolu zahraju, aj ked musim nieco vyzdvihnut/kupit/vybavit pekne idu so mnou a da sa to 🙂 no chyba mi obcas psychicka podpora, ked sa nieco vyskytne, pripadne niekedy by som isla s kamaratkami, teraz som bola naposledy na kave po 10 mesiacoch a to je celkom dlha doba aj na mna

@anonym_autor tak v prvom rade ti musi chybat otec deti, jeho podpora psychicka a financna ako partnera. Ak by si mala pre deti normalneho otca, bez zvysku rodiny by si to v pohode zvladla. Mas moj obdiv ze to zvladas sama s detmi.

@anonym_023402 tak ak muz chodi do prace a je tam od 7:30 do 18:00 realne kolko je s detmi cez tyzden? Od 18:00-20:00 kedy idu spat. A nepisala som,ze u muza daku pomoc nemam alebo vobec ziadnu.

Ja mám deti už veľké, tak to bude možno spomienkový optimizmus z mojej strany.
Ja mám výborných rodičov, deti som mala pred ich 60tkou, takže keď boli decká malé, rodičia boli vitálni a už nepracovali toľko. Mamina už bola na dôchodku a pracovala na skrátený úväzok a otec pracoval so mnou, takže času mali pomerne dosť. Keď som potrebovala niečo porobiť, alebo vybaviť, mamina prišla, alebo som im dieťa priniesla. Ešte som aj študovala diaľkovo, tak každý víkend sme boli u nich. Muž vtedy veľa robil v noci, tak mi pomáhali rodičia, ak to bolo nutné. Prázdniny, dovolenky so starymi rodičmi boli každý rok. Aj my sme mohli ísť sami preč na pár dní, rodičia sa vždy postarali.
My sme im boli veľmi vďační, ale myslím, že to robili radi. Za vnukov by položili život. Sú to starí rodičia ako z katalógu 😄. A teraz im chodia vnuci pomáhať. Zbierať ovocie zo stromov, kopať záhradu apod. Vzťah vnuci - starí rodičia máme na výbornej úrovni. Často si píšu, volajú, posielajú videá a memečka. Ale moji rodičia nemajú iné vnúčatá, moji súrodenci sú bezdetní. A moje deti majú starých rodičov už len mojich rodičov. Ja som za tieto ich vzťahy maximálne vďačná a šťastná.

Kym boli deti malicke uplne sme to zvladali s manzelom.babky nastupili az ked bolo treba vratit sa do prace.s laskou pomahali povarovali..

Žijeme 500km od rodiny, takže sme sami. Do práce som šla po 1,5r. Našťastie manžel dieťa nosil do jasiel, škôlky,školy ráno a ja som dieťa vyberala. Všetky choroby a iné veci som si však odskákala sama.

@anonym_47f183 Nemôžeš porovnávať vydatú a slobodnú matku. Manžel zarába pre rodinu a to je základ. Je to jeho povinnosť a žena sa má zatiaľ starať o malé deti, to je zasa jej povinnosť. S deťmi jej manžel pomôže cez víkend, hlavné je, aby ich mal rád. Pomoc ostatných členov je vždy bonus, ale nenárokovateľný. Ak sú však vzťahy mladých rodičov v poriadku, starí rodičia radí trávia čas s nimi aj s deťmi.
Slobodná matka zvyčajne visí na rodičoch a tí ich sponzorujú. Plus k tomu sú obmedzovaní vo vlastnom by dome, musia znášať hluk, krik, plač, neporiadok... Z toho potom vznikajú konflikty a neochota byť s tými deťmi navyše, hlavne, keď majú pocit, že matka sa fláka.

@anonym_110774 choroby su velmi narocne, my sa nastastie prestriedame a ja ochoriem az ked uz su deti ok 😅 aj s tym uz ratam, tak pripravim jedlo na par dni vopred ked vidim ze na nich nieco lezie, ale je to naozaj zaberak, niekedy clovek ani nevladze vstat z postele a ist si po lieky

@anonym_b380c7 neviem aku mas zivotnu skusenost a kto ti ublizil, ale myslim ze take vyjadrovanie je velmi nefer voci slobodnym mamickam
Nehovorim ze sa nenajdu vynimky, ale vacsina robime vsetko mozne aj nemozne len aby sa nase deti mali dobre a obcas melieme z poslednych sil 🙂
Casto to ani nebola nasa volba zostat sama na deti...
Kazdopadne si myslim, ze kazdy si zasluzi dostat podporu od rodiny ci uz ma/nema deti, lebo o tom ta rodina je, a samozrejme sa odvdacit tiez podporou

@anonym_autor odkial si? Tiez som s 5 rocnym synom sama, mozno by sme sa mohli aspon obcas stretnut a povzbudit🙂

@anonym_autor Skúsenosť mám od kolegyne, ktorej takto zostala dcéra. Celý rodičák ju mala aj s dieťaťom v dvojizbovom byte, žiadny pokoj, žiadny relax. A kým stará pracovala, mladá sa ešte sťažovala, že je na dieťa sama - pritom vedela, že to tak bude od začiatku, mala čas riešiť to, ale rozhodla sa dieťa si nechať s tým, že sa oň sama postará. Sama postará v jej poňatí znamenalo, budem tu bývať, stravovať sa a ešte mi s ním pomôž, lebo ja som nešťastná a takto som si to nepredstavovala. Matka vydržala štyri roky a úplne im to zničilo vzťahy, dnes ani poriadne nekomunikujú.

Je to obrovska pomoc,nemusime vsade brat deti.Mozme ist s muzom kam potrebujeme a vieme,ze je o nich dobre postarane.Ideme na valentina konecne len my 2ja do wellnes,14,15.Pekne nam aj volno obom vyslo a tu noc bez nas vydrzia s babkou.

tiez neviem, ake to je, mat podporu rodiny v materste.. ani tak nie preto, lebo by som nikoho nemala, skor preto, ze mam na materstvo, vychovu a celkovo zivot, iny nazor, takze rodina nebola schopna/ochotna mi pomahat tak, ako by to mne vyhovovalo a ja som zas nemala zaujem o pomoc/podporu taku, aku by mi oni boli ochotni poskytnut.. a myslim, ze je to dost casty jav v dnesnej dobe, ked jedna generacia je od druhej hodne odlisna a nie su uplne schopne funkcne koopperovat