Ako zvládnuť stres a frustráciu v materstve?
Ahojte asi tu nenajdem pochopenie kedze som na mamickovskom fore ale.. ja nezvladam byt matka. Mam 24 otehotnela som neplanovane rodina aj “priatel” ma prehovorili aby som si dieta nechala a nakoniec som na to vsetko v podstate sama. Nemozem nic, nikde ist sama ani s dietatom lebo je uvrestane, furt reve cele dni, najradsej by som zmizla niekde a uz sa nevratila. Idem do prace na jeden deň vtyzdni, uz ma 6 mesiacov ale neviem čo si od toho sľubujem keďže zivot sa mi aj tak nezmeni len tých pár hodín pre mna bude vykupenim. Ja sa asi zblaznim, nezvladam to, chyba mi moj zivot.. kazdy den vecer keď idem spat ani nemozem zaspat, len premyslam preco som si toto urobila… a naco mi to je dobre, ked som mohla ist na interup. A mat dieta za 10 rokov. Strasne to lutujem!!!!! 😭😭😭😭😭😭😭😭😭
Tak čo máš? Chlapca či dievča? V dvoch odpovediach chlapec a v dvoch dievča. Nuž ak toto nieje zas niečo zmyslene ,tak ti len napíšem, že si dosť sebecka a uvedom si ,že aj z tvojej strany padlo rozhodnutie si dieťa nechať. Nie si prvá a ani posledná ktorá má ťažké obdobie s dieťaťom. Nedávaj mu však pocítiť, že je pre teba doživotným bremenom a omylom. Keď príde čas a uvedomí si to ( lebo takto mu to dávaš dosť pocítiť) bude rovnako nešťastné ako ty teraz.
Však sa prestahuj na pol roka do Bratislavy a daj dieťa do súkromných jasli a bude ti sveta zit. Tam kde si aj tak nemas podporu od nikoho. Ak si celý deň zavreta v byte v malom meste s uvrestanym dieťaťom, tak to fakt nemá zmysel tam zostavat. Čo z toho,že máš rodicov v rovnakom meste, keď sa aj tak cez pracovny tyzden nevidite? A priatel sa teda asi tiež moc nepodiela na rodinnom živote.
Dieťa ti nič nezobrali,ono je v Tom nevinne,problém je v tebe a nečuduj sa,že je uvrestane,ty nie si v pohode,tak ako môže byť pri tebe v pohode ktokoľvek?Neútočil na teba,ale ak to skutočne nie je poporodna depresia máš všetko v rukách ty.
Inak vobec si nemyslim ze ai zla mama.Toljo veci si uz cyskusala,vravas ju von,chodis s nou po doktoroch aby si zistila co jej je.To zle mamy nerobia,takym je to jedno.Ty si len strasne vycerpana,sklamana ze si prisla o svoj zivot a mala dost mozne place lebo citi okolo seba len to napatie a zlost.Podla mna ked pomozes sebe psychologickou,tak sa cyrieai aj jej nepokoj.Naozaj to skus cez terapiu.
Mrzi ma tvoja situacia. V idealnom pripade zenu materstvo naplna a dieta je stastne. No nie si v tom sama, a rozhodne podobne pocity ma aj kopamatiek 30+ dokonca aj ked dietabolo chcene.
Cize zalezi ako sa k tomu teraz postavis.
Apropo- Dieta ti nezobralo postavu a psychiku!!! To si si dogabala sama.
Cize,mozes rumazgat, alebo sa vzchopit. Aj pri batolati sa da cvicit a uzivat zivot. Vedz, ze cim ty viac nervna si, tym viac aj dieta reve. A potom sedite obaja ugriavcani doma a cele zle. Nech pan tata uvolni tok financii, a ty s kocikom supaj ci uz do nakupaku (oblecko si nevyskusas, ale vankusiky na gaucovku tiez potesia 😂), na kavej do centra, do muzea, na vystavu... kamkolvek TY chces lebo v 6m sa ti dieta prisposobi, v 2r uz budes tvorit program prenho.
A ked pan tata pride domov, nic ti nebrani ist na drink s kamoskami (hoc len na hodku)
@peknyvladko toto vôbec nie je popôrodna depresia.
To je obyčajne vyčerpanie matky, ktorá je na náročné dieťa sama.
@sisaka dievcatko mám
@maminkadeticiek som, pretože je zdravá, pekne papa a ja di nevážim čo mám len placem a lutujem sa, chcem to čo bolo predtym a neviem ako sa z tohto celeho dostať von ..😏
Toto nemá s poporodnou depresiou nič spoločné. Nepotrebuješ absolútne psychológa. To čo potrebuješ je čas pre seba ...
Proste si na všetko sama, je normálne , že chces čas aj pre seba...a je normálne že si frustrovaná, keď decko len reve a nemáš čas na seba ...
Ak ti nemá kto pomôcť z rodiny, skús aupair....
Ten prvý rok je zahul, ono sa to časom zlepší, keď decká začnú lepšie spať.
Ešte možno keď pán otec príde z práce mu dieťa 2x do týždňa odovzdaj na 2 hodiny a choď niekam kde ti bude dobre. Čo robíš rada, to choď robiť. Socializuj sa.
Držím ti palce
Ked odrastie bude lepsie. Skus sa nastavit tak,ze je to len obdobie. Nebude navzdy male. Zacne chodit,pojde do skolky,zase budes mat viacej volnosti. Ja byt tebou vyhladam psychologicku,velmi ti pomoze vyrozpravat sa niekomu. Nasmeruje ta,zmeni ti myslenie a bude ti lahsie. Sice ta nezbavi dietata,ale ulavi tvojej dusi. To dieta nemoze za to,ze si nesla na interupciu. Bolo to tvoje rozhodnutie,aj ked si bola do toho dotlacena,stale bolo rozhodnutie len a len na tebe.
Ahoj. Baby ti tu dobre radia. Ja len, že ťa chápem, aké máš pocity, že si takýto život nechcela. Lenže dcérku už máš na svete, už si jej mama. Ono nepomôže že si sa mala rozhodnúť pre interrupciu, že ťa do toho niekto dotlačil, že si mladá. To ťa bude iba zožierať a k ničomu to nebude viesť. Proste dćera tu už je a treba nech sa niekto o ňu postará.
Neriešili ste starotlivosť keď sa rozhodovalo, či ísť na interrupciu? Kedže si dieťa nechcela a rodina ťa presvedčila, tak by som očakávala, že sa bude riešiť, kto ti ako pomôže. Priateľ nepomáha, že by si si oddýchla? Rodičia síce pracujú ale na víkend by si malú aspoň na pár hodín zobrať nemohli?
Ja mam podobny vek ako ty, dieťa som chcela a nemyslím si, že o 10 rokov by to bolo o toľko ľahšie, ba dokonca si myslím že ťažšie. A aj keď som môjho synčeka neskutočne chcela, tak vie to byť sakra náročné a musim ho dať mužovi lebo mi hlavou idú všelijaké myšlienky, keď reve a reve. Rodičovstvo je veľmi obetavá a nesebecká rola. Chápem, že si chcela život inak, ale je to vaše dieťa, ktoré vás ľúbi a treba sa proste snažiť. Obaja. Nemôže za to, ako sa cítiš. A priateľ je tiež rodič, nemala by si byť na to sama. Držím palce❤️
Toto je veľký (a asi aj častý) problém terajšieho spôsobu života. Dieťa prevráti celý život naruby to je fakt. Od ženy - matky sa automaticky caka, ze to príjme úplne bez problémov, a bude sa denne rozplývat od šťastia, ze ma dieťa. A ze je nevysoata, unavená, ohluchnuta od revu, nemá ani kus času pre seba a v podstate úplne nechala svoj doterajší život, to už sa berie ako "nutné zlo" však je matka a má sa obetovať.
Muž svoj život príliš nezmení, veď od neho sa to nečaká.
Kedysi žena neostávala tak sama na to všetko, mala blízko mamu, svokru, možno sestru, tetu, babku a podobne. Ešte v dávnejšich časoch proste dieťa bolo obklopene aj susedka mi, pripadne ho vzala na pole, tam dala na plachtu a ono lozilo, motkslo sa, doma ho po strážili súrodenci, a rovno povedané, nikto sa príliš nebabral ci plače.
Teraz sú omnoho viac ženy izolované a ťažko prežívajú svoj zmenený život.
Autorka, tebe fakt nikto nepomáha?
Lebo ja som napr. sestre postrážila, ak potrebovala ísť k dr.
Alebo aj naši postrážili cez víkend večer, nech idú mladí do kina.
Trebalo ale menežovať dobre čas, lebo deti boli kojené do roka a niektoré z nich ani polročné nechceli veľmi jesť nič iné.
Možno to malé cíti, že si nervózna tak je aj ono..ja mám 3 deti a každé bolo iné...prvé nenáročné a super dieťa...stredný totálna katastrofa plakal celý deň...celú noc...a to som mala doma 4 ročného domácnosť a menej chapaveho muža...chodila som s mastnými vlasmi...v teplákoch pernamentne unavená...prežila som to 🙂 tretie je náš Benjamín 🙂 teraz to nevidíš...myslíš si, že je to koniec sveta, ale nie je BUDE LEPŠIE ❤️
@unicornlady napríklad aj ja som mala takú dcéru ako autorka a ani mne nikto nepomáhal....
Teda manžel keď prišiel z práce, ale to je pri takom dieťati strásne málo.
Sestra môže byť rada že ťa má, nie je to samozrejmosť
A ešte ti takto poradím. Konkrétne si povedz, že čo ti chýba, čo si mala predtým. Ono väčšina vecí sa stále dá nejak zabezpečiť. Náš je tiež náročný. S mužom sme chceli pozerať serial, plakal, tak šiel za nami. No tak sa pozrel sem tam na tú TV, sme kvôli tomu takí zlí rodičia? S trojmesačným sme šli do Budapešti - my s mužom na koncert Coldplay (on si spokojne spinkal pri babke na hoteli) sme kvôli tomu zlí rodičia? Nie. Lebo treba myslieť aj na seba. Dieťa je v tomto komplikácia ale nie je to nemožné. Áno, 10-hodinový spánok tak skoro nebudeš mať, ale aj na to príde. Aj keby chceš ísť večer do mesta s kamoškami tak snáď to chlap zvládne. Dieťa už aj tak spí.
Konkrétne si povedz veci, ktoré by si chcela robiť a ver že sa cesta nájde.
Ja velmi dobre chapem tvoje zufalstvo-nemyslim si ze to je ppd-ja som deti nikdy mat nechcela a milujem svoj bezdetny zivot.
Posad si vsetkych tych co slubovali pomoc ked ta prehovarali aby si si dieta nechala a povedz im ako velmi tu pomoc potrebujes.
@unicornlady nie nikto. Max priateľ lenže ten robí skoro kazdy deň aj 12h a ešte aj cez víkend, ne brutalny workoholik a netrápi ho čo sa deje doma. Vzdy mi povie že som matka a mám sa spamätať, že dcéra ma miluje
Choďte niekde alebo ty sama s malým .tam kde ťa to bude baviť
Ale tvojou odpovedou mi naozaj ukazujes,ze nie si zla mama!Ja som si na zaciatku myslela,ze k nej nic necitis,ze ju nemas rada.Ale uz si to nemyslim ako postupne citam co pises.Ty si uvedomujes ako by to malo vyzerat,alenstaras sa o nu po kazdej stranke a trapi ta sucasny stav,ze to nezvladas.Ty mas len problem,lebo si nebola pripravena,extremne tazko to zvladas,nic viac a opat si ma utvrdila ze by ti pomohla psychologicka.Proaim,daj si pomoct.Naozaj to moze byt lepsie,skus to.
Jaaaj, tak zober decko a daj ho na adopciu, čo iné Ti poradiť? 🤷🏼♀️ Keď Ti tak strašne zničilo život a ,,postavu,, 😃 No mám dosť, chudák Ty! Trošku ubrať zo sebectva a bude to ok...a jasné, že dieťa reve, keď cíti z matky, ktorá je chodiaca kôpka nešťastia nepokoj, frustráciu a hnev...🤦🏼♀️
Hladaj zdravotný problem, dieťa by stále nemalo plakat. Nás otačála stále pediatrička, sestrička, ze za 20 rokov nevidela tak matku sa stazovat na dieťa. Po mesiacoch trápenia jej vravím, že podľa mna má slabinovy pruh, tak ju prehmatala a hneď nás poslala na pohotovost, ešte v ten deň ju operovali. Mala priskrteny vaječník a to ju tak bolelo, preto sme zažívali dlhé mesiace peklo. Po operácii výrazný obrat k lepsiemu. Toto iste sa stalo kolegovi a ich dcere s tým vajecnikom, po operácii tiež obrat o 180 stupnov
Opatrne s týmito myšlienkami a myslím to vážne! Život nie je len fyzicky co tu vidíme, ale je aj così, čo my nevidíme a s takýmito myšlienkami sa nesmieš zahrávať. Dietatko ma 6 mesiacov, je malinke a potrebuje mamu. Si mladá, máš život pred sebou. Dieťa bude rásť a co ty vieš aká raz budeš na to dieťatko hrdá? Keď ti urobí prvy obrázok, na ktorý napíše ľúbim ta mama, keď ti zaspieva na deň matiek a podobne. Toto nie je zdravé takto premýšľať ako premýšľas ty. Máš 24, kariéru si môžeš robiť aj po 30, len tak mimochodom,diskoteky k zdraviu a šťastiu si myslím naozaj nechýbajú a treba si uvedomiť, raz to dieťatko prišlo, na niečo je tu. Nie si zla matka, si novomatka a ano, materstvo je náročné, ale znova opakujem, raz tie výsledky uvidíš. Dietatko bude rásť a postupne bude menej závislé na tebe. Hlavu hore. Nie si zla matka a určite nie si zla matka. Radšej popros ty sama o odpustenie za tie myšlienky ako si ho nechcela. Toto ti ubližuje najviac
Ono to dieta je mozno casto zle len vdaka tomu ze vnima podvedome ten tvoj negativizmus, tu tvoju nechut, tu nelasku voci nemu. Sak ho daj na adopciu, ked ti tak strasne dokaslalo to dieta zivot. Urcite su rodicia, ktori by sa s laskou o neho postarali. A k tomu, ze ta ini dotlacili si dieta nechat. Nuz, tak to proste je a dospelí to vedia. Kazdym sexom existuje riziko otehotnenia. Do sexu ta asi dotlacit netrebalo. To bolo zreme slobodne rozhodnutie.
Nesudim samozrejme... Prajem vela stastia, len mi je luto toho nevinneho dietatka...
Takto Ti poviem, ani o 10 rokov by to možno nebolo u Teba iné. Ja mám tri deti a pri každom som mala takéto obdobie číreho zúfalstva...vždy to prešlo...inak, by som tri nemala. 😀 Je to náročné starať sa o dieťa do roka - nerozpráva, nevie povedať, čo mu je, tak proste reve...ale prejde to a bude dobre, aj keď viem, že Ty to teraz tak nevnímaš. Ak si Ty v kuse nervná, tak dieťa to cíti. Ukľudni sa, nič si nestratila...keď ho dáš časom do jaslí alebo škôlky, zas budeš mať trošku viac toho starého života, na ktorý si bola zvyknutá...a o 10 rokov si možno povieš, že si rada, že si ju mala už v 24, lebo bude mať už 10 rokov. Proste je to nová vec v Tvojom živote...6 mesiacov je máličko, aby si si zvykla na tento nový štýl života. Zlá matka nie si, si len matka začiatočníčka.
Tebe podla mňa najviac chýba partner. Ta nejaká opora. Ty sa cítiš zničená a vysata dieťaťom a on ktorý ti ma dat pocit, ze si presne taka aká máš byť tu nie je a ešte ta aj obviňuje. Myslím, se väčšina žien sa cíti unavená a zničená po porode, presne kvôli hormónom a tomu ze ta veľká zodpovednosť, ktorú naraz majú ich ničí. Partner musí ci chce ci nechce niečo zmeniť a uvidíš, že keď on bude s vami viac, aj ty budeš cítiť k dieťati lásku.
Ja len ak by si chcela ísť von kľudne môžme pokecať. Nebývam ďaleko