Ako zvládnuť vzdorovité správanie dvojročného dieťaťa?
Mám skoro dvojročného syna. Veľmi temperamentné dieťa od narodenia, inak užasné a šikovné. Vždy som si vravela, že nikdy nebudem matkou, ktora udrie svoje dieťa iba preto lebo ešte nevie zvladať svoje emócie (nehovorím o bytke, ale o capnutí po zadku, či ruke). Posledné týždne, je to s nim už však na nevydržanie, začalo nám veľmi silné obdobie vzdoru, kope a bije mňa, otca, zvieratá, deti na ihrisku...všetko hadže náročky o zem a robí naprieky. Mám všetko prečítané naštudované, rady od detskej psychologičky...na neho NIČ nezaberá. Posledné dni mi už rupli nervy a párkrát som mu úder vrátila (samozrejme nie veľmi silno) alebo fakt už ako nepríčetná hulákala. Veľmi si to vyčítam a som zo seba sklamaná...nechcem takto vychovávať svoje dieťa, ale ja už fakt nemám viacej trpezlivosti. Mám oporu od starých rodičov, aj od manžela, samozrejme väčšinu času sa mu venujem ja, ale aj tak som vyčerpaná z jeho nálad.
Ako ste to prosím vy zvládli? Ak ste dieťa udreli, ako sa vám podarilo pri ďalších nutkaniach ovládať a neudrieť?
Ďakujem.
Stručné zhrnutie
- Dvojročné obdobie vzdoru sa bežne prejavuje kopaním, bitím a hádzaním vecí a riešenia zahŕňajú okamžitý odchod z miesta, rázne nastavenie hraníc a alternatívne spôsoby odvetrania hnevu (napr. buchanie do vankúša).
- Rodičia v diskusii odporúčajú konkrétne techniky sebaovládania pre dospelého, napr. hlboké dýchanie, krátke odstúpenie od dieťaťa (20 sekúnd) alebo mlčanie až 20 minút, aby sa predchádzalo impulzívnemu zásahu.
- Konzultácia s detskou psychologičkou je opísaná ako zdroj diagnostiky (posúdenie nadania) a praktických stratégií, pričom medzi rodičmi panuje zhoda na potrebe konzistencie a dôslednosti v dôsledkoch.
Najčastejšie otázky
Q: Ako reagovať, keď dvojročné dieťa bije iné deti na ihrisku?
A: Dôležitá je jedna jasná výstraha a potom okamžitý odchod z ihriska; niekoľko rodičov popísalo, že po opakovanom udretí nasledoval okamžitý odchod aj s donútením dieťaťa (nosenie z ihriska).
Q: Čo robiť, keď dieťa bije rodiča doma?
A: Viacerí rodičia odporúčajú pevne chytiť ruky dieťaťa, rázne povedať „NIE, TO SA NEROBÍ“ a ak to nezaberie, odísť preč alebo ignorovať (odstúpiť).
Q: Pomáhajú náhradné spôsoby vybitia hnevu u dvojročných detí?
A: Áno; konkrétne uvádzané metódy sú buchanie do vankúša, dupanie do zeme, ponúknutie inej hračky, presmerovanie pozornosti a umožnenie fyzickej aktivity vonku.
Q: Je prípustné dať dieťaťu „jednu po zadku“?
A: Názory sú rozdelené; niektorí rodičia považujú jedno capnutie („jedna po zadku“) za účinné a bez dlhodobej ujmy, zatiaľ čo iní tvrdia, že fyzický trest učí odpovedať násilím a je neprijateľný.
Q: Ako si rodič udržať trpezlivosť počas záchvatu dieťaťa?
A: Konkrétne techniky z diskusie zahŕňajú hlboké dýchanie, odchod na ~20 sekúnd, ticho a mlčanie až 20 minút, alebo na chvíľu opustiť miestnosť, kým prvotný nával pominie.
Q: Kedy je vhodné vyhľadať detského psychológa?
A: Rodičia odporúčajú kontaktovať detskú psychologičku pri opakovaných problémoch so zvládaním emócií, pri podozrení na nadanie alebo keď bežné výchovné stratégie zlyhávajú; v diskusii psychologička posudzovala nadanie a odporúčala stratégie.
Závery z diskusie
Zhoda
- Fyzické ubližovanie zvierat je v diskusii považované za neprijateľné.
- Konzistentné následky (jedno jasné upozornenie nasledované reálnou reakciou, napr. odchod) sú považované za účinné.
- Rodičia potrebujú trpezlivosť a techniky sebaovládania (dýchanie, krátke odstúpenie) pri zvládaní obdobia vzdoru.
Sporné názory
- Niektorí rodičia obhajujú „jednu po zadku“ ako efektívnu výchovnú metódu, zatiaľ čo iní ju striktne odmietajú ako učenie násiliu.
- Jedna skupina uprednostňuje konzultáciu s psychologičkou a individualizované stratégie, druhá skupina zdôrazňuje „zdravý sedliacky rozum“ a dôsledné hranice bez odborného zásahu.
- Niektorí rodičia trvajú na okamžitej reakcii po prvom porušení pravidla, iní uprednostňujú viacero dôsledných upozornení a opakované vysvetľovanie.
Otvorené otázky
- Čo robiť, ak žiadna z bežných stratégií (odchod z miesta, presmerovanie, ignorovanie) nezaberá u veľmi temperamentného alebo nadaného dvojročného dieťaťa?
- Aké sú dlhodobé psychologické následky jednorazového alebo niekoľkých „capnutí“ v ranom veku?
- Ako nastaviť fungujúce a dôsledné hranice v domácnosti s viacerými deťmi, keď rôzne deti reagujú na rôzne metódy?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
capnutie po zadku, chytiť za ruky, jednovarovanie a okamžitý odchod z ihriska, vyniesť dieťa z ihriska, ignorácia, presmerovanie pozornosti, buchanie do vankúša, dupanie do zeme, zobrať hračku, poslať do izby, timeout, hlboké dýchanie, odísť na ~20 sekúnd, mlčať až 20 minút, konzultácia s detskou psychologičkou, testovanie nadania
Miesta a osoby
žiadne
Moj nazor je, ze aj ty si len clovek, nie stroj. Mas emocie. A to dieta tiez musi pochopit. Capnutie po zadku, ruke nie je tragedia. Niektore deti ani inak nestopnes. Neber to tragicky. Tie uzastne psychologicky, ani maminky co ti budu hovorit, ze je to cele zle nemaju tvoje dieta. Ved aj ono musi pochopit, ze nemoze vsetko a skakat po hlave ti predsa nebude.
no ja si nemyslím, že zlýhavaš ako matka. proste prvé obdobie vzdoru, prežili sme si to aj my, ale nie v takej miere, ako ty. nebili zvieratá a neubližovali okoliu. raz mi syn dal facku, ked mal 5 rokov, ale riadnu. no a ja som mu ju samozrejme vrátila. to bola prvá a posledná facka. odvtedy to už nespravil, teda nie mne, ale jeho surodencovi pravidelne 😀 pochopil, ako veľmi to boli. plakali sme spolu. povedala som mu, že to velmi bolí a žeuž žiadne facky maminke. povedal "Dobe". teraz je to už usmevné, ale vtedy som si to hrozne vyčítala, no nakoniec som lepšie spravit nemohla.