Ako pomôcť dieťaťu zvládať emócie a hnev?
Dobrý večer,vedeli by ste mi poradiť ako pracovať s dieťaťom, ktoré nedokáže ovládať svoje emócie. Má výbuch hnevu,plač, kope,bije. Niekedy je spúšťač únava niekedy stačí povedať, že toto nesmie a jeho stav sa zmení na ,,výbuch, záchvat,,. Boli sme aj u psychológa a tam povedala, že je v poriadku ale nezvláda emócie. Už si s tým neviem rady, máme problém nielen doma ale aj mimo obchod, ihrisko,... Ďakujem za každú radu. Skúšala som rôzne metódy ale žiadna nepomáha.
@anonym_autor Odoporucam TSMT pohybovu terapiu, mali sme s vybuchmi hnevu a agresiou u syna velke problemy, tiez sme pochodili odbornikov, skusili vsetky odporucania a az tato terapia nam velmi pomohla. Cvicime s nim doma 3-4x do tyzdna a raz mesacne chodime za lektorkou, ktora nam vzdy troska upravi cviky. Syn je ako vymeneny (teraz ma 4 roky), takze ak mate moznost v okoli, tak vrelo odporucam skusit.
@anonym_autor dôležitý je vek a vymenila by som psychológa. Nech zistí prečo to tak je. Či to nerobí iba preto že si chce niečo vyrobiť, alebo má.na to iný dôvod.. stojíš si za svojim? Skúša pokiaľ vie ísť?
@marci9 ano, vdaka tomu mu mozog zazracne dozrie a nebude mat problem s emocnym zregulovanim, hejze…(myslim to ako smutny vtip, kto by nepochopil)…
@naturalka toto vôbec nemusí byť vtip. Minule tu bola diskusia o trestaní dieťaťa bitkou a ženy sa drali ako levice za svoj názor, že je to správne. Napriek tomu, že mnohé im logicky, vedecky a psychologicky oponovali. Desivé 🫣
zopár na zadok by mu nezaškodilo
@marci9 cieľom je pomôcť dieťaťu, nie ho udupat. Vidíme dnes generáciu 50+ ako dopadla takou "výchovou"
@marci9 cieľom je pomôcť dieťaťu, nie ho udupat. Vidíme dnes generáciu 50+ ako dopadla takou "výchovou"
@zmrzlinka2021 dovolím si dodať,vidime aj 20r ako dopadli vychovou🙂
@marci9 cieľom je pomôcť dieťaťu, nie ho udupat. Vidíme dnes generáciu 50+ ako dopadla takou "výchovou"
@zmrzlinka2021 rozhodne lepšie ako dnešná lenivá generácia, čo len vyhľadáva zbierky, a home office. Hlavne že ste sa naučili používať slovo trauma. Mám traumu, lebo som dostal od otca keď som robil zle. Teraz je zo mňa neschopný chudák, čo za svoj život viní každého len nie seba. Super.
@zmrzlinka2021 rozhodne lepšie ako dnešná lenivá generácia, čo len vyhľadáva zbierky, a home office. Hlavne že ste sa naučili používať slovo trauma. Mám traumu, lebo som dostal od otca keď som robil zle. Teraz je zo mňa neschopný chudák, čo za svoj život viní každého len nie seba. Super.
@anonym_18cc68 waaaaw👍👍👍👍 tvrdé ale súhlas
@anonym_autor Odoporucam TSMT pohybovu terapiu, mali sme s vybuchmi hnevu a agresiou u syna velke problemy, tiez sme pochodili odbornikov, skusili vsetky odporucania a az tato terapia nam velmi pomohla. Cvicime s nim doma 3-4x do tyzdna a raz mesacne chodime za lektorkou, ktora nam vzdy troska upravi cviky. Syn je ako vymeneny (teraz ma 4 roky), takze ak mate moznost v okoli, tak vrelo odporucam skusit.
@oceanahory viete prosím napísať kam ste chodili a aké narocne to bolo? Vdaka
Navstevujeme Alia centrum v Dunajskej Strede, pridavam aj link na FB:
https://www.facebook.com/share/1AmhuZQ7wa/
Cviky vobec nie su narocne, syn si cvicenie aj uziva ☺️, kedze su hravou formou. Mnohe su na fit lopte, ci roznych inych pomockach napr. doska na kolieskach, ci klasicka kancelarska stolicka na kolieskach.
@anonym_autor Ci nejaká metóda pomôže, neviem. Koľko ma syn rokov? Ono deti sa tie emócie učia len regulovať. Takže aj hnev, výbuchy, kopanie, .. patria k tomu. Určite je to pre každého rodiča náročné. Väčšinou sa pohybujeme v spoločnosti dospelých, ti sa takto nesprávajú a toto je pre nás nové. Nie každý vie, čo s tým. Moja odpoved sa moze zdať jednoduchá, aj keď nie je.
Deti často cítia hnev, zlosť, smútok. Každá emócia je vlastne informácia. Niečo sa nám nepodarilo, niečo sme nedostali, niekto nám niečo zakázal, niečo nevyšlo. A ten hnev je normálny. Máme právo niečo cítiť a ono sa ani nedá nič necítiť. Ale ako sa to učíme spracovať? Deti sa to učia najmä cez nás, dospelých. Nie je to nič viac a nič menej.
Ako sa dieťa zreguluje cez teba ako rodiča? Tak, že zostanes prítomná, nablízku, pokojna a pockas, kým hnev prejde. Zabezpečíš, aby dieťa neublížilo sebe či druhému, pripadne ho odvedieš preč, pevne, ale s čo najmenším násilím.
Zdanlivo jednoduché. Nemusis nič vysvetlovat, nariaďovať, trestať, zahanbovat, obviňovať, riesit, ignorovať.. Ale to veľa ľudí nevydrží, máme pocit, predstavu, že musíme urobiť niečo viac a presne vtedy nastáva problém. Vtedy, keď tu emóciu chceme zastaviť (a nedarí sa), alebo chceme, aby bolo dieťa iba šťastne (a nedarí sa, ustupujeme, vyhovujeme, meníme rozhodnutia), nemáme čas riešiť detské prežívanie, mali sme už byt dávno inde, ponáhľame sa, mali sme iné plány, predstavy, očakávania, hanbíme sa za seba, za dieťa, za to, čo povedia a pomyslia si ostatní. Samotná emócia teda nie je problém. Pokojne povedz: “vidím, hneváš sa, nedovolila som ti to a to.” A stop. Nič viac. A až keď sa dieťa upokojí, je oddychnute, najedene, ma zmysel pokračovať fázou dva. Nie počas hnevu. Je dobre sa k tomu vrátiť “Toto sa stalo, toto som ti zobrala, ty si začal kricat/plakat/buchat. Napokon to prešlo. Čo by sme vedeli nabudúce urobiť inak…?”
2 roky ci 9? Dost podstatne.
Rozne metody - to je akoze co? Ako teda zachvat konci?