Byť mamou je pre mňa aj po 3 rokoch veľmi náročné

daj si železo, magnézium a choď do roboty aby si nerozmýšľala nad pindovinami 😉

Prepáč, ale to čo popisuješ je podľa mňa na odbornú pomoc, minimálne psychologa.
Syna by si mala dať do škôlky - je to to najlepšie čo pre neho môžeš urobiť a ísť do práce, aby si prišla na iné myšlienky.

Hrozilo mu niečo pri pôrode?
Varila som, keď poobede spala, alebo večer predtým.Vadilo mi variť pri nej a na rýchlo.Niekto je uzkostny typ a zvláda veci a situacie horšie.Asi vydás zo seba maximum a potom nemáš energiu, máš strachy.Mozno by si mala viac oddychovať a nesnažiť sa byť 100% a mať všetko pod kontrolou.
Nie je dobre všetko hneď vidieť negatívne, ale za to nemôžeš to už je zautomatizovane myslenie, ale určite sa to dá dať do nejakých medzi, aby Ti to neublizovalo.Ked je dieťa choré či stane sa mu úraz veľa žien tak reaguje.Si veľmi citliva a tak ľudia to majú tazsie.Vzdy budeš všetko viac prežívať nástup do škôlky, krivdy v škole všetko...

Mam pocit, ze si prestimulovana. A to ta zenie do depresie a preto akoby “nevladzes” - psychosomatika, telo nevladze lebo je vycerpana mysel. Ja som mala to iste. Niekedy som si len rano v posteli predstavila co zase musim vsetko urobit, jak maly bude zase lietat, mrncat nic ma nenecha poriadne dokoncit, vsetko stale na behu, rozrobene, nic nedokoncene, vsade bordel, ohucana, ochytana, prestimulovana bez casu na seba, svoje myslienky, utriedenie si veci v hlave. Az som povedala a dost. Ty moj zlaty (2roky) ides pekne do jasli. Chodi uz tyzden a zo mna ked ponho pridem je jedna vysmiata, spokojna a milujuca mama. Asi 10x viac sa s nim mojkam, tulim, som pokojna, zrazu omnoho tepezlivejsia a doslova sa nanho uz tesim.
A k tej uzkostlivosti.
Deti treba nechat sem-tam padnut, aby sa udreli a zapamatali si. Naucia sa kontrolovane padat. Napr nas ked padne na kachlicky na chrbat dozadu, udrzi hlavu nad zemou a neudrie si ju. Hadaj ako sa to naucil? Tym, ze padol a udrel sa. Neda sa to praktizovat doslovne na vsetko (cesta, auta), ale na taketo bezne veci ano. Vyhladaj psychologa mozno ti poradi ako zvladat uzkost, prilisny strach.

Podľa mna trpíš postraumatickou poruchou z pôrodu, alebo depresiou. Alebo oboma naraz. Píšeš, že porod bol zlý, asi aj ohrozené dieťa, preto prežívaš ti úzkosť aj z nepodstatných banalit. To tá vyčerpáva, preto nezvladas už v pohode iné veci. Rieš minimálne so psychológom. Veľa žien tým trpí a veľa sa ich to boji priznať, pretože v spoločnosti je to stále nepochopene

Nevies si to uzit. Mozno mas traumu z porodu. Si stale v krči. Skus odbornu pomoc . Asi si sa bala ze umrie a teraz sa stale bojis ze sa mu nieco stane a moc to prezivas. Si taka negativna. Nemas energiu - mas Asi depresiu . Daj sa do pohody do poriadku.

Ľúbi sa mi mala,netaktna poznámka o nadváhe niektorých🙂.No normálne to zvládame....išli sme pracovať po roku doma,aby nám z toho nedrbacalo a nemali čas myslieť negatívne a furt.
Naučili sme sa,že ak sa k dieťaťu správaš ako by bolo z porcelánu,tak z porcelánu aj skutočne bude.A že pohodová mama = pohodové deti.3 ročné dieťa patrí do kolektívu a nie na maminu cicku.Tot moje poznatky

Ty potrebuješ terapie, rozhodne. Prečo to iné mamy zvládajú je ten, že sú v psychickej pohode. Ak sa nedáš do pohody, tak začne to byť ťažšie a ťažšie. Takže smer psychológ.

No uz by som ho odstavila od mlieka... Mozno budes mat viac energie. Mne to naramne pomohlo.

Nebyť tej poslednej vety aj by som si myslela ze potrebuješ pomoc odborníka kvoli depresii.

Prepacte za tu poznámku s nadváhou myslela som to čisto kvôli fyzickej zdatnosti lebo ja proste nevladzem chodiť nosiť nakladať do toho to teplo. Vôbec to nebolo v zlom

Ale čo poviem psychológovi? Ten strach mi predsA neodcaruje.. jA viem sama že reagujem prehnane a moc premýšľam ale neviem to zastavit. Aj teraz. Maly dostal nádchu celu noc mám kŕče v bruchu že čo bude čo to má nespím aj keď viem že mala by som

Provokacia? :D no ako to asi zvladame? Musime. Ak je to co pises pravda, tak namiesto solarka alebo po nom, bez na terapiu.

. Moc to prezivas. Dieta je poslusne a ty mas pocit ze si vo vojnovej zone. Ta ustrachanost to napetie nie je dobre pre teba ani pre dieta . Psycholog by ti mal pomoct objavif preco si taka ustrachana. A ako ten strach mat pod kontrolou. Tie prve roky su najkrajsie. Male deti male problemy.

Dobrý psychoterapeut ti s tým strachom vie pomôcť. Majú na to metódy, len musíš najst dobrého alebo teda dobrú. Možno sa daj do nejakej skupiny a predcasniatkach a spýtaj sa aj tam

1. prestať dojčiť, tvorba mlieka ti môže spôsobovať psychózu, 2. smer odborník určite máš min. úzkostnú poruchu a s tým sa dá krásne pracovať, 3. dieťa do škôlky do kolektívu - oddýchnete si od seba navzájom

Ako prva pomoc moze byt nejaka uzemnovacia technika, ked ta panika zase na teba ide - mysli sa tym technika, ktora ta vrati vzdy do "tu a teraz".

5,4,3,2,1... hladaj okolo seba 5 veci, ktore vidis, 4 veci, ktore pocujes, 3 veci, ktore vonaju, 2 veci, ktore si predstavis ako chutia a 1, ktoru si predstavis, aky ma povrch, akoby sa jej dotknes. Tym odvratis pozornost od ataku a uvedomis si, ze tu a teraz ti nebezpecenstvo nehrozi.

Dychanie do stvorca - nadych, zadrz dych, vydch, zadrz dych - kazdu tuto fazu rataj do 4. Pomoze to spomalit rozcvalane srdce. Ukludnis sa dychom. Niekto si pri tom vybera tvary a prstom sleduje dych - pridam ti obrazok.

Fyzicke techniky su aj taky tapkaci motilik, alebo pohladenie vlastnych ramien.

Tapkaci motilik: Prekriz si ruky na hrudi akoby do pismena x, dlanami smerom k telu. Striedavo tapkaj jednou a druhou rukou o hrud. Stale sa ti cele ruky dotykaju tela, len tie dlane pri tapkani striedavo dvihas - pripomina to mavanie kridel motyla, preto sa to tak vola.

Pohladenie vlastnych ramien - tiez podobne prekrizis ruky a chtis si ramena a striedavo si suchas ramena, akoby ta niekto utesoval - takto s utesujes sama. Zase je to technika na skludnenie dychu, stresu. Dolezite je to striedave tempo.

Pochodovanie - znova to je triedavy pohyb - ak silnejsie dupes, moze tam odzniet stres.

To striedanie je dolezite - lebo sposobi zapojenie oboch hemisfer mozgu.
To dychanie je dolezite, lebo v strese dychame plytko a zase to ma vplyv na mozok.

V strese je reakcia mozgu pudova, ako u pracloveka - mame len 3 typy reakcii: Utec, Bojuj, Hraj mrtveho chrobaka. Reakcia utec a bojuj potrebuju mobilizaciu - vylucuju sa stresove hormony, mas silu utekat. Len my dnes uz v strese kamsi neutekame, len sme zaplaveny s tymi hormonmi. Mrtvy chrobak znamena, ze telo sa vypina, "aby ma ten predator nezozral, nech si mysli, ze som mrtvy, aby ma nedostal, radsej nebudem dychat, aby ma nepocul, nezacitil, nevidel..."

Ak si zazila traumu, napriklad pri porode, alebo kedykolvek predtym v zivote, moze sa ti znova a znova spustat. Na zaklade cohokolvek - podobnej vone, podobneho pocasia. Nevedome. Je to v tele. Tvoje telo je stale v obrannej reakcii, v strehu, caka... na chemickej urovni mas stale vysoke hladiny stresovych hormonov, staci maly triger a si uplne excitovana. Alebo prestanes normalne dychat, srdce cvala a mozok nema dost kyslika...

Ak to bola jednorazova trauma, tak mozno par sedeni EMDR pomoze. Ak tych traum bolo vela, to uz je asi na dlhsie riesenie.

Ako prvu pomoc ale mozes vzdy pouzit tieto uzemnovacie techniky, aj s nejakou odbornou pomocou by si sa vzdy dopracovala k tomu, ze potrebujes najst nejake taketo techniky na ukludnenie sa.

Pri prvom som aj ja bola taka "prehnane" úzkostliva, stresovalo ma, keď co i len zakaslal. Potom sa narodila dcéra a vidím na sebe ze veľa veci už tak neriešim. Budú sople? Budú,odsajem, dostane vitamíny,neumrie. Buchne sa? Ok, pokiaľ len modrina, či škrabanec, dám ľad, pofukam, zahojí sa to, neumrie.
Na druhej strane, nie každá žena je typ na užívanie si materskej, mnohé to doslová "pretrpia". A ano, byt s dieťaťom doma je veľký zaberak hlavne na psychiku. Často je to ešte náročnejšie, ako fyzická stránka.
Tiež som sa bála prvýkrát ísť s dvoma deťmi von, no musela som. Dcéra v kočíku, syn popri mne. A išlo to. Možno nie hneď perfektne, sledovala som ho stále, ale postupne sa naučil, že nesmie len tak odbehnúť, že keď ideme popri ceste, tak sa drží kočíka a podobne.
Ono vždy budeš mat podvedome v sebe obavy o deti, dieťa, toho sa už nikdy v živote nezbavís. To je už o tom, že si skrátka mama. Už ten život nebude, ako predtým, lebo už sa úplne zmenil. Len to treba prijať a nesnažit sa "bojovať" žiť to ako predtým, len s dieťaťom. To už sa nedá.
Z toho, čo píšeš, mi pripadá, že ty sa o to akoby stále snažíš, chces mat všetko super a tak ako čase keď si žila len sama, a sama si všetko riadila. Ono to je s deťmi tak, že fakt sa nedá dlhodobo sústrediť len na jednu vec a musíš byť na často obrazne 5 miestach naraz.
Ale aj to pominie. Znie to ako klišé, ale chce to čas. Bude len väčší, rozumnejši, daj ho do škôlky a chod trebárs do prace, aspoň na pol úväzku.
A len tam na okraj, moja rada, určite nemaj teraz v krátkom čase ďalšie dieťa. Lebo v takom nastavení by si prišla o nervy už úplne.

Pri pôrode islo malemu o život, nedýchal prevážanie na jis kopa ďalších veci.. ten pocit na sále panika a krik lekárov kricanie protokolu pri nedýchani. Na to jednoducho neviem zabudnúť. Ale mam mala som pocit ze to mam spracované v nemocnici bola za mnou psychologička. Maly je šikovný múdry chlapec. Je to partak viem s ním viesť take debaty ze niekedy nechápem kde berie tie rozumy. To má drzi v
Pokoji. Ale akonáhle napr teraz bdiem pri ňom tak mam búšenie srdca kŕče v bruchu hnacku proste je to otrasne. Muz a mužova rodina sú úplný opak. Tam pokial vyslovene ze nejde o život nikto nič nerieši pousmeje sa a ide ďalej. Moja mama je podobná ako ja. Čiže mam aj takú výchovu. Mame ist o 10 dni na dovolenku. Maly počujem ze má sople zle spi. Už má boli brucho čo ďalej. Či sa stihne vyliečiť či to my s muzom nechytíme a a a a. Proste hlava sa mi nezastaví v plánovaní scenárov

Ak mas krce v bruchu z toho ze ma dieta nadchu tak to je realne na psychologa. Nemyslim to v zlom ale ked ti donesie hnisavu anginu zo skolky tak sa zlozis.
Musis sa od toho odosobnit,brat to normalne,je to sucast zivota. Deti si ublizia,buchnu,spadnu,budu chore atď. Ak je to pre teba extremna predstava tak potrebujes psychologicku pomoc aby ta naucila s tym pracovať

@amelia89 áno je to pre mna naozaj extrémna predstava musím si to priznat… obyčajná choroba. Hlavne v noci. Keď všetko stíchne tma a len počúvam malého či chrápe či má sopel či sa potí či nemá teplotu svietim telefónom nespím a len sa zožieram tým co bude.. že bude vonku 30 stupňov nemôžem zapnut klimu bude mu tu teplo ešte má potnicky z dovolenky z ktorej sme teraz prišli a toto všetko mi ide ako film

Staré ženy by ti povedali, že máš príliš veľa času. Možno to súvisí s psychikou, ale tak reálne. Sup do prace, dieťa do škôlky, a hlava bude inde.
Nechcem byť na teba tvrdá, ale sama si svojou hlavou robis zle. FAKT ho daj do škôlky a možno zistíš, že iné mamy bez výčitiek dieťa so zeleným soplom supnu do zariadenia a neriešia.
A k tej strave...možno potrebuješ zmocniť aj prostredníctvom nej...fakt to myslím vážne, ak máš príliš samu zeleninu, daj si reálne mäso...naj asi hovädziny, nie len kura a slabé mäso.
Neboj, že ti to uškodi, lebo kto povedal, že len zelenina je to naj pre telo. Možno ti chýbajú živiny a hlava potom trpi. Drz sa, skus pouvažovať o tej práci...aspoň na pol dna. Určite nemôžeš dat dieťa do škôlky a ty doma-to nie je pre teba cesta. Aak máš pocit...ze to nedavas, tak fakt dobra, ale fakt dobra kamoška alebo psychológ na vyrozprávať sa.

@autor.....nevládzes preto,lebo overthinking a strach ti uberajú energiu.
Naozaj bez urážky....ale ty potrebuješ psychológa.
Takýmto správaním nenicis iba seba ale je pravdepodobne budeš prenášať túto neurózu aj na dieťa.

Skodis tym sebe aj dietatu aj celemu vztahu. Musis s tym nieco robit, lebo ako sa hovori, male deti male starosti, velke deti velke starosti. Teraz riesis sople a obycajne choroby. Ako budes riesit skolu v prirode, letny tabor, pubertu, vztahy v skole, frajerky, odchod na studijny pobyt mimo Slovenska? Ved ta to paralyzuje, detske choroby su nic proti tomu, co ta s dietatom v zivote este caka.

Prečo si išla v takom teple do Zoo?"lenivsia "žena by sedela doma.Mysli aj trocha na seba.Myslis to v dobrom, ale potom si unavená Mas prežívanie ako tvoja mama to nie je nič nové.Do dovolenky sa vyzdravie a užijete si ju potrebuješ to ako soľ
Nijako už teraz nevieš ovplyvniť, že bude chorý ani si nepomozess, keď to tak prežívas.My sme sa vždy najviac pohádali, keď bola dcéra mala a chorá.Toto je už na psychológa naučí Tá ako nereagovať prehnane.Ked si mala zlý pôrod si podvedome naučená sa o syna báť od prvej sekundy.

Naozaj čo najskôr vyhľadaj odbornú pomoc, úplne stačí ak psychologovi dáš prečítať, čo si tu napísala.
Strach neodčaruje, naučí ťa s ním pracovať, prekonať ho, skôr než sa z toho úplne zblázniš.
Tvoje dieťatko ťa potrebuje pokojnú, veselú, nie uzlíček nervov.

Ahoj mám to podobne napis mi