Chcem dieťa?
Ahojte baby, mam takmer 27r. Mam staly dlhorocny vztah s partnerom. Vzdy som mala rada deti. Aj som ich vzdy chcela.
Ale ked na to pomyslim,, prist o pohodlie ? Ticho a klud ? Som sebecka ?
Mala niektora rovnake pocity a zmenilo sa to ?
Bojim sa toho, hoci uz teraz viem ako by vyzerala detska izbicka
Dakujem za nazory a skusenost
ja vobec nemam vztah k detom, vzdy som vravela, ze budem mat 0-1, ze ak by chcel partner plodit, zdrhnem z vlastnej spalne s holou ritou po hromozvode.. predstava, ze pridem o svoje pohodlie, klud, "svoj zivot" ma k smrti desi este teraz.. a to som v 38tt 🤣🤣🤣
Pohodlie, ticho a kľud riešiš v 27 rokoch? A nenudis sa v tom tichu a klude? S deťmi je život veselší.
A nečakaj dlho, nech nemáš v 50-ke puberťáka. V tom veku už možno fakt budeš chcieť mat ticho a kľud.
Mám známu ktorá nie že nechce vlastné deti, ona sama sa ešte považuje za dieťa, má vlastnú detskú izbu, má rozpis povinnosti, kedy upratuje, vynáša smeti atď...býva s mamou a psom. Má 36 rokov a nejak zostala stáť vo veku okolo maturity 😂😂
Neviem či vzťah k deťom sa pôrodom zmení. Buď je to povinnosť "veď čo už mi iné zostava" alebo naozaj sa pôrodom žena zmení na mamu .
V niektorých prípadoch to dopadne dobre, a dieťa je milované a dostáva sa mu pozornosti, pochopenia a lásky...v inom prípade je len "niečo" navyše v živote, čo nech rýchlo vyrastie a vypadne z domu.
Teraz si opísala moju predstavu o dieťati, alebo situáciu, alebo ako to nazvať.S mužom sme boli už 10 rokov , deti sme skrátka nechceli,stavali sme si dom,sem tam dovolenka a mne bol vzácny kľud keď som prišla z práce domov.Robila som čo som chcela, alebo nerobila nič.Vsetci do nás hučali , ale nám to bolo jedno.Az som dovŕšila 32 rokov a vtedy sa to zlomilo,aj u muža a našťastie sa nám podarilo na prvý šup, keďže som celé roky brala hak. A veru že je to nádherné mať dieťatko,to moje už má dva roky a naozaj je všetko iné, krajšie, veselšie ❤️😘 Ja mám teraz dilemu ,či chcem ešte jedno, alebo nie, zasa všetci do nás hucia a ja sa bojím ako pri prvom,či zvládnem dve.🙏
Ja som nad niečím takým nikdy nerozmýšľala......buď chces alebo nechceš...😅
Mala som take pocity ako ty. A teraz mam tri uzasne deri. Proste raz prisiel ten cas, teda pravdupovediac ten spravny chlap.
vedela som,ze RAZ by som chcela deti...pocitala som aj s tym,ze ked by som nemohla mat svoje,pokusim sa o adopciu..ale ziadnu momentalnu tuzbu som nepocitovala a ani deti neriesila,az do 34r,ked som necakane zostala tehotna po vynechani HAK,kt som brala 10r a vtedy sme boli prave "vo svete"a nic nam nechybalo ku stastiu...ale vtedy ,akoby sa to vsetko zlomilo a ja som pocitili tuzbu mat dieta...bohuzial,v 8tt som potratila...a dalej,uz sme isli cielene po otehotneni.... po 3.pokusoch to vyslo a ja som rodila 2t pred 36r...tretie tehotenstvo,tiez,nebolo planovane a tak isto skoncilo potratom...po uvedomi,ze by bolo fajn dat synovi surodenca,sme opat do polroka zostala tehotna a dceru som rodila v 39r...myslim,ze raz pride ten spravny cas aj u teba..vela stastia 🙂)
Nie si sebecka. Vies co chces a co nie. Nesil sa do teti ked sa na to necitis ale ako tu uz povedali neskor to nemusi fungovat.
Ja som deti nechcela. Nemala som ich rada. Ak uz .. tak som uvazovala o adopcii ze mozno raz.
Vsetko sa zmenilo ked som nasla terajsieho muza. Deti som chcela s nim.
neznášala som detský plač. Ak sedel vo vlaku niekto s vrieskajúcim deckom - odišla som aj o dva vagóny ďálej. Nikdy som žiadne deti neplánovala.... Máme 4 😉
Az ked sa ti narodi dieta, pochopis aka si bola v podstate chudobna,lebo bohatsvto su nase deti,ich smiech,radost,objatie....stala som sa mamou ked som mala 28r.,teraz mam 30r a cakame druhe babatko a ked mi niekto zoberie maleho,ze oddychni si nejde to lebo premyslam kde je kedy dojde🤦♀️a to som tyzden pred porodom plakala ako to zvladnem🤣🍀❤👶
Ahoj, ja som prezivala presne to iste. V 29 sme sa rozhodli, ze chceme babatko, snazili sme sa cca 7 mesiacov, co bolo pre mna dlho, nakolko kamaratkam naokolo to vyslo skoro vsetkym na prve razy. Potom som otehotnela aj ja a prisiel sok - potrat, kyretaz a ja som bola opat na zaciatku...zrazu by som bola vymenila vsetko pohodlie za to, aby som nemusela zazit tuto skusenost... 3 mesiace to bolelo a potom som otehotnela znova a vsetko si uplne inak vazim a inak sa pozeram. Som v 4.mesiaci a stale mam strach, ci bude vsetko v poriadku... nikdy nevies, co ta caka, preto dakuj, ak sa vam podari rychlo, lebo zivot dokaze zaskocit tak, ako si ani nevieme predstavit....
Ja mám 33 a cítim to asi takto. Deti nechcem nie zo "šľachetných dôvodov". Nechcem prísť o svoje pohodlie, mám zdravotné problémy, ktoré by sa mi tehotenstvom skomplikovali a ja sa odmietam obetovať. Nemyslím si, že deti sú niečo wau, že by mali byť zmyslom života. Som sebecká? Som. Ty sa zariaď ako to cítiš ty.
Ja ta chapem ;)
My sa snazime o babo uz dlho, uz riesime CAR, presla som aj potratom...ale denne rozmyslam, ze ci chcem to dieta alebo nie....tiez mam rada svoj klud, ticho, svoje konicky, proste, robim si co chcem a je to super (a nie nenudim sa, ako by si niekto mozno pomyslel)....a bojim sa ake to bude, ked pride dieta...dobre, 3 roky budem doma, krasa ale potom? Praca a dieta? To neviem ako budem zvladat, myslim, psychicky;)
Ale tak vsetci hovoria ake je to krasne a naplnujuce(aj ked ja mam taky pocit aj bez dietata)....len ci to nehovoria, lebo by to bolo blbe nepovedat ;) lebo, ked tu citam tie hrozy, co matky zazivaju...neviem
Joj, tvoje pocity poznam velmi dobre. Tiez som si nevedela predstavit, ze ja raz budem mat dieta. Ale, ako sa hovori, casy sa menia😉. Aby sim mala cas, si na tu predstavu zvyknut, tak babo sa nam podarilo po 4 rokoch vdaka IVF. Prve dieta, ktore som vobec drzala na rukach, bolo moje vlastne😉. A aby som sa nenudila, tak mame dvojicky🤣.
Je ti dobre, preto máš takéto myšlienky. Akákoľvek zmena, ti naruší tvoj zabehnutý život. Tvoje koníčky, záujmy... Budú musieť ísť aspoň čiastočne nabok. A asi si sebecká, ale je to tvoj život môžeš ho prežiť ako chceš. Kľudne aj sebecky. Možno zmeníš názor časom. Kľudu a pohodlia sa presytis a zmena príde sama prirodzene. U mňa takáto zmena nenastala a to mám čo chvíľa 32rokov. Inevstujem svoj čas a financie do svojich záujmov, koníčkov a rozhodne nemám prázdny život. Pre mňa nie je prázdny a to je dôležité. Nikto mi nepiští za ušami, idem kam chcem, kedy chcem. Je to časová aj finančná sloboda. A nemám na pláne sa jej vzdať. Je to môj život, môžem si ho prežiť ako chcem. S nikým sa neporovnavam. Pre každého je šťastie niečo iné.
@marygk inak podla mna je sebecke mat aj dieta😄 vsetko co robime, aby sme sa spravili stastnymi je sebecke....je to proste v kazdom

Este chvilocku.
Uz rozmyslas.
Je to vyvoj.
Tvoja tuzba silnie.
Ticho a klud sa zmeni.
Ale tolko nadhernych pocitov a stastia radosti lasky spokojnosti co dieta dokaze dat..
Byt mamou je nadherny dar.
Vsetko nepohodlie pomynie a ostane cloviecik.
Tazke chvile su ale..
Ale neboj, uz coskoro.
Este silnejsie zatuzis po tom "nepohodli" a vtedy si budes ista, ze je cas