Chýba vám minulosť?

Ako vas zienky citam, normalne som dostala strach. Babo nemame, nie som este ani vydata, ak sa podari tak buduci rok, ale koli priatelovi som sa prestahovala 200 km od domu, nemam priatelov, pracu ani nic. Mojim vazenim sa stal byt kam sa utiekam pred vsetkym. Chýba mi rodina, mama a prostredie ktore doverne poznam...a tak premyslam ci by mi babatko dodalo chut zit, radost a zmysel zivota. No kedze tuto rolu matky beriem smrtelne vazne a bojim sa presne tychto veci ktore tu od vas citam, vazne neviem ci som typ na materstvo. Chcem byt dobra matka ale mam pocit ze po vasich vyjadreniach skoncim akurat tak na psychiatrii 🙂 ale mozno je to len prehnana obava

@sevi mne sa velmi cnelo za netehu zivotom a tak. ale casom si clovek zvykne. pravdou je, ze co mame dieta sme viac precestovali ako bezdetni. ak sa daju niekam odlozit deti, ci uz babka alebo sestra,t ak je to super

@sevi ja sa musim tiez priznat chyba mi a velmi.Asi aj preto ze pred tym som chodila s byvalym priatelom 9r. 2010 sme sa rozisli a az vtedy som si zacala uzivat a vsetko vychutnavat,byvala som s naj. kamaratkou a bolo nam super.2011 som sa stretla s terajsim priatelom a aj buducim manzelom 🙂 Dieta sme vobec neplanovali chceli sme ist robit do zahranicia ale v tom som otehotnela najpr to bol sok ale potom som sa stale viac a viac tesila a priatel este viac.Neviem neako si este neviem zviknut ze som doma s dcerkou aj ked ju nadovsetko milujem ale chyba mi to a velakrat na to aj myslim ked som bola slobodna 🙂

@zoy3 Ahoj.Ja byvam tiez daleko od vsetkym som sa prestahovala k priatelovi a ja tu tiez nemam nikoho,byvam tu uz rok aj 4 mesiace a veru niekedy je to tu tazke hlavne vtedy ked priatel robi a my sme same a niekedy si aj poplacem a ked som bola tehotna vtedy to bolo este horsie teraz tu uz mam malu a nenudim sa len sa nemam s kym porozpravat,tak sa vzdy tesim domov niekedy som tam aj 2-3 tyzdne s malou a bez priatela lebo on robi vtedy mi je smutno zas za nim 🙂

Ďakujem babenky za vaše komentáre,len tak dalej... Veľa z nás tu mame rovnaký názor.. A veľa z nás sa utvrdilo ze nie sme "divne "keď si nostalgicky pospomíname na minulosť pred tehu,ktorá nám chyba. Materstvo je ťažké (ako to tu bolo spomínané) ale zároveň krásne...no čo dodať- nech žijú kamarátky a kávičky a hlavne pekne počasie 😀 aby sme sa mohli trošku vyvetrat s našími drobcami.

@libad tak vidim ze som neni sama, a vidim ale aj to co ma caka a o to viac sa vsetkeho bojim. Heh a presne mam to iste ked som tu chyba mi mama a rodina a ked som doma na vikend sama bez priatela tak mi chyba on 🙂 je to vtipne az niekedy ale co narobime ked sme si to vybrali no nie? 🙂

@zoy3 ja viem vybrala som si to ja,ale ved nelutujem iba obcas je to tazke a ked je s nami doma priatel tak vtedy je vsetko v pohode to iba ked som sama s malou tak to na mna niekedy pride 🙂

chybí, ale ne svoboda, ale spíš více lidí a všeobecně sociálních kontaktů ☹

Veru mne chyba ta sloboda pred tym, velmi, velmi, ale co uz svoju dcerku milujem nadovsetko a nemenila by som ani za nic. ale ta volnost, predsa len chyba a chyba, ale ved ona vyrastie a ja si uzijem opat 🙂

ja bych taky nemenila 🙂)

Mne nechyba ani tak moja minulost, ako moznost niekam len tak vybehnut. A to nemyslim len kavicky, na ktorych som ja sedavala x-krat do tyzdna, ale taka kadernicka by mi bodla 🙂 Chyba mi ta spontannost - ked som si zmyslela ist do obchodu, tak som isla, ked mi vecer brnkla kamoska, tak sme vybehli na kavu a pod.
Chyba mi chodenie po vyletoch. Teraz na to nie je cas a hlavne peniaze, vsetko sa musi planovat a popravde, pre mna je vylet s detmi dost namahavy, vzdy som po nom vystavena, ze dlhsi cas nemam na ziadny iny vylet chut 🙂
Chyba mi bezstarostnost, ktora narodenim dietata konci.
Na druhej strane som rada, ze tie moje male zihadla mam. Doma sa nenudime, vdaka nim som si nasla nove konicky. A aj napriek tomu, ze niekedy je to doma o zivot, tak sa mi do prace vobec nechce (a uz sa to blizi milovymi krokmi).

Já jsem si to vyhodnotila, tak že mi chybí z minulosti časová flexibilita a nezávislost v plánování, ale jinak mi rodičovství více dalo než vzalo.

Raz za čas chýba. Ale potom si uvedomím, že bez dieťaťa to bol len prázdny a bezzmyselný život.

Me chybi, ne uplne vse, ale neco ano. Musela jsem si dlouho zvykat. A myslim, ze ani tak nejsem uplne srovnana s tim, ze jsem jen doma.

Chyba mi, ale nemenila by som ;)

ja som mala nadherne detstvo plne hier a zazitkov,burlivu pubertu plnu zurok,potom prislo manzelstvo plne lasky a teraz je tu babatko. Vsetky obdobia som prezivala naplno a kazde obdobie v mojom zivote ma niekam posunulo. Nechyba mi to. Mozno aj preto ze uz pocas manzelstva som sa "ukludnila" a posledne roky som uz k zivotu nepotrebovala burlive vecierky a volnost. Vsetko s manzelom prezivame spolocne a tym nas babo vobec neobmedzilo. Nadalej sa stretavame s priatelmi, to ze uz to nie je na diskoteke,ale v pohodli domova,ze po 21 stlmime zvuk aby mohla dalej spat nam,ani nasim priatelom nijak zabavu nepokazi. A drzim sa toho ze s dietatom zivot nekonci,prave naopak. Pribudaju nove radosti aj starosti ktore si treba uzivat,lebo raz tu mozno napises otazku: nechyba vam cas ked boli deti male?

Tiez si niekedy spomeniem... co by som este chcela, vratila,... ale len na chvilku a tak to uzavriem, ze to bolo, nezmenim to, nevratim sa k tomu, iba ak okolnosti dovolia 🙂 a zijem TU a TERAZ 🙂 Su chvile, ked mam doslova chut ujst z domu 😀 pred detmi 😀 ale potom take, ako teraz... Sedim za PC, starsia dcerka vedla vystrihuje obrazok pre babku, mladsia krmi kocurikov... a ja mam 5 uchmatnutych minut bez kriku 😀 Kazde obdobie mi nieco dalo, vezmem si z neho len to dobre, lebo viem, ze ma posuva dalej 🙂

Jasne ze su obdobia kedy sa mi zacnie za zivotom pred detmi. Ale isto by som nemenila lebo to predtym som uz presiahla. Ono je to skor taka tuzba mat aj s detmi a popri nich viac casu na seba. Viac pomoci, strazenia, inak nakomfigurovany zivot v niektorych aspektoch.
Najviac som po pocitovala ako cerstva mamina, tam prve mesiace bol dost skok co sa tyka rozdielu toho pred tym, kedy som bola len za seba a pre seba kontrastne so strasne ale fakt strasne narocnym 1. dietatom, co teda nielen subjektivne ale aj okolie to videlo a lutovali ma aj skusenejsie maminy. Bolo to ako rana do tvare, casto som plakavala. Bol to nezvyk a napriek tomu ze babo bolo dlho planovane a vytuzene a logicky som zmeny po prichode cakala, len som skratka neodhadla ich rozsah a intenzitu. Bola som zo samej seba zmatena, palcivo som pocitovala oba protichodne stavy - aj babo chcem, ale aj je mi luto co pri nom nemozem, dichotomia ako vysita a este potom aj trapenie sa nad tym ze nic mi nie je dobre a aka som hysterka.
Castom sa to ale poddalo, druhe dieta uz som temer nepocitovala v tomto zmysle. Teraz uz frcim kludna, ukludnena, ked aj sa povinnosti zvlast navalaju ze plno dni vkuse nemam cas si pomaly ani p*dnut, jasne ze ma to napadne, fakt ze po tych 10 rokoch ci uz "zivot PRED" temer nepamatam, spomienky vybledli, takze uz nebanujem. S trochou sarkazmu zijde z oci, zijde z mysle. Takze teraz uz len niekedy tuzby typu: nemusiet toto a tamto, a stihat radsej toto, ale to je v rovine ako ked niekto sniva keby mal miliony co by robil inak, akesi mentalne cvicenie, ktore ani nemyslite naozaj a netrapite sa tym ze je to len akoze.
Ale s detmi sa uz da vela a toto je take obdobie ktore sa da vyslovene uzivat s nimi, uz su partaci, cize ten aspekt spokojnosti s rodinnym zivotom ako takym je tak silny ze prekryje pripadne nespokojnosti.
A zaroven si tak vsimam ze kazde to zivotne obdobie ma svoje, pre cloveka je typicke ze si nevazi co ma a tuzi po tom co nema a ked to dosiahne zase tuzi po com nema atd. U niekoho je to silnejsie, u ineho menej. A ze casom si kazdy zacne vazit to co je, tak skutocne naozaj a to je ta zivotna vyzretost. Viem ze moje detstvo bolo aj dobre a aj zcasti neuspokojive, hoci spomienkovy optimizmus funguje a v aktivenj pamati mam len to pekne, ked sa vsak pozriem hlbsie, ani to nebola idylka. Potom mlady dospely zivot bez zavazkov tiez nebol len ideal, hoc tej akoby vonkajsej slobody tam bolo najviac, nemozem vsak ani povedat ze bol prazdny a bezzmyselny, nakolko u mna deti aj ked ich lubim ako nic na svete nie su tym jedinym zmyslom, ktory mam a pre ktory zijem. Ja som deti chcela ako nieco viac a nie ako dieru na vnutornu prazdnotu. Takze nie, nie pred nimi to nebolo zle, bolo take ake bolo aj - aj. A s detmi je to tiez tak...Skratka kazde zivotne obdobie ma pozitiva aj negativa, vzdy su karty inak rozdane a je v koncovke pekne vnimat tieto zmeny.

Môcť vrátit 10 rokov zivota dozadu hneď by som brala 😒

@sevi také veci ako ísť večer von s kamoškami ani nie to ma nejak prešlo, malu chcem chýba mi voľnosť ktorú som mala bez muža a jeho rodiny, lepšie zvládnem malú ked ma koliku než návštevu u svokrovcov, chcem robiť tie decké veci čo som robila doteraz chcem robiť a chodiť s malou kam ja chcem lezú mi na nervy tie všetky povinnosti voči jeho rodine, nebavi ma byť vkuse sledovaná, chcem byť slobodná len aj a moje bejby