Cítim sa vyhorená na druhej materskej dovolenke
vlastne ani neviem, preco sem pisem.. asi kvoli tomu, ze sa nemam moc komu vyrozpravat. o vsetkych kamaratov som prisla, odkedy mam deti. oni ich nemaju, takze nechapu nic. mam dve deti vekovo pod 3 roky, prve malo rok aj tristvrte, ked sa narodilo druhe, a proste je to masaker. milujem svoje deti najviac na svete a velmi som ich chcela a obe su planovane, a tiez spravim vsetko na svete pre nich a aj robim, ale strasne na mna po 3 rokoch uz vsetko dolahlo... .to, ze sa narodili obe kym moj chlap robil vkuse stavbu, sama som bola na obe babatka, tazke to bolo, jedno mat v bruchu nevediet sa zohnut a vlastne zastresovat rocne dieta cely program starostlivost vsetko, spat sa mi dalo nemohla som,...ked sa narodilo druhe,tak dve naraz...ze sa snazim vsetko zvladat, obom venovat, samozrejme sa to poriadne neda, som rodic umiestneny v domacnosti a teda absolutna zienka domaca. nenavidim uz vsetky tie prace, ktore robim bez vysledku, ze by to chvilu vydrzalo.... to, ze som stale potrebna a neustale k dispozicii 24/7 365, stale nejaky plac- su len dve moznosti, bud place minimalne jedna, alebo placu obe naraz. Som unavena z chodenia do obchodu s 2 detmi. robit s nimi poriadky...som vyhoreta aj z chodenia von, milujeme byt vonku nie sme ziadny domasedi ALE je to strasne narocne, kazde dieta chce bezat inym smerom, kym zachranim jedno pred padom, druhe uz pomaly chce bezat cez cestu.... moje deti nespavaju. neznasaju to. cez den takmer vobec, uz ako babatka spavali len 30minutovky...v noci kazdych 30min hore, ... teraz su vekovo cca 3 a pol a 1 a pol. tym, ze nespavaju, neviem nic porobit. vsetko len pri nich. je to asi take prijemne, ako lizat pavuka..proste snazit sa umyvat dlazky a varit, ked neustale behaju rozhadzuju, bojim sa ze sa smyknu, rozplacu sa, ked im zakazem.. tahaju ma, nech sa im idem venovat, asi tazko im vysvetlim, ze ked nenavarim, nejeme.. pustam im TV, ja, co som predtym tvrdila, ze to robit nebudem....som strasne unavena,psychicky..fakt vyhoreta..abky mame ale akoby nemame. pomoc ziadna. stale nejake choroby, starsie uz chodi do skolky, ale samozrejme je viac doma..cize vsetky nevrle neprijemne zlostne nalady a vsetko.....
@1mata co matka, volas kamošku @bobaas aby pribehla na pomoc zhejtit ma? Ooch... Akože okej, @autorka potrebuje podporiť a potrebuje vedieť, ze nieje sama na planéte, v takejto situácii... Ale to jej pomôže tak na malú chvíľu, kolotoč jej to nezastaví... Ja som napísala holu pravdu, holu realitu, ktorá sa takým ako vy, ťažko číta. Lebo ste neúprimne ženy..
Uplne ta chapem, treba si co najviac ulahcit zivot. Nezehlit, upratovat postupne, varit na 2 dni, tesco domov alebo nakupy cez internet atd. Ak si uz na pokraji vyhorenia, tak bud muz bude menej na stavbe a tebe viac pomahat s detmi alebo najst studentku/opatrovatelku a jej dat postrazit deti na jedno poobedie tyzdenne, musis najst nejaky cas na seba, inak mozes fakt vyhoriet alebo nejake zdravotne problemy, a potom to uz nebude take lahke vsetko....musis si vazit seba a najst nejaky sposob ako trochu zrelaxovat/byt bez deti atd...
@zoja1234 a ako si jej akoze pomohla? Teraz vrati cas spat a vyhumuje jedno dieta??
Uplne ti rozumiem. Mala som to podobne. Deti vecni bojovnici proti spanku, vyzadujuci moju aktivnu sucinnost pri hre. Dookola niekoho krmit, zaroven dojcit, nakupy s nimi, kde som takmer vzdy zostarla o 5 rokov. Ich lekari, moji lekari, vsade vzdy somnou. Je to masaker. Ako uz bolo spomenute v komentaroch, kasli na zmyvanie dlazky, poriadok pri 2 malych detoch nehrozi. Ja som extremne poriadkumilovna, pre mna bolo velmi tazke predychat a prijat "bordel" , ktory ale k detom patri. Tak ako sople a ine šmaky v predskolskom veku. Ked som bola s nimi este doma na Md/Rd, po case som isla ako stroj bez emocii. To iste dokolecka dokola az som bola psych totalne dole. Treba robit doma iba to najnutnejsie -u mna to bola pracka, mycka, vysavac(nie kazdy den ako kedysi, ale ked to bolo nutne. Mop som vytiahla raz za cas.). Hlavne bolo nech deti maju co jest, su ciste a hajde von. Trosku podrastli a vecer som raz za mesuac isla s kamoskami von. Neskor sa dalo popri nich si dopriat male radosti-povenovat sa sebe. Kazda blbost sa pocita. Pre ten pocit, ze robim nieco aj pre seba. Ze aj ja tu som. Moje stare ja. Nie len to nove-ja mama. Tak som s nimi cvicila, lakovala si pri nich nechty🤷♀️😄
Kazdopadne, uplne ta chapem, sucitim. A pridavam sa k nazoru, ze bude to lepsie. Vydrz, zena!😄 a ak je to aspon trochu mozne, musi sa aj muz zapojit, vystriedat ta, lebo ti prepne. A ked uz nie kvoli tebe, tak by to mal robit kvoli sebe a detom. Su male len raz. Male deti su uzasne, tie pokroky a myslienkove pochody, zvedavost, cistota dusi a laska, to vedia iba ony. Len ked je vsetko okolo nich a domacnosti iba na jednej osobe, je to na hrane dusevneho zdravia.
@hederamonstera nie, čas späť nevráti a ani by to asi nechcela, kedze ako uvadza, ze to presne s deťmi takto chceli a plánovali. ALE to neznamena, ze je správne ju tu len proste chlacholit.. Pochopiť ok, ale načo len prázdno pritakavat a potlapkavat sa tu, ze áno moja, mas to ťažké niesi sama... Každý by si mal byt vedomý svojich činov, a ich následkov, a niest príslušnú zodpovednosť. A mozno si to prečíta žena, ktorá uvažuje nad druhým dieťaťom a takto si v predstihu aspoň zrata 2+2, odhadne svoje možnosti a schopnosti, a urobí iné rozhodnutie. Také ktoré neulahci život len jej, a jej mužovi, ale možno aj to druhe dieťa, ktoré by si nechtiac odnieslo negatívnu atmosféru doma, malo pozornosti, mozno aj ľútosť ci odmietanie.. 🤔
@zoja1234 to je blbost, nic ine ako chlacholenie a uistenie, ze to zvladne a bude dobre jej nepomoze, urcite nie reci typu “tak si to robit nemala a teraz trp”. Si si chcela len kopnut a ulavit si, neviem co ta trapi, ale nevybijaj si to na druhych. A myslim, ze staci precitat tuto diskusiu a to staci ako varovanie pre druhych.
Pomôže to možno iným ženám do budúcna. Lebo ak teraz niektorá žije v predstavách, že prvé bábätko je pohoda, prespí celú noc, cez deň kam ho dajú, tam ostane, môže si naivne myslieť, že bude super napad urobiť si hned druhé dieťa. A rovno popri tom sa postaví dom. Veď mamicka sa prehra s detičkami, muzik bude robiť na stavbe a ona mu tam bude nosit koláče, ktoré napiekla, kým sa detičky spolu prehrali.
Potom sú ľudia neskutočne prekvapení, že prvé dieťa začne žiarliť, príde vzdor, mladší nespáva, obe sa ťahajú naraz každé na inú stranu, jedno lezie na stôl, druhé do pračky a žena sa celý deň nedostane na záchod. Že su deti naraz choré, to tiež prekvapí. Že nechcu spať v rovnakom čase je sok. Že sa rozrevu a pokadia vo dverách, ked už už sa malo ísť von, to tiež prekvapí. Človek si na seba upletie bič a necha sa nim do krvi plieskat, lebo to bola taká pekná predstava, stihnúť deti hned po sebe. Ok, keby muž dosiel z roboty a robil okolo deti. Ale nie nastaviť to takto - všetko chcieť stihnúť naraz. Lebo mladý človek viac zvládne? Takto ta žena príde o roky života. Nervy a telo si zničí tak, že skôr o pár rokov života príde, než by ušetrila čas, lebo stihli naraz deti aj dom. Treba v niektorých veciach proste spomaliť a nechciet všetko hned
@zoja1234 vies co? Ja si myslim, ze celkom slusne vien odhadnut svoje limity. Ale sorry, s tymi detmi je to take, ze ano, clovek rata s tym, ze to bude narocne, ale realita je aj tak o inom. To je jak porod. Vsetci asi vieme, ze to boli. Ale vie niekto dopredu, co KONKRETNE ho caka? Nevie. Aj tak ta bolest de facto zenu prekvapi. Tiez teoria , ze prirodzeny porod je lepsi ako sekcia. Kolko zien by argumentovalo vlastnymi pribehmi, kedy sa roky davaju dokopy po PRIRODZENOM porode. Clovek dopredu nikdy nevie ake to bude v realite, a je jedno ci je to porod, deti, pocet deti, vekovy rozostup medzi detmi ani dokonca vyber partnera. Teoreticka poucka hovori o tom, ze treba sa najskor dobre poznat, potom sa vrhat do mnozenia. Cize roky spokojneho spoluzitia by mali zaistit roky spokojneho rodicovstva a staroby?🙂 ibaze by nie. Niekedy to vyjde, niekedy nie. A prave naopak. Niekedy to vyjde po mesacnej znamosti. Rovnako je to s detmi. Dopredu nevieme ake to bide, aky temperament deti budu mat a ci by to bolo lepsie s vacsim vekovym rozdielom, ci s mensim, ci s jednym ci s tromi detmi.
Za mna je dolezitejsie sa navzajom pocuvat, snazit sa pochopit a ak viem poradit-poradim, ak neviem, tak radsej mlcim.
Asi si nevies predstavit, co vyhoretemu, psychicky vycerpanemu a nevyspatemu cloveku, moze sposobit jedna veta "a co si cakala??" Resp "naco si si robila tie deti??" ...vsak?! ;) drzim prsty, nech to ani nikdy nezazijes, v ziadnej oblasti zivota.
@laurajankoo dakujem Ti, velmi, za tuto odpoved ❤️
@doriiis dakujem za radu, skusim to tak.
Niekedy je maly vekový odstup na škodu ,zas mamičky pisu že deti sa viac uhraju a sú si bližší .Neviem nemám skúsenosť lebo mám odstup osem rokov a už syn hodne potom pomohol .Ale ber to tak,že nebudú navždy maly 🙂Nepises ako svokrovci alebo tvoji rodičia či by nepomohli .A zrejme aj tvoj muž je stále v práci ale nech pomôže aspoň toto určite obdobie len mu porozpravaj ako sa cítiš ,snáď zo pochopí a nebojsa veľa mamiciek sa cíti ako ty ale nebude to trvať večne
@autorka súhlasím s @doriiis.... Keď viem ze jedno dieťa je zahul, tak si druhé nerobím, a už tobôž nie takto reťazovo, a just just nie keď som total bez pomoci... Sorry not sorry ale ženy, rozmýšľate vagínami? Dieťa sa ľahko spraví, ale si uvedomte, ze práve vy si to "zliznete" najviac.. Chlapovi sa život veľmi nezmení, chodí do práce rovnako pri jednom alebo dvoch deťoch.. Ale žena si to najviac odnesie, a keď ona nemá samu seba rada, a neváži si seba a nevie odhadnúť svoje možnosti a kapacitu, tak to dopadne presne takto... A argument typu - urobili sme si druhé, aby prve nebolo jedináčik- veľmi nezodpovedné, povrchne, ľahkovážne rozhodnutie...