Čo s mamičkou?

@danjelca 😃😃😃😃😃 aspon ze nie som jedina kto prizna ze predstava a realita boli diametralne odlisne a zaskocilo ma to 😃😃😃

Nechápem mamičky ktoré to tu nafukujú do bizarných rozmerov typu že muž 12 hodín v práci uteká domov kde sa stará o celú domácnosť a dieťa kým jeho žena "drichme". To je trošku pritiahnuté za vlasy. Neuznávam typický model rodiny že muž zarába a žena drží hubu a krok, siaha na dno svojich možností len aby muža nemusela poprosiť o pomoc len preto že on všetko platí. Ja zarábam tiež, naše deti neboli nehody chceli sme ich obaja a tak ako máme rovnaké práva máme aj rovnaké povinnosti. Keď som unavená ja idem si ľahnúť. Keď je unavený on ide si ľahnúť. Keď je v práci otec mojich detí starám sa o ne ja. Keď som v práci ja stará sa on. A nie je to štýlom že prídem do rozbombardovaného bytu. Zastúpi ma plnohodnotne tak ako aj moje peniaze sú rovnako dobré ako tie čo zarobí on.
Verím že v zdravom prostredí môže tento model fungovať bez "podpapučníctva"
Okrem toho sa nedá paušalizovať pretože každý má iné pracovné podmienky ale v rámci možností by sa mal zapojiť každý chlap. Poznámky typu že nemusí lebo ho ľúbim.......čo ja viem.......veď aj on ľúbi mňa tak pomáha nie? A priznám sa ja keď siaham na dno svojich možností 2x príjemná spoločníčka nie som 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀
Ďakujem Bohu že môžeme fungovať tak ako fungujeme lebo ja osobne by som rolu ženy muža čo zarába a všade rozpráva že všetko platí a stále nie som spokojná niesla veľmi ťažko.

@marionmarion a co take musi zvladat? ved je doma, pracka perié mycka umyva, 99% nas tu ma dieta, deti.....
ja som si materske uzila. Ak ma dieta rezim a mamicka kamosky cez den a k tomu dnes tolko moznosti ihrisk a detskych centier, pampersky....... mobily to sme my kedysi nemali.

ja si myslim,ze ona sa len potrebuje vyrozpravat.skus ju len vypocut.nerad jej ako ma co robit.zeny ked maju stres tak potrebuju o tom hovorit,potrebuju sa vyrozpravat a ano aj postazovat.zeny nepotrebuju,aby muz zacal radit a mudrovat ako co.ked ju par krat naozaj vypocujes ,vklude ju nechas dohovorit tak uvidis ,ze sa to zlepsi.odporucam na citanie-muzi su z marsu a zeny z venuse

@peterskk no.. Co robis zle? Podla opisu vlastnr nic.. Jedine..vypocut ju,povzbudzovat ju,nech sa vykeca..
Skusit najst riesenie na to budenie sa malej.. Spi s nou v posteli? Ak nie,mozno to vyriesi problem..
A mozno by som ju poslala na preventivnu prehliadku...mozno ma nehaky zdravotny problem -ako tu pisali,stitna zlaza je svina - by ti moj drahy vedel rozpravat a aj ja,len on to ma horsie,ze mu liecbu nevedia nastavit,z toho vselico nasledne vyplyva.

Spolocna dovolenka? Na par dni,kde nemusi nikto z vas nic robit? Ci uz s dietatom alebo bez...

Tie kavicky ci cvicenie,co jej umoznujes?chodieva ci nie?

Nebolo by riesenim aj to,ze by sla do prace?aspon na polovicny uvazok? Nie kazda je stotoznena s matertvom tak,ze je schopna byt s dietatom 3 roky doma..

@peterskk no by ma slahlo na tvojom mieste. Zda sa ze pani manzelka/partnerka je poriadne rozmaznana. Vobec sa ti necudujem, ze si zufaly. Kde tu je radost z potomka, z toho ze ste traja a mate zdrave dieta? Narok stazovat sa mala do sestonedelia, pri tom servise kt. ma sa musela uz zotavit.

Si prilis ustretovy a tancujes ako ti ona piska, aby bol pokoj v rodine. Buchni po stole, ukaz ze si nastvany a vysvetli jej ako to bezi v 80 percent domacnosti, kde chybaju financie a zena na materskej rata kazdy cent a pada od unavy na hubu. Ukaz, ze si nastvany a ze si tvoja zena nevazi servis kt. ma a ze to uz nebudes tolerovat.

Verim, ze tvoja zena nie je zla ani leniva, len sa trochu pozabudla pri tom servise , ktory ma. Treba jej otvorit oci a poziadaj ju, aby si uvedomila ako sa ma dobre a zacala pristupovat k zivotu k dietatu a k tebe optimistickejsie.

@ukulela však ja chápem, ze ten muž je cely den v robote (ved práve to, ze v robote nie v krčme) nie každý ma prácu do 17 a potom padla, môj muž v tom čase zväčša nebol doma pred 19 a robil aj soboty pól dňa. Prežili sme, teraz ked uz ma rozbehnutú firmu si môže dovoliť ráno voziť syna do školy, vyzdvihnúť ho v ktorú koľvek hodinu, voziť na tréningy, byt s ním aj 3 dni na turnajoch. ...No bože, tak sme obetovali nejaké pohodlie a náročky píšem sme, lebo to nie je o tom, ze len mne sa nechcelo cely den točiť okolo deti a bola som večer unavená, ani on sa nevyzival v makani od rana do večera. Ale o tom to je, každý prispeje tou svojou troskou, aby rodina mohla fungovať, OK mohol sa zamestnať niekde a byt doma skor, ale to by som si nemohla dovoliť ostať 3 roky doma, na dovolenky by sme mohli zabudnúť a možno by sa nám podarilo naskrabat peniaze na synov šport ... Len málokto ma to šťastie, ze mu peniaze spadnú do lona a môže si sedieť doma na zadku so svojou rodinkou a sledovať ako peniaze na účte pribúdajú...

@marcelatje to je ten "maly" detail, obidvaja zarábate , tam uz musí byt iná deľba práce. Prečo by ale žena, co je cely den doma mala napr. čakať na muža, nech navarí večeru ( však z princípu, nech aj muž vykaže činnosť) ked ona je cely den doma a ma na to čas.....

No ja žasnem z niektorých príspevkov. Toľko dokonalých žien, že zakladateľ si môže vyberať :D chúďa jeho žena, viem ju pochopiť skoro 18mesiacov som už na dieťa sama. Muž ráno o 5.45 odchádza a reálne chodí domov 18.00-19.00 (jedna robota, druhá robota, vtedy ešte posilka a teraz je to dom). Sobota celá preč v nedeľu si samozrejme chce oddýchnuť a miesto času s rodinou najlepšie nech ideme k jeho rodičom...nemám nič proti ale čakala by som čisto rodinné aktivity...k tomu ešte príde taká chata s kamarátmi, také to... a ja samozrejme nič. Viem, že si chce psychicky oddýchnuť ale čo ja??? nikdy k dieťaťu nevstal ani keď som mala vysoké teploty, ani keď som prevracala celú noc...Tiež som v okolí vnímaná ako rozmaznaná princezná ako nazývate aj pani manželku zakladateľa. Žijete niektorá reálne taký život??? K tomu ma trápi štítna žľaza a astma. Taktiež chce manžel mať doma 100% poriadok. A ja nechcem mať z dieťaťa decko zavíslé na telke tak povedzte dá sa to všetko s každodenným usmevom? o tom, že v noci stále nespíme ani nehovorím. Nie je dieťa ako dieťa dovolím si tvrdiť, že ťahám 24 hodinovú šichtu. Zažila som aj prácu a školu spolu a nebol to ani zďaleka taký zaberák ako dieťa, domácnosť a dennodenné varenie. Lebo som vždy mala svoj 8 hodinový spánok. Nech nechodím k mojim rodičom, ktorý ma nechajú občas dospať a ísť si ku kaderníčke, dať si kúpeľ atď už som určite psychicky zničená a aj rozvedená...

v dnesnej dobe je to dost tazko....

@stanka284 vies ako si to partneri zariadia tak to potom maju.

Citaj co ten chlap pise. Financne su zabezpeceni, babky varia, ked varia urcite aj kocikuju a podobne. On upratuje a podiela sa na chode domacnosti. Posiela ju oddychnut si. Keby si citala poriadne nevidela by si v tom prispevku seba.

Ja som bola tiez s dcerou sama kym bol muz v praci a vstavala som k nej tiez na 80 percent sama, lenze ten moj totalne pomahal ako sa dalo. Aj varil aj upratal ked bolo treba. Boli sme stastni, ze mame zdrave dieta. Ja som si to obdobie maximalne uzivala. A to moj tiez isiel na obcas na chatu, alebo von s kamosmi. Vobec mi to netrhalo zili. Proste ako sa zariadite tak to mate.

@stanka284 a pise tu zakladetel temy ze chodi radšej s kamosmi na chatu ako byt doma s rodinou?
Ty mas doma sebca ktory sa o vas nezaujima.
To nieje realny zivot ze chlap nepomoze ak je zena chora a on je doma.
Len ked ja tu citam ako si zeny volaju domov dulu lebo nevedia kojenca okupat a ostrihat mu nechty rozum sa mi zastavuje. Potom sa necudujem, ze si nevedia s dietatom poradit čez den ňieto v noci, decko neustale v satke nosene, ved jasne ze v noci nespi ked nieje cez den zvyknute byt v kociku ci postielke.

@sisaka v idealnom pripade ked je zena psychicky ok cinnosti v domacnosti ju naplnaju a dieta co to pospi som ochotna ti prikyvnut. Ja to vsak vidim aj z mojho pohladu ze moja prvorodena 6 mesiacov preplakala. Bolo to velmi narocne obdobie a vtedy ak by mi niekto co i len naznakom poukazal napriklad na neumyty riad nedajboze pouzil vetu typu ze on zaraba tak dovi. Jednoducho existuju situacie kedy mame vsetci kratku zapalnu snuru. Ostatni ludia to z nadhladu vnimaju inak. mne moze vadit nieco co inemu nevadi a to celkom meni situaciu ktoru by mozno iny clovek riesil inak. Je to ovela zlozitejsie ako len konstatovat ze chlap zaraba tak zena sa musi starat o deti a domacnost. Ja napriklad rada rubem drevo. Uplne si pri tom vycistim hlavu. No verim ze ak ma niekto ori tom vidi len hlavou kruti co to mam za chlapa ked to musim robit. Chcem ken povedat ze aj malickost moze menit celkovy pohlad na vec a ludia nikdy nevedia ako to v tej ktorej rodine skutocne je.

@stanka284 No veď ale keď máš s tým problém a nie si spokojná tak to rieš, či teraz nechápem ako si to myslela...

@peterskk ja si myslim,ze by si mal nejako zistit,ci naozaj netrpi nejakou depresiou ci niecim inym a riesit to, no ak zistis,ci vies,ze toto problem nie je,tak potom uz len debata, rozhovor a tak nejako.

Ano,nepozname nazor tvojej partnerky ani nevieme,aka narocne je dieta naozaj atd. no ja si myslim,ze mas rozmaznanu partnerku, ktora evidentne este velmi nedozrela po psychickej stranke nielen na dieta ale aj na zivot "dospeleho jedinca".
Viacere tu pisu,ze materialne zabezpecenie nie je vsetko, ano, ale uprimne,vy by ste chceli,aby bol vas muz radsej nezamestnany, doma, bez prace alebo doniesol len 500e co na nic nevystaci...moj manzel zarobi tak akurat na ucty a hypoteku,no z mojho rodicovskeho prispevku platim JA (cele mesacne vydavky) jedlo, svoj telefon, drogeriu a sem tam aj benzin. david copperfield je nic, lebo ja mam pocit,ze carujem a naozaj by som privitala,keby sme aspon financie nemuseli riesit a otacat kazde debilne euro.
Minuly rok robil moj manzel tak,ze od 7 do 15,30 jedna robota a od 16,30 do 22 druha robota,kazdy den,vsetky vikendy zaradom. ked tyzden pred vianocami bol konecne doma,ze tu som,tak to bolo az cudne,ze kam ho zaradit a co snim robit. A tu sa niektore stazuju,aky potrebuju muza neviemkolko.
Tiez mam dve deti, 1 a 3/4 roka po sebe a musela som stihat aj deti,aj varit,aj upratat,aj von ist, aj ku doktorovi,aj syna do skolky,zo skolky aj si program urobit kazdy den a aj vikendy, aj vsetko. babky nefunguju.
Povedz svojej drahej partnerke,ze ine zeny nemaju ani polovicu z toho,co ona, tak nech sa ukludni. Ja som si sla na kavicku von prvykrat po 3 rokoch!!! ano,aj mne uz svitorilo,myslela,som ze to nedam,ale kedze nikto nebol po ruke,co som mala robit? zavesit sa? tak proste zatat zuby a vydrzat,pre deti to stoji za to a nebude to trvat vecne. O pol roka,rok uz mozno bude deculko spat a ona moze spat uz celu noc do konca zivota a tak aj zo vsetkym (bez problemov pracovat,ci ist von), ved nebudu vecne nespat,kojit sa ci revat.

@peterskk páči sa mi, že píšeš, rodili sme cisárskym rezom, nie vy ste rodili, ona rodila. Tiež menuješ ju partnerka, mamička, prepáč ona nemá meno? pomáhal si jej od začiatku ako si mohol, vstával si k malej, krmil, behali okolo nej babičky a čo čakáš? keď dáš veľa, chce ešte viac. Verím, že sú také baby, len sa sťažujú. pištia... mne muž nepomáhal vôbec, sama som krmila /dojčila/, sama prebaľovala, sama varila ďalším deťom, ešte aj školu som dorábala, takže všetko sa dá zvládnuť, len sa nesťažovať, alebo mám veľa priveľa času, aby sa len sťažovala. Nikdy, ale nikdy som si počas dňa nepospala, keď mi dieťa zaspalo bola som rada, že si čosi porobím, nie aby som spala.

Viete kde robite tu viacere chybu, vratane teba @natalka13 ? Ze predpokladate ze to co zvladate vy, automaticky zvlada kazda. Lenze to tak nie je. Sme rozne, niektore silne, niektore slabe, niektore labilne, ine zas vyrovnane, niektore trpime depresiami, ktora nam brani normane zit a niekedy nam brani rano vstat z postele, ine sme zas dobre naladene optimistky, ktore zvladaju lavou zadnou skoro vsetko. Neda sa posudzovat co je pre koho tazke. Kazda mame hranice uplne inde. Co ty zvladas, ina mozno nezvlada ani keby sa velmi snazila a naopak nieco, co sa tebe zda tazke, moze byt pre inu nieco banalne. Neda sa posudzovat pausalne, hlavne ked mamicku nepozname a jej stanovisko si nikto nemal sancu precitat. Ale to co napisal zakladatel temy je naozaj taky typycky muzsky pohlad. On zabezpeci rodinu, stara sa o financie a unika mu ze v tomto pripade je to vedlasie, lebo problem je uplne inde. Ak jeho zena trpi depresiou, co je celkom mozne, je pre nu obtiazne aj to aby sa rano postavila z postele. Nie preto ze je leniva, ale preto ze o tom ta diagnoza je. A ak ma naozaj depresie, tak potrebuje pomoc a nie kritiku, ci ultimata...a dalej sa mi vysvetlovat nechce, kto chcel pochopil, kto chce rypat, nemam zaujem...

@ada274
@natalka13
@natalym Môj príspevok bol o tom, že sa mi nepáči ako ženy ju odsudzujú, keď nič o takom živote nevedia, že finančné zabezpečenie nie je všetko. A hlavne, že si aj žena potrebuje psychicky oddýchnuť ako som aj písala...bohužiaľ asi mám iné chápanie ale v príspevku zakladateľa vidím samé ja ja ja...už len to, že môže ísť na kávičku, cvičiť, vzdelávať sa...hej povie sa to ľahko ale ako keď je celé dni sama?

Ak ste môj príspevok nepochopili, že môj muž sa nestará, stará sa má dve práce obe sú veľmi psychicky náročné, plus dom.
...Osobne nevidím rozdiel v tom, či ide @peterskk na tréning alebo môj mužvon s kamarátmi 1x za mesiac, dva. Ja mám šťastie, že mi pomôžu s malým rodičia(zatiaľ čo mužov kolobeh je: robota, robota, dom) ona možno takú dôveru vo svojej mamke nemá a chce aby sa staral o malú on kým si pôjde oddýchnuť. Len mi tu nepíšte, že načo by mala ísť ku kaderníčke, kozmetičke na kávu :D lebo potom pán napíše ďalšiu diskusiu, že má milenku lebo musel žiť so ženou, ktorá sa neudržiava :D a 90% žien bude písať, že sa tomu ani nečudujú lebo matka má ostať stále ženou a nie len matkou :D

Kto chcel môj príspevok pochopil tak ako som ho myslela, kto nie ten nie 🙂 😉

@margarita - ha, napísala som siahodlhý príspevok, a ako obvykle mi ho vymazalo 😠
Ono jasné, že sú okolnosti, kedy všetko ide proti človeku 😉 Napr. môj chlap odchádza do práce ráno okolo piatej, prichádza najskôr o piatej poobede (dakedy aj neskôr). Mne hodne pomáha to, že mám okolo seba maminy, s ktorými sa stretávame, deti sa pohrajú, nám ujde čas... Jednoducho, ak je zakladateľova partnerka niekde doma zavretá, obrazne povedané, že nemá kamošky, nonstop s dieťaťom, v noci nespí riadne celé mesiace... No nečudujem sa, že jej z toho hrabne. Proste je to pochopiteľné, aj pokiaľ v tom nie je niečo horšie ako depresia.
Možno je introvertný typ človeka, čo sa nevie nejak zoznámiť, možno nemá na okolí mamičky s deťmi a jej kamošky sú v práci, tak je fakt celý deň len s dcérkou. To sa tu nespomína, ale podľa mňa je to dôležitý faktor. Ja keď sme s deťmi celý deň sami a nedajboh sa nedá ísť von alebo sú chorí, či už jeden alebo druhý, tiež sa mi zdá, že deň má 48 hodín a neviem sa dočkať muža. Ale keď napr. je taký bežnejší deň, kmitám síce riadne, lebo musím od rána chystať 2 deti do škôlky, s jedným sa vrátiť, doobeda ideme von, máme program, variť, na obed pre druhú do škôlky, utekať domov, jesť, mladšieho dať spať, so staršou niečo robiť, aspoň trochu sa jej povenovať samej - len jej, upratať, porobiť, čo sa dá, potom vstane malý, zase sa nejak premotať, ak sa nedá von... Ale ak sa môžme s deťmi inými stretnúť, so susedmi a pod., ak máme nejaký program s inými ľuďmi, tak mi to proste ubúda a necítim sa úplne odtrhnutá od sveta 😉
Možno by tuto zakladateľovej partnerke pomohlo niekde odísť na víkend - možno aj celá rodina, zmeniť prostredie, už to tu niekto aj spomínal. Lebo ten stereotyp môže ísť na nervy riadne, najmä ak nemá ozaj nikoho na nejaký pokec celý boží deň, celé mesiace, len to dieťa - že žiaden dospelý. Potom je jasné, že ten chlap je pre ňu doslova vykúpením, keď príde domov. Možno je ona introvert, nevie si nájsť kamošky, zoznámiť sa, možno na okolí nie sú mamičky s takými deťmi - predsa len, teraz je na ihrisko zima, s 11-mesačným dieťaťom asi chodí len na prechádzky v kočíku - ak nestretne nikoho s kočíkom, moc šance zoznámiť sa asi nemá? Neviem. Možno má kamošky všetky v práci, v inom meste... To sa tu nepíše, to len hádam.

Niekde tu bolo spomenuté, že so žiadnym dieťaťom nie je 12-hodinová šichta... No, je aj nie je. Ono aj na to hrajúce dieťa musí človek dozerať, môže si MOŽNO popri ňom niečo robiť, ale sú deti, pri ktorých urobíš hocičo, a pri ktorých proste neurobíš (stačí, že dieťa vymýšľa, robí nebezpečné veci, proste také 11-mesačné batoľa je podľa mňa dosť náročné na pozornosť - nielen v zmysle všímania si ho, hrania sa s ním, ale hlavne v zmysle dávať pozor, aby si neublížilo). A ak aj 12 hodín nerobíš okolo dieťaťa doslovne, tak ten servis okolo neho tiež nie je, že si vyložíš nohy a sedíš - možno niekto áno, niekto nie. Ja napr. keď mi dieťa zaspí, jem obed a upratujem riady po obede, upracem, čo ostalo neupratané - deti síce upracú po sebe, ale tak niekedy to treba ešte dokončiť... a kým vstane, tak z toho času, čo som mala, ked šiel spať - akože môj voľný čas, ostane tak 30 minút, čo vypijem kávu a som jasná 😀 Dieťa vstane, a to o treba prezliekať (spáva vonku v kočiari v zime, v lete), kočiar odkladať z balkóna, jesť im dať... No nevšímaj si ich, keď furt čosi chcú 😀 😀 😀 Ja teda rozhodne na zadku nesedím - aha, dnes sedím, lebo staršia dcérka je výnimočne na prázdninách u starkej na 3 dni 😀 😀 😀 Ale tým chcem povedať, že ja napr. tu mamičku dokážem pochopiť. Možno si to len nevie inak zariadiť, a je aj vyčerpaná niečo riešiť, syndróm vyhorenia... Ktovie. Odsúdiť je ľahké, ale ona potrebuje pomoc, možno takú skôr duševnú podporu, pochopenie.
Inak, tiež som mala s 1 dieťaťom pocit, že nič nestíham a stále sa len okolo dieťaťa točím. Odkedy sú dvaja, tak sa čudujem, čo som to vtedy vlastne videla a vnímala 😀

A možno je jeho žena len taká, že si potrebuje pokecať, posťažovať, proste potrebuje to povedať nahlas. Možno ani nečaká, že on začne upratovať, variť a pod.

ťažko povedať, ako to v skutočnosti v tejto domácnosti funguje. či je na príčine depresia, vyčerpanosť, alebo mladá pani je naozaj zvyknutá na fullservis a je to večná "sťažovateľka".. ja mám muža, ktorý nieže o 19,00 chodí domov, ale niekedy o 22,00. máme 3 deti, z toho najmladší má len 14 mesiacov, dom a obaja pracujeme. babky sú od nás ďaleko, iba v zime je manželova doma, keďže robí v zahraničí, tak vtedy mám pomoc. inak zvládam všetko sama, lebo musím. padám niekedy na hubu, ale verím, že to tak nebude donekonečna. snažím sa chodiť aj mimo domu bez detí, keď sa dá, lebo by som sa zbláznila. a víkendy sme spolu a robíme si program, prípadne aj výlety niekam. deti mám dobrých spáčov našťastie, ale to sme ich sčasti naučili aj my,spia od útleho detstva každý vo vlastnej postieľke, žiadne uspávanie a všetko bez plaču. v noci som muža nikdy nenútila vstávať k deťom, lebo mi vstávali aj tak iba v období keď boli kojení a to by mi ani nepomohol, a keďže sa živí za volantom, ani by som to od neho nežiadala. financií nemáme na rozhadzovanie, ale pokiaľ máme obaja prácu a sme zdraví, sme spokojní. každý si musí zariadiť a prispôsobiť sa situácii, lebo tu sťažovanie nepomôže. skôr dobré rozplánovanie dňa. keď som mala prvé dieťa, všetko bolo nové a pripadalo mi to neskutočne ťažké a teraz pri troch stihnem omnoho viac a ani sa nesťažujem 😀 ako mi raz povedala jedna známa angličanka, ktorá mala 4 deti ešte keď nechyrovali o jednorazových plienkach a automatickej práčke: "you must be organized" 😉 a hlavne je dôležité, aby fungovala komunikácia vo vzťahu, teda, aby sa jeden vedel vžiť do situácie toho druhého a naopak.

@natalka13 - no len do tej práčky to niekto musí aj dať, aj vytriediť, aj to z nej vybrať, aj vyvesiť, aj do umývačky naložiť aj ju vyložiť.. Ono keď má žena za pätami 11-mesačné batoľa, tak to, čo obvykle robí 5 minút, jej s takým batoľaťom môže trvať aj 25... Niektoré veci sa napr. s niektorými deťmi robiť nedajú - to sa opäť nedá paušálne povedať, čo s ktorými. Tým chcem povedať, že tie všetky veci, ktoré síce opisuješ, že robia za nás (áno, nesmierne nám uľahčujú život oproti minulosti, s tým plne súhlasím), tak aj ich treba na tú činnosť nachystať a pripraviť, a aj za nich dokončiť. A možno dotyčná mamina toto musí (môže) robiť len vtedy, keď to jej dieťa spí. To my nevieme, ale môže to tak byť. Takže keď nespí, rieši aktuálne sa vyskytujúce veci okolo dieťaťa či už prebaliť, hrať sa, prezliekať zamazané, variť mu obed, pripravovať desiatu, olovrant, raňajky, ísť na prechádzku... Proste 100 tých malých drobností, ktoré sa zdá, že zaberú minimum času každá, ale v podstate sa s tým babreš celý deň. Každý asi pozná stav, keď v zime konečne vyobliekaš dieťa do kombinézy, naložíš do kočíka, oblečieš sa do 4 vrstiev zimného oblečenia, a dieťa sa Ti skadí až za uši. Najbližšia 3/4 hodina "zábavy" zaručená, kým vyjdeš opäť von. A toto je, podľa mňa, ten najtrefnejší obraz toho, ako môže matke na materskej alebo otcovi na rodičovskej, zaberať toľko času okolo dieťaťa. Proste jasné, že nerobíš nejaké siahodlho trvajúce činnosti typu umyjem okná (počas toho, ako sa 11-mesačné dieťa hrá samé v izbe). Ale tá réžia okolo dieťaťa proste zaberie nejaký čas - u každého je to indi-vindi. U niekoho viac, u niekoho menej. To sa proste paušálne nedá zovšeobecňovať.

@moncicatko - no len ak je dotyčná v depresii, tak "povzbudiť" ju tým, že koľko toho iné zvládajú a ona nezvláda jej moc nepridá 😉 Mne to z toho jeho príspevku nepripadá, že ona by bola nejak neschopná. Skôr príde, že je psychicky a fyzicky veľmi vyčerpaná - možno skôr tá depresia. Alebo nejaký stav blízko toho. Akoby potrebovala nakopnúť - neviem kto tu radil víkend mimo, wellness a pod. To by ju mohlo nakopnúť, proste zmena prostredia, aby ona zmenila pohľad na celú vec.
Veď tu sa nikde nepíše, že ona dieťa a domácnosť nezvláda - to len my tu furt všetky vypisujeme, čo musíme zvládnuť. Ona to zvláda, dieťa je opatrené, aj domácnosť. "Len" matka je vyčerpaná, unavená a na to sa sťažuje. Niečo ako syndróm vyhorenia mi to pripomína. Ona skôr akoby potrebovala zmeniť pohľad na svoj život, na seba, a hlavne si oddýchnuť od toho kolobehu. Možno aj tou zmenou prostredia na pár dní.

co si myslim.. niektore mamicky to tu vidia cierno-bielo. ano, dana maminka moze byt rada a vdacna za mnohe veci. No a badam v diskusii take to povysujuce sa zmyslanie "musis byt uzasna vdacna partnerka a ani nemuknut, lebo JA uzasna lepsia od Teba som matersku zvladala labou zadnou...(jedno ci bola realne stastna a oddychnuta... ak bola, preco sa porovnava s tou, co to ma narocnejsie, a ak nie, preco jej chce "dopriat" to iste bez pochopenia partnera?)

Je zopar veci, ktore by podla mna drasticky zmenili smer, akym sa toto partnerstvo ubera, ak tp bude autor prispevku, kto spravi prvy krok:
1. pre danu maminku pocit pochopenia, zaujmu zo strany partnera, docenenia, uznania narocnosti ulohy matky, bez toho, aby bagatelizoval problemy a stresy partnerky, ktora ich tak realne preziva (ktore prenho samotneho problemy nemusia byt - kde je ten ochranca a rytier co bol na zaciatku vztahu, ochotny vyriesit kazdy aj malinky problem ;) 🙂?)

2. partnerovo usmernenie, ak ma mamicka problem byt zorganizovana a je v miernej depresii. samozrejme vsetky sme materstvo (nejako)zvladli, ale keby to bolo take jednoduche, nerucali by sa casto prave pri prirastkoch do rodiny manzelstva... mozno ste niektore super silne osobnosti, ale nie kazdy je taky...
osobne si myslim, ze frustracia, ktora vyplyva z toho, ze sa neda vsetko pekne pri dietati zorganizovat, neustale sa meniace naroky dietata, teda najma pri detoch s istym temperamentom a narocnostou, hocikedy clovek musi cinnost prerusit lebo..., vyvolava v nom pocit "bezmocnosti" a neschopnosti... a samotny tento pocit posobi stresujuco a paralyzujuco a hoci by dana matka mohla byt ovela zorganizovanejsia a oddychnutejsia, tak jednoducho nie je... najma ked je menej flexibilnej povahy, ma napr. kvoli depresii take zahmlenejsie objektivne vnimanie, nema pozitivne podnety po dobu niekolkych mesiacov... tak len upada a rovnako jej organizacne schopnosti a pocit, ze sa to da zvladnut... potrebuje usmernit a podporu, oporu, nehu od partnera...

mnohe ste tu take, ze vidite len partnerovu stranku veci, tak sme naucene... (a to veru nie som ziadna femi nazi, ale je to tak) chciet nieco pre seba (citit pochopenie) aby som realne bola stastna vo vztahu je pre mnohe z vas jedno velke nie... a ved normalny muz hadam chce citit, ze jeho zena je pri nom stastna a nechce vidiet iba predstieranie... tak je dobre dat realne najavo pocity a potreby.

a ano aj zeny su sebecke. tak to vsetko treba vnimat aj skrz to. ale aj skrz "muzi su z marsu, zeny z venuse", vzajomne nepochopenie... snazila som sa nacrtnut moznu mamickinu stranku problemu...

Nečítala som príspevky vyššie, ale podľa opisu ako píšeš, že je večne nespokojná, unavená už aj počas tehotenstva mi príde, že nebola veľmi nachystaná na to, že sa stane matkou a nastanú v jej tele a s jej životom takéto zmeny. Otázka je či bola taká precitlivená aj pred tehotenstvom, či naozaj tehotenstvo bolo až také náročné, či nie je typ ženy, ktorá sa rada nechá "ofukovať". Bohužiaľ s príchodom dieťaťa do života dochádza k výraznej zmene v živote, už nie je toľko času na seba, mnohokrát treba v noci stávať veľa sa prispôsobovať, nie každá žena je na takúto zmenu nachystaná a je ochotná sa tomu prispôsobiť. Mne z opisu príde, že mamička je prehnane precitlivená sama na seba, otázka je, či bola aj pred tehotenstvom, či ju táto zmena natoľko zaskočila, že sa s tým vnútorne nevie vyrovnať. Presne asi ako píše @katrinka8, aký má pohľad na život. Proste najprv sa zamyslieť, či bola taká aj pred tým alebo až počas tehotenstva to nastalo, či naozaj ju to tak zaskočila, že je taká frustrovaná.... skús sa s ňou opatrne porozprávať ako si to predstavovala ako by to chcela zmeniť alebo čo by jej pomohlo, ak je to len typ človeka, ktorý je pehnane precitlivený lenivejší tak potom by som jej dala zopár smutných príbehov o rodičovstve, deťoch prečítať, aby sa zamyslela, že je vôbec nie je tak zle a v konečnom dôsledku je to šťastná žena, lebo má teba, kde bývať a zdravé dieťa.

@natalka13,suhlasim s
@katrinka8 ja som tiez vsetko robievala najskor s jednym,neskor s 2detmi za patami. A vlastne robievam..lebo oni prosto chceli byt pri mne a hlavne sa zucastnovat-pomahat. A ja som im to umoznila,aj ked ma to neuveritelne zdrziavalo. Dufam,ze ked to bude raz aj ich povinnost,ked budu vacsi,ze budu ochotnejsi sa na chode domacnosti podielat.
@stanka284 len to je aj o tom,ako si to nastavite... Moj tiez chodi neskoro,uz dlho je to tak,este sme ani deti nemali,aj ja som vtedy dlho robievala... Komu to nevyhovuje,ma moznost ist do prace a mozno (naozaj len mozno) chlap zvolni z pracovneho tempa.
Ja uz skoro rok opat robim a horsie je to teraz,ked mam zrazu na vsetko o 9hodin menej. Ale je zas pravda,ze deti su o nieco samostatnejsie.
No muz stale vela robi vratane vikendov, plus dalsie komplikacie v ramci rodiny...u kazdeho sa daco najde.. Kazdy ma vsak ine predpoklady a skusenosti na to,ako riesit situaciu,kazdy mame inak danu zivotnu energiu,niekto zvlada viac,iny menej.
Mozno ty nepatris medzi rozmaznane zenicky,ale aj take su..

Asi by mal byt povinny kurz "au-pair" pre kazdu v rodine babatkom,aby aspon trochu vedeli,do coho idu.
Mne to pomohlo,ze som sa starala o dost male deti,dokonca zoparkrat vzdy par hodin aj o 2mesacne. Uplne ta to nepripravi,ale aspon trochu...

este mi to napadlo to tak autorovi zhrnut: skus to zobrat ako vyzvu, vyzvu zmenit smer vztahu a viest rodinu dobrym smerom ;) realne sa vcitit do zeny a realne sa snazit ju usmernit, ako byt zorganizovanejsou, spokojnejsou, dat jej pocit, ze je milovana a pochopena, ale vediet si dupnut, stat za svojim, ak zhodnotis, ze to prehana, ci nedava ohlady na Teba...vediet jej to podat citlivym sposobom... myslim, ze vy muzi viete byt objektivnejsi, ked su vo vztahu turbulencie, my zeny to strasne prezivame (zovseobecnujem, viem), ale, za predpokladu, ze realne zvazite, co zena moze prezivat. hlavne neutekaj od situacie, ale postav sa k nej ako chlap, lebo obaja mozete doletiet do naruce inej osoby...

@le4 len dobry smer, je velmi relativny pojem 🙂

@siska53 Ja ak mám úprimne povedať, som šťastná svoje dieťa aj svoju rodinu milujem. Jediné čo potrebujem občas vypnúť, občas dospať atď. Svojim príspevkom som chcela povedať, že netreba toľko súdiť. Osobne sa mi ťažko určité veci zvládajú samej, viem sa vžiť do jej kože. O manželovej vyťaženosti som vedela, bývali sme spolu pred počatím dieťaťa 4 mesiace. Nuž úprimne, bola som samostatná žena(robota a výška)a tak som si predstavovala, že všetko zvládnem sama nenapadlo by ma, že dieťa bude v aute revať ako o život a nezvládnem ísť sama ani do mesta nakúpiť :D atď. Neplánovala som ani prerušiť VŠ však dám dieťa do auta a na prednáškach do šatky a ideš :D no v 7tt som už ležala v nemocnici... prežila som veľký šok, že mi nevyšli veci podľa plánu. Preto aj viem pochopiť ženu, ktorá podľahne depresii. Viem, že sa moja situácia zmení keď sa dostavia dom a manžel sa bude venovať iba svojim prácam. Jednoducho sú dni kedy to nezvládam všetko s úsmevom. Ale našťastie je viac tých pozitívnych 🙂 A o to mi aj šlo aby @peterskk videl, že nie je každá žena ideálna 🙂 😉