Depka zo života s dieťaťom
Prosim nezabite ma, prišla som si len vyliať srdce lebo nemám veľmi kde.. Určite niečo podobne cítite a zažívate viaceré, neviem však ze ci až tak ako ja, ze ci niesom extrém. Narodila sa nám dcérka krasna zdravá, plánovaná a očakávaná. Počas tehu sme samozrejme všetko poctivo nachystali ako treba ale predstavy o jej živote a o nás som nemala žiadne. Totiz celý môj život, ked som sa na niečo / niekam tesila, v duchu plánovala ze vuau to bude tak a onak, pôjdem tam a tam, urobím hento tamto.. No proste keď som si dopredu niečo predstavila a tesila sa na to, 90%krat sa fakt stalo ze bum a nič z toho. Proste skysla som. Takze som si život s dieťaťom bohužiaľ nepredstavovala.. Ze ako a co bude, ako budeme fungovať, co budem robiť keď bude plakať atď... Lebo som sa bála ze pôrod môže dopadnúť všelijak...nemala som žiadne malé deti ani v rodine ani v okolí absolútne, cize z úplného hruba som len vedela ze dieťa môže nespat pre koliku a zuby, ze môže odmietať mlieko a prikrmy, ze môže byt celkovo urevane alebo celkovo v pohode.. To co sa stalo keď sa narodila bol obrovský sok pre mňa, som nieze skysla, ale hotová som bola a som dodnes, zrazu sa musím starať o ňu 24/7, domácnosť kde neviem nič dokopy urobiť lebo už lozi a štvera sa, o sebe ani nehovorím som škaredá a neupravena, na hlave mam slamu, jednoducho lubim ju a ľúbime ju s manželom, ale dakedy mam zle myšlienky, ze mohli sme ešte rok počkať a užit si, po cestovať.. Ze keby som vedela do čoho idem tak fu... Viem je to len jedno dieťa, ale sme v meste sami, babky 400km, proste na nákup idem s nou ako s opicou v nosiči a tri tašky.. Lebo muž mi pomáha s domacnostou keď je doma, a už ozaj nechcem s každým prdom na neho čakať.. Nie nemame money na menucka z donášky každý deň, ani na upratovaciu službu, proste priemerná rodina... Len ja som sa nepríjemne prekvapila. Aj teraz kym som ju uspala hodina, toto píšem zo záchoda lebo som nebola od tretej.. Prach z políc vysavam vysávačom a záclony sa neprali rok. Ešte som aj vychovana ako psychopat ze žena musí všetko stíhať sama, tri chody na aréne stále, byt vylesteny dieťa vysmiate a ona vycesana a voňavá, a mam z toho mindraky ze to takto nemám.. No proste katastrofa, pomoc :(
@liusa82 Nikdy som nebola a podľa mňa ani nie som materský typ ženy. Moji rodičia ešte aj v deň môjho pôrodu boli skeptickí, že ako to budem dávať (dieťa bolo plánované)😂 a myslím si,že to zatiaľ zvládam celkom dobre a to som sa bála vlastné dieťa chytiť do náručia bez perinky a nie,nešlo to prirodzene v štýle "určite budem vedieť, veď som žena". Nebudem klamať,najlepšia časť dňa je,keď konečne malý zaspí a mám chvíľu pre seba.. ale keď sa tak pritúli, pribehne, dá random pusu, alebo nedávno na deň matiek celý vyskerený daruje papierové srdiečko,čo robil v jasličkách, tak sa roztopím a neviem si predstaviť nič lepšie na svete ❤️ A tie cudzie (rozumej nie moje) deti má naďalej nijako extra netankuju, nemám potrebu brat malé bábätká kamosiek na ruky aj keď jasné, že teraz už pristupujeme k deťom ináč ako predtým,keď som ešte nemala vlastne. Materstvo je skutočne najťažšia a najblaznivejsia skúsenosť, ktorú som zažila,zmes takých emócií niekedy aj za deň,že dovidenia.. šialená húsenkova dráha. Kombinácia totálnej stratenosti a vyhukanosti (na ten začiatok), nepredstaviteľnej únavy, bezmocnosti, bezradnosti, neschopnosti, strachu, úzkosti, sklamania, frustrácie, radosti, eufórie, totálnej oddanosti, hrdosti, dojatia, absolútnej lásky.. Len toto takto ti nikto nepovie,že je to aj náročné aj na psychiatriu miestami.. že mamou sa nenarodis, ale sa postupne stávas. To klišé o "zamilovanosti po pôrode" je totálna katastrofa, lebo nie vždy to tak funguje, a ženy sú potom sklamané a majú výčitky svedomia,že ak oni to tak nemali,tak asi je chyba v nich.. pritom sme každá iná.. Je to totálne obrátenie života naruby, nový človek, nová zodpovednosť, nový status, zároveň určitá strata starého života.. každá sa s tým vysporiadame ináč, niekto potrebuje čas a s dieťaťom sa spoznať, sformovať sa, premeniť sa už aj na mamu niekoho. Je to prirodzené. Rovnako ako aj pocit nechciet mať dieťa dobrovoľne 🙂 uvidíš, ako na tom budeš po čase.. možno si zmenis názor,možno nie. Mám sesternicu, ktorá tiež nechce..ma dobrú prácu, muža, veľa cestujú, a je úplne spokojná so svojím životom 🙂 Len som ti chcela napísať pocity a realitu aj z iného brehu, kde sme mamičky, ktoré aj plánované a vytúžené rodičovstvo proste zaskočilo.. a nie sme tie typické "pramatky", ženy s vyvinutým zmyslom pre materstvo.. tie, čo naozaj na začiatku nevedeli a nevycitili, ako sa to robí a čo treba robiť v konkrétnej situácii, ako to slubovali všetci, a improvizovali metodou že buď alebo (či guglili) a snáď to vyjde 😄
@111jozefina111 ďakujem 🤗👍
@petamich ja tiež nemám, nechcem záclony preto :D
Miesto záclon - žalúzie
Miesto klasického vysávača - robotický
Miesto umývania riadu - umývačka
Čo sa dá, si uľahči. Potom nájdeš čas aj na seba. 🙂
A zvyčajne po 2r dieťaťa sa to začína zlepšovať. Aspoň naša sa už dokáže pohrať sama v detskej aj 2 hodinky s legom duplom.
@iwwca22 ❤️
@liusa82 kazdy tu vacsinou napise takyto vylev, ked ma toho vela, alebo je pred menzesom🙂)tie dobre veci sa casto nepisu, takze to moze vyzerat, ze mat dieta su galeje
Autorka hlavne nesmies na seba tlacit a mat nejaku predstavu ako by to malo byt🙂kup malej ohradku tam sa moze stverat a stavat ako ta opica🙂 ty zatial navaris.Ja som varila vacsinou vecer, ked muz kupal, aby som druhy den mohla poobede s nou spat a rano ist von.Ber to tak, ze najhorsi rok mas za sebou.Tvoje dieta ma taku mamu aku ma mat a ty si pre nu najlepsia🙂nebud premotivovana.su dni dobre a zle.Nikdy som nemala vsetko spravene pre mna bola priorita byt vela mimo domu a mat navarene.Nezehlila som, upratovanie len zbezne vacsie v piatok poobede obidvaja , alebo v sobotu doobeda.Nakupy skus hodit na muza a nie, ze ty budes s 3 igelitkami chodit.