Dieťa mi “zničilo” život
Áno viem ,niektoré by dali milióny za to aby mali to šťastie mať svoje vysnívané dieťa ...Ja som to malé percento ,čo deti nemalo rado .Otehotnela som mladá (už dospelá),ochrana bola ...Neriskovali sme.Priateľ bol dlhoročný vzťah.Ako som otehotnela ,nemala som na výber ako si malé nechať .Nechcela som ho ,mala som viac pokusov o samovraždu,problémy s jedením .Psychiku som mala strašnú.Podpora rodiny nebola ,nemohla som ísť svojvolne na interrupciu,kedze som nemala na dieťa peniaze ani dostatočne zariadený život .Anonymny porod ,nešiel u rodiny a priatela na úvahu .Keď sa malé narodilo ,mala som popôrodné depresie ,neskutočný tlak okolia ,odlúčenie kamarátov ,posmechy...Sama seba som nenávidela ,po nejakom čase som sa o malé starala ,s plačom ,neni to to čo ma napĺňa ,vôbec nie ,keby som mohla dať dar iným ženám aby boli na mojom mieste ,neprijala som to ...Mali sme donútenú svadbu ,ktorú som nechcela tak skoro ...Uplakané noci a hádky s manželom ,odsudzovanie od rodiny ako sa spravam ako matka .Dietatu som nikdy od narodenia neublížila .Ani teraz by som mu neublížila ,ale mám stav kedy s ním nechcem byť,hnusí sa mi byť mamou ,a mám strašné výčitky ako ma ľudia musia brať.Z každej strany počuvam ,ako som si zničila život ,a že by takto žiť nechceli ...Ani ja som nechcela ,odsťahovali sme sa daleko od rodiny ,kde nepoznám nikoho ,nemám s kým ísť kočíkovať a kecanie s mamičkami ,o deťoch ,ma absolútne nebaví počúvať...Do práce mi manžel zakazal chodiť aby ľudia nevideli,že je take dieťa 9mes.V jasličkách a že sa to nepatrí...Už som znechutená ,unavená ,dieťa je strašne náročné a uplakané .Nikdy to už iné nebude ,nemám možnosť.Vety typu,nemala si s ním spať ,a že dnešná generácia ,si nechajte vo svoj názor ,takých priblbých poznámok som sa napočúvala už dosť.
@judar ty si naozaj asi mimo dosť keď nevieš o mojej situáciii priamo nič ,zistili mi to v nemocnici a hned prva bola kontaktovaná rodina a priatel 🙂 hrdinka
@letfenixa V Bratislave,vcera.
@autorka ja som babatko velmi chcela a tak ma to zomlelo po porode, ze som po 4 mesiacoch stala na balkone a rozmyslala, ze skocim, tak som naklusala k psychiatricke, diagnostikovala mi poporodnu depresiu, predpisala lieky. No ja som brala este lieky na tlak, Dopegyt, a to som nevedela, ze moze zhorsovat psycho stavy. Tak som po dohode s kardiologom toto vysadila a casom, ked mi vyrazne pomahala mama a manzel, aby som sa hlavne VYSPALA, tak sa depresie zacali lepsit a bola som bez liekov. U Teba treba dat do poriadku aj ine veci, bez liekov to asi nepojde, ale nie je to tragedia, ani hanba, je to proste choroba ako kazda ina. A ak si nemala ten taky dobry start do materstva, tak duplom. Treba to liecit. V prvom rade aby Ta lieky ukludili a potom mozno vsetko uvidis inak. Mozno nie cez ruzove okuliare, ale ani to nie je dobre, ale tak realne a budes mat s terapeutom sancu to chytit za nejaky koniec, musis najst akoby ten spravny koniec nitky a klbko nestastia rozmotavat kusok po kusku. Urcite to das! Drzim Ti palce!
@luccija ano, sme 100 rokov za opicami. Ja som si tetaz vypocula, dost mimo tejto temy, ale napisem. Ppstazovala som sa, ze na Velku noc uz by som bola rada sla za rodinou a tak, pred 3 tyzdnami sme prekonali covid, tak uz taka spokojna, ze mozem ist vo vacsom klude na navstevu a dcerka zase ochorela, uz sme vsetci piati zase chori ☹. Ze uz mam toho po krk a tak. A od zeny, co ma 2 deti a nie malo za sebou, dokonca tiez pozna, co je to depresia a ze som citliva osoba, pozname sa dobre, tak ze to je tak, aj my sme mali deti male, musis sa vzchopit, muselj my sme aj my zvladnut...Tak som si len povedala, ze dobre, dik za podporu. Clovek iba potrebuje niekedy vypustit paru, pomoze sa niekedy postazovat, vyventilovat, vykecat sa zo starosti. A citit, ze nie je v tom sam. A potom od bezdetnej kamosky dostanem najvacsiu podporu a nechape, ako moze niekto s detmi, co si to prezil, len tak sucho konstatovat, ze vydrz, aj my ame museli 🙄
Toto podla mna nebude depresia. Toto je stav, ked ona proste nechcela, nechce, ale nemala ine vychodisko, lebo tlak okolia. Tak zije zivot aky nechcela, ale nevidi vychodisko lebo okolie nema pre nu pochopenie. Toto je spolocensky problem - konflikt, co jej v zivote vyvstal, nie depresia. Toto nevyriesiq lieky ale zmena. Ako baby pisu. Dieta otcovi, alebo aspon si minimalne vydupat chodenie do prace a trochu “svojho vlastneho” zivota. Mozno sa potom aj vztah k dietatu zmeni. Niektore zeny proste nie su na to stavane.
Uprimne - moja mama takto nezvladala rodinny zivot, starostlivost o mna, nebola stastna - odniesla som si to vzdy ja alebo sa “dokrvi” dohadala s otcom. Ked som mala 11, dala navrh na rozvod a dobrovolne sa ma zriekla v prospech otca. Najlepsie rozhodnutie, ake mohla spravit. Darovala mi moznost vyrastat v mieri a laske, dnes sa vobec nestretavame, ani neviem kde byva. Mame ale neskor diagnostikovali psychicku poruchu, teraz by mala byt na invalidnom dochodku a tusim by sa o nu mal starat jej druhy manzel. Dalsie deti uz nemala. Nehovorim, ze je to nutne tvoj pripad, ale teda ak je dieta pre teba pritazou, nechaj starostlivost na otca. Nech to dietatko netrpi. Ja mam na mamu spatne asi 90% len zle spomienky. Keby odisla uz skor, bolo by ich asi menej.. som jej vdacna za zivot, ale spravila asi najlepsie, co mohla, ked nebolo v jej silach dat mi lasku, aku treba dietatu dat.
vyhladaj psychologa, hodinka do tyzdna sa urcite najde
držím palce a daj vedieť ako si dopadla u psychiatra. Asi treba dočasne nastaviť nejakú liečbu a časom uvidíš ako sa budeš cítiť. Nikto ťa nemôže donútiť robiť to, čo nechceš. Je aj možnosť, keď sa dáš dokopy, že dieťa necháš manželovi a ty odídeš preč. Nájdeš si prácu a budeš si žiť život aký ti vyhovuje. Manžel si dieťa môže nechať . Takto budete trpieť všetci.
psychiater ta nastaví na to, že to dieťa je to jediné dobré čo v tvojom živote máš a že vieš byť hlavne šťastná a aj budeš, len sa musíš prvorade zbaviť toho debi*a, s ktorým maš dieťa prepáč, ale on je moslim ? a btw. v prvom rade potrebuje psychiatra on - lebo to čo ti robí je choroba. on je pacient a chorý človek nie ty. ty si iba dlhodobo nešťastná ale to sa zmení neboj sa ♥
Si super, že si poslúchla naše rady. Bude dobre. ❤️ Držím palce a modlím sa za teba
@banderaska29 prečo by mal byť priateľ moslim? Čo iným mužom nezáleží na dieťati? Veľa mužom je rado, že sú deti s deťmi doma a venujú sa im. A ja by som tiež od takého malého dieťaťa neodišla do práce. Ale zase ja som to dieťa chcela. Tu sa stretli 2 osoby s úplne odlišnými plánmi a názormi. 1 chce dieťa a rodinu a aby sa žena o dieťa starala, hlavne v takomto veku a žena, ktorá má úplne iné priority. A v tomto treba nájsť riešenie. A či jej to zakázal. No. Treba toto brať s rezervou, lebo ,,vypočuli,, sme si iba jednu stranu. Nevieme ako to v skutočnosti je. Ale ak tento systém autorke nevyhovuje, je načase, aby sa dala dokopy a riešila to. Buď nakoniec prijme to dieťa a budú rodina alebo ho nechá manželovi a bude si žiť svoj život. A manžel sa s tým bude musieť zmieriť, že má dieťa s nesprávnou osobou.
@kvetinka75 ty čítaš čo ona píše čo on jej robí ? prosím Ťa neobhajuj mi tu sebestredného idiota ktorý si zo ženy urobil psa na obojku.
to ste asi viaceré naučené že keď stratíte svoju slobodu, myslím ľudskú slobodu a dôstojnosť, tak je to v poriadku, že si tu z niektorých z vás urobí chlap otroka bez možnosti názoru, bez úcty a pokory - pretože vás o to oberie - je úplne akceptovateľné ....
lebo šak on chcel dieťa a ona nie...preto je on dobrý a ona zlá. to je snáď zlý sen..
Toto by si mali precitat panbickarky, ktore za kazdu cenu chcu zachranit plod. Proste nie kazdy chce a ma byt matkou. Autorku vobec neodsudzujem.
@banderaska29 netvrdím že on je dobrý. Jednoducho sú to ľudia z ktorých každý chce niečo iné. A kde píše že ju drží na obojku? Nechce aby išla pracovať. Čo je vzhľadom na vek dieťaťa normálne. Netvrdím, že kvôli tomu má byť doma. Každý z nich chce niečo iné a každý sa to snaží dosiahnuť. Bolo by možno zaujímavé vypočuť si aj druhú stranu. ˇ%ZIvot ma naučil, že nie vždy je všetko také ako to jedna strana prezentuje. Už keď nechcela svadbu a dieťa, tak mala vtedy zakročiť. Prečo sa nechala zatlačiť rodinou a priateľom tak ďaleko? Teraz je nešťastná a len preto, že on chce normálnu rodinu, robíš z neho idiota, ktorý ju do niečoho núti? Nech sa dá aj ona dokopy, lebo psychicky asi nie je úplne v pohode a nech sa potom rozhodne čo chce. Má možnosť nechať dieťa otcovi. To že on nechce adopciu. Preboha veď je otec toho dieťaťa. Prečo by mal s tým súhlasiť, keď chce to dieťa vychovávať. Keby to bolo opačne, že žena chce dieťa a muž nechce a chce žiť slobodný život a že dieťa nikdy ani neplánoval a žena ho tlačí a tlačí do niečoho čo nechce, tak by bol za chrapúňa. Keď je to opačne, tak je zase chrapúň muž? Treba sa na to pozrieť aj z druhej strany. A to že sú ženy vydaté, ešte neznamená tže prišli o svoju slbodu. Súp tženy, ktoré uprednostnia rodinu pred karierou a sú doma 3 roky. a sú ženy, ktoré idú do práce hneď ako to je možné. Ke´d je žena doma 3 roky neznamená že robí služku mužovi a nemá svoje záujmy a svoj život.
@banderaska29 a kto hovorí, že ona je zlá? Ty čítam s porozumením.
Držím palce. Ak chces, napíš odkiaľ si. Možno tu nájdeš mamičku kamošku
@via88 musím povedať ,že si to napísala presne ako som a to mierila ...Nemala som inú možnosť ,malé by sme na adopciu ani cudzim ludom do vychovy nedali.
@any_soj ďakujem ❤️
@banderaska29 dakujem🤍
@kvetinka75 ja nie som za žiaden tlak - ani zena na muza a ani muž na ženu. ak nechcem dieťa - mám antikoncepciu, dám si podviazať vaječníky, muži semenníky, robím proste všetko aby som ho nemala. toto je jediná vec, ktorú vo svojom živote nechápem a to narážam iba na jednu negatívnu vec čo mám proti autorke - prečo neužíva dlhodobo HAK alebo inú fotku AK, keď nechce a nechcela byť matka. je to pre mňa forma nezrelosti
Ja viem, ja som si presla tiez takym niecim podobnym, nie vo vztahu k dietatu… ale proste zivot sa nejak vyskladal na zaklade jedneho rozhodnutia a uz sa to riesilo len tazko. To nie je o liekoch a si ok. Tu automaticky ked nechces dieta ta poslu na psychiatriu, lebo to moze byt len nejaka choroba dusevna… (nie je to moj pripad, len hodnotim tu tie rady, ako keby psychiater a lieky mal toto “vyliecit” 😀). Ale druha vec je ze inak ako sama aktivnym pristupom to nevyriesis. Skusaj, nikto iny to za teba neporiesi. A osobne si fakt myslim, ze casom keby si nabehla na iny rezim najdes zalubenie aj v dietati, len vela toho bolo na teba naraz.
Je úplne v poriadku ,že sa cítiš inak ,ako väčšina žien ,matiek ...verím,že nie si jediná na svete ,ktorá dieťa nechcela a stalo sa .Tiež som mala 18 ,keď som otehotnela prvýkrát ,nechcené ,neplánovane ..toľko dní som preplakala ,nevedela som,čo mám robiť ..premýšľala aj nad adopciou nad potratom..nakoniec som sa rozhodla tomu dieťaťu dať život .Školu som začala robiť extreme.Ked sa narodil,bola som 19 ročná slobodná matka ,bez manžela (ale so skvelou mamou ,ktorá mi bola veľkou oporou ) .Dnes má syn 14 rokov a som rada ,že ho mám .O necelé dva roky sa mi narodila dcéra ..pri nej ,pri jej zdravotných problémoch som si uvedomila ,že je požehnaním mať zdravé dieťa .Lebo keď vidíš to svoje ,dvakrát za 11 rokov ležať v kome a nevieš ,či sa preberie ..s jej otcom sme sa rozišli.Žijeme oddelene ..ale nikdy som neoľutoval ,že ju mám .Je úžasná ,inteligentná ,silná bytosť ...pred časom som otehotnela s novým partnerom.Tiez nie úplne plánované ..viem ,moja nezodpovednosť ,nebrala som antiku ,spoliehali sme sa len na prerušovaný súlož ,žiaľ ,zlyhala ...Nechcela som ďalšie dieťa ..tiež som mala všelijaké myšlienky ,partner mi nebol veľkou oporou,skôr naopak .Snažil sa má dotlačil do interupcie ..ale ja som sa rozhodla ,že tu to dieťa bude ..ak sa stalo,že som otehotnela ,tak to tak malo byť ..dnes som rada že ju mám ..Nejdem tá odsúdiť ,ani nečakám ,že budeš cítiť toniste čo ja ..ja len ,že už počas tehotenstva som viackrát bola za psychologičkou,dokonca raz už aj po pôrode ,aby som si sama zrovnal v hlave čo chcem a čo je moja priorita.Bola som tam aj s malou a bola som s ňou aj namorehliadke u gynekológa ..chodievam s ňou všade ..na úrady ..takže to,že nemá čas ,je iba výhovorka .. ty si musíš uvedomiť ,že máš problém a v prvom rade ho musíš chcieť riešiť a vidieť riešenia ..je riešením aj to ,rozviesť sa ,nechať dieťa manželovi ,platiť nám výživné ..hlavne si uvedom,že máš problém a prosím ťa ,nájdi silu riešiť ho .Lebo inak utrapis nielen to dieťa ,ale hlavne samu seba .Poznám ženy,ktoré odišli od detí ,žijú životy,ktoré ich robia šťastnými .A deti sú šťastné tiež ,pri rodičovi, ktorý ich miluje .
@via88 ty aj vieš čo píšeš? Autorka písala, že mala viac pokusov o samovraždu. Psychiater nie je kvôli tomu, že žena dieťa nechce ale kvôli vážnejším problémom. Ke´d si človek nevie pomôcť, potrebuje pomoc. Ale odbornú.
@kvetinka75 viem presne co pisem. Pokus o samovrazdu mala preto, lebo ju zivot aky zije nici a nebavi a preto trpi. Ale riesenie je zmena v zivote nie antidepresiva. Zacne brat lieky, ale jeh problen to nevyriesi. Nezacne byt stastna.
@kvetinka75 psychiater za nu povie muzovi aby jej prestal skakat po hlave??? Nemyslim.
@kvetinka75 psychiater jej povie “adaptacne problemy”, zapise to cislom diagnozy a ponukne nejake sedativa. Tak ju posle za psychologom, lebo to nie je psychicka “choroba”, a ten jej ponukne riesenia. Asi take ako baby tu… praca, viac starosltivosti o dieta nechat na muza atd. Taze tak.
Milujem toto na konovi, kazdy problem vyriesi tabletka od psychiatra. A “smer psycholog”. A tam vsetko vybavia poriesia… a dobre.
@klarolinne skor psychiater a tam mala byt davno, ako citam, nebola, lieky na depresou nebrala. Toto je najlepai recept na katastrofu...☹