Dieťa mi “zničilo” život
Áno viem ,niektoré by dali milióny za to aby mali to šťastie mať svoje vysnívané dieťa ...Ja som to malé percento ,čo deti nemalo rado .Otehotnela som mladá (už dospelá),ochrana bola ...Neriskovali sme.Priateľ bol dlhoročný vzťah.Ako som otehotnela ,nemala som na výber ako si malé nechať .Nechcela som ho ,mala som viac pokusov o samovraždu,problémy s jedením .Psychiku som mala strašnú.Podpora rodiny nebola ,nemohla som ísť svojvolne na interrupciu,kedze som nemala na dieťa peniaze ani dostatočne zariadený život .Anonymny porod ,nešiel u rodiny a priatela na úvahu .Keď sa malé narodilo ,mala som popôrodné depresie ,neskutočný tlak okolia ,odlúčenie kamarátov ,posmechy...Sama seba som nenávidela ,po nejakom čase som sa o malé starala ,s plačom ,neni to to čo ma napĺňa ,vôbec nie ,keby som mohla dať dar iným ženám aby boli na mojom mieste ,neprijala som to ...Mali sme donútenú svadbu ,ktorú som nechcela tak skoro ...Uplakané noci a hádky s manželom ,odsudzovanie od rodiny ako sa spravam ako matka .Dietatu som nikdy od narodenia neublížila .Ani teraz by som mu neublížila ,ale mám stav kedy s ním nechcem byť,hnusí sa mi byť mamou ,a mám strašné výčitky ako ma ľudia musia brať.Z každej strany počuvam ,ako som si zničila život ,a že by takto žiť nechceli ...Ani ja som nechcela ,odsťahovali sme sa daleko od rodiny ,kde nepoznám nikoho ,nemám s kým ísť kočíkovať a kecanie s mamičkami ,o deťoch ,ma absolútne nebaví počúvať...Do práce mi manžel zakazal chodiť aby ľudia nevideli,že je take dieťa 9mes.V jasličkách a že sa to nepatrí...Už som znechutená ,unavená ,dieťa je strašne náročné a uplakané .Nikdy to už iné nebude ,nemám možnosť.Vety typu,nemala si s ním spať ,a že dnešná generácia ,si nechajte vo svoj názor ,takých priblbých poznámok som sa napočúvala už dosť.
@via88 nikto netvrdí že má brať antidepresíva. Psychiater neznamená automaticky antidepresíva.
@via88 pokus o samovraždu nebýva len tak. Zrejme nemáš ani šajnu o čom píšeš. Kopa ľudí je nešťastných ale nie každý sa pokúsi o samovraždu. Toto nie je že som nešťastná, tak jem alebo pijem. Toto je závažné rozhodnutie.
@banderaska29 nie každý potrebuje niečo pchať do seba. A nie každý aj môže. Stalo sa, žiaľ. Nebudem druhého odcudzovať, keď nepoznám okolnosti. Nikdy nehovor nikdy. stať sa môže hocičo hocikomu. To že ty to nechápeš, jednoducho sa také veci dejú. Moja suseda zostala tehotná a pritom brala antikoncepciu.
@via88 jasné, ty vieš čo jej je a čo spraví psycholog a psychiater. No že nemáme viac takých ľudí ako si ty. Hneď by boli problémy vyriešené. Aké jednoduché však? Ale si troška mimo. Nevieme, či nemá nejakú dg. kvôli ktorej trpí. Zaujímavé, že ty z pár riadkov to vieš vyčítať.
@via88 nie, vyriešia to také ako ty. Bagadelizovať problém a keď sa niečo stane, kto bude zodpovedný? Ty asi ani netušíš aké ochorenia človek môže mať. Stačí si ísť zabehať do lesa alebo sa odreagovať v kine a problém je vyriešený že?
@kvetinka75 to zalezi na type povahy.. niekto pije, niekto sa prejeda, niekto si podreze zily.. vobec to nemusi vypovedat o stupni zavaznosti jeho problemu, alebo intenzite jeho nestastia.. len ta sebevrazda kazdemu najviac kole oci, tak to chytro treba riesit.. ked sa niekto zabija pomaly a postupne, tak si to nikto tak nevsima
@reanda ale všíma, ale veľa ľudí ktorí pijí, drogujú, nemajú záujem sa liečiť. A proti ich vôli ich nedonútiš aby so sebou niečo robili. to je ten problém. Človek si len tak na život nesiahne. Každý má istý pud sebazáchovy a keď ho prekročí , tak asi to nie je len tak.
@kvetinka75 nie je to problem.. ani sebevraha nedonutis proti jeho voli.. len sa ti moze zdat, ze mas vacsiu moznost, lebo to je uz osetrene zakonom.. ale proti slobodnej voli cloveka su svetske zakony prd 😀
nikto nebude zodpovedny.. kazdy si je za seba zodpovedny len sam.. pomoct mas moznost, ale nie povinnost.. a kazdy pomaha tak, ako sam citi.. co je dobre, lebo aj kazdy nejaku inu pomoc potrebuje.. ani psychiater nie je univerzalna forma pomoci pre kazdeho
@kvetinka75 viem to, predstav si. Mam taky proces za sebou.
@kvetinka75 a poviem ti k zivotu ma preblala az psychologicka. A vies cim? Nie odbornym pristupom a dobrou radou. Naopak. Uvedomila som si, ze trepe a ze jej praca je pre mna realne uplne zbytocna a ze mi radi cudzi clovek co sa nikdy do teba nevzije a ze je este aj fajne mimo cela aka je a vtedy mi doslo, ze som niekde dalej ako nejaky psycholog a poradim si sama a dala som to.
Ja tu diskutujem na temu s neznamym clovekom, ktory si moze vybrat, ktory nazor tu mu pomoze, ja tu nepodavam zavazne rady, pisem svoj nazor, skusenost.
@kvetinka75 áno, to si môže dovoliť povedať žena, ktorá má muža s ktorým síce aktuálne neplánuje dieťa, ale keď sa stane tak bude šťastná že sa matkou stane.
nie, ak nechcem dieťa tak žiadne polavenie v ochrane, žiadne že nikdy nehovor nikdy, stať sa môže každému, blabla. chujoviny. ona si zničila život a zničila ho aj dieťatu..
ak vedela, že nechce byť matka, tak nemala nič nechat na náhodu. ani ja nemozem antikoncepciu, ale chránime sa dostatočne na to, aby sme neotehotneli. naozaj to ide, nemám nechcené dieťa. myslím že toto je základná zodpovednosť zrelej ženy.
rozved sa, dohodni sa s ex-manzelom nech si vezme dieta do svojej vylucnej starostlivosti, zacni novy zivot a plat na dieta vyzivne.. Takto nicis seba a zivot nevinnemu dietatu, ono sa na svet nepytalo. Nie dieta tebe, ale ty dietatu nicis zivot. Preto je take ake je-narocne, citi odmietnutie z tvojej strany
Vezmi trošku život do svojich rúk a prijmy zaň zodpovednosť. A vyhľadaj odbornú pomoc. Ak manžel nesúhlasí, zatiaľ tak sprav bez toho, aby si mu to hovorila. A nauč sa postaviť sama za seba
@reanda no presne, “nastavi ta”… ten koment som tiez citala. Pekne na hlavu je tento modrokonovy tlak, nie autorka.
Ja osobne som nemala problem s dietatom…takze toto neoisem o sebe, len ju chapem, proste je tu zena, ktora to takto ako to je odmieta, a vzdy tak asi nastavena bola. Ale nieee, tuu ked ta materstvo nenaplna si psychopatka a treba brat lieky .. (tiez mi je luto led sa toto zene stane, ze nechce deti, velmi tomu ani nerozumiem, ale tak je to jej nazor, jej postoj, jej osobnost, nie choroba).
@banderaska29 to ze to takto.fungovalo u teba neznamena ze to bude aj u druheho. Pohybujem sa v zdravotnictve a vidim tych psychiatrickych pacientov. Mnohi sa tocia v bludnom kruhu a bez pomoci nevedia ako dalej
@reanda pre cloveka ktory ma poruchu psychiky urcite je. Pre bezneho cloveka je tazko urcit ci konkretny clovek nema nejake poskodenie mozgu.
@via88 to ani nemusi byt o tom, ze je nastavena nechciet deti.. podla mna tam boli problemy aj predtym, autorka pise, ze mala psych. problemy, problemy s jedlom, viac pokusov o sebevrazdu - aspon ja som to pochopila tak, ze toto sa neodohralo az po otehotneni, ved aj to, ze je tehotna, jej zistili v nemocnici a hned upovedomili rodinu, ako tiez pise.. takze tam je aj iny problem a nie je to len o dietati.. preto som aj hned na zaciatku pisala, ze ci pred dietatom bola spokojna a ci by sa vsetko vyriesilo len tym, keby ho nemala.. sama to vnima tak, ze nema podporu v rodine, ani u partnera (pritom maju spolu dlhorocny vztah).. takze tam treba upriamit pozornost na ine veci, nie na to, ako si dietatom znicila zivot, to je len taka zasterka uz.. a poporodna depresia je tiez hovadina, ziadna depresia sa neobjavi u cloveka, co je ok, len preto, ze porodi.. to je len spustac problemov, ktore tam boli uz predtym, len sa ich este darilo drzat na uzde a zatazova situacia s porodom a novorodencom to vytiahne na svetlo..
Nie je žiadna hanba dať dieťa do jaslí aby si mohla ísť do práce. Manžel nech sa spamätá a uvedomí si či chce mať doma zosypanú trosku alebo zdravú a normálnu ženu a matku. Nie každá je stvorená pre materstvo, to je proste fakt a ty sa za to nesmieš cítiť menejcenná. Tvoje dieťa však za to nemôže, ono potrebuje cítiť že ho máš rada. Choď medzi ľudí, skús toho psychológa ak ho už máš naozaj vybaveného a hlavne si ver. Život máš taký aký si ho urobíš. A želám veľa šťastia, verím že sa z toho dostaneš a dieťa budeš onedlho vnímať aspoň trochu inak a na toto už budeš len spomínať
Ono možno ak by si mala väčšiu oporu v manželovi, tak by to bolo celé inak. Nie je hanba dať dieťa do jasličiek ak máš pocit, že by ti to pomohlo. Si nešťastná z okolia, v ktorom nemáš proste žiadnu oporu
Tazke obdobie s malym dietatom prezivaju aj zeny, ktore maju vytuzene dieta. Ty si v prvom rade velmi odvazna a silna zena, ze napriek tomu, ako to mas a citis, to takto ustavas. Dusa ti ale pisti po slobode, uz si toho nutenia mala vela. Bol tu jeden velmi trefny nazor, ze zacat postupne s malymi vecami, pridavat si do zivota nieco dobre, nieco co ti doda tu chybajucu volnost, robit vlastne rozhodnutia. Na zaciatku je rozhodnutie, vola, potom postupne cesta...mozno sa spytam este: ako si to mala v povodnej rodine v detstve, vztah s mamou, otcom a pod.?lebo to je mozno koren toho, co ty vnutorne riesis
@kvetinka75 to nemalo ist mne určite
@banderaska29 prepáč nie. Písala som cez mobil, klikla som inde.
Ahoj. Mozno teraz nezijes zivotom, ktory si si predstavovala ci vysnivala, ale ...
preco by dieta malo znamenat, ze si si zivot znicila? Kto to vlastne hovori? A co ho do toho? Poznam vela ludi co mali dieta neplanovane v mladom veku ...a ich plany sa proste len posunuli, upravili, ale vsetko dokazali sklbit. Kde je vola tam je cesta. Aj ty mozes mat co chces. Ok. Mozno nie zajtra mozno to par rokov potrva, ale da sa. Neboj.
Co tak skusit zmenit uhol pohladu a pokusit sa najst riesenie? Smutne, ze nemas podporu rodiny ci priatelov, nevieme co je za tym. Mas toho vsak vela za sebou a vela este zvladnes.
Mozno sa zas skusit porozpravat s muzom s chladnou hlavou. Ked sa o vas stara a stoji o rodinu, nie si mu zrejme lahostajna. Chce pre dieta zrejme to najlepsie a preto nechce aby bolo v jasliach (a z psychologickeho hladiska je proste naj ked je doma s mamou. Idealne ak to aj ona chce). Dal by sa este nejaky cas stravit doma a prisposobit si aktivity, ktore by ta naplnali a male by mohlo byt s tebou? Coskoro sa s nim uz bude dat podniknut kadeco, nie len ihrisko a reci s mamickami 🙂 Alebo sa zatial o neho postara muz? Aj par hodin tyzdenne je ako balzam na dusu ;)
Iste si aj ty uvedomujes, ze dieta je v tom nevinne. Mozno skusit na nom kazdy den najst aspon jednu minipozitivnu vec. Trochu sa usmialo,..ako sa skeri ked krici ...ver, ze nikdy ta nikto nemiloval a ani nebude milovat viac ako prave teraz tvoje dieta.
Zial, je pravdou je najvacsiu prekazku v zivote si kladieme my sami. A ozaj sa mi osvedcilo, ze casto staci zmenit nas postoj, nase vnimanie a zmeni sa aj zdanlivo nezmenitelne. Nie je to vzdy lahke, ale nie je to ani nemozne. Zaklad je uvedomit si to.
Ak sa sustredime na zle veci, akoby sa na nas lepili a nabalovali stale viac a viac. A to sa nezmeni kym to v nas nestopneme.
Drzim palce, nech sa ti dari a nech s malym najdete k sebe cestu. Dni sa zdaju dlhe ale roky utecu ako voda. (Skus mozno aj nejaku literaturu ak sa dostanes k citaniu. Napr. Psychologia pre milujucich rodicov. Mna mnohe veci prekvapili, pobavili, kazdopadne mnohe veci uz vidim inak.)
Pre mna si hrdinka ze bojujes. Nie ako niekto pisal ze "co si nesvojpravna, mala si ist na potrat" :( Nie. Dala si zivot. Staras sa o neho. Maj ho prosim rada. Aj seba. Cestu najdes. ;)
Ja vás úplne chápem lebo som bola natom úplne ako vy.Tiez som mala cez tehotenstvo depresiuaj po narodení na nič iné som nemyslela iba ako zomrieť.Maleho som prvý krát do ruky chitila keď mal 3 mesiace.
Začala som sa o neho starať až keď som mu rozumela že čo chce.Ked plakalo nevedela som čo mám robiť doslovne som sa ho bála.
Strašne časi.Nikomu to neželám zažiť.
No už má malý 7 rokou a nedala by som ho za nič na svete.
@via88 hlavne, ak natrafi na psychologa, ktory bude fungovat, ako tu niekto vyssie napisal 'nastavi ta tak, ze dieta v tvojom zivote je to najlepsie' 😀 bohuzial, si myslim, ze stale vela psychologov a hlavne aj psychiatrov funguje sposobom, opravit cloveka, aby vyhovoval druhym - spolocnosti, rodine, partnerovi, detom.. a pokial je clovek v stave slabosti, ze si neveri, mysli si, ze nevie, co chce, alebo ze to, co chce, je nerealne, ci nespravne a ide si dat pomoct sposobom, 'vy mi povedzte, co mam robit', tak mu aj presne takym sposobom bude pomahane.. pomozu mu tam, kde chcu oni a nie, kde to skutocne potrebuje ten clovek.. po pomoc k druhym je dobre ist vtedy, kedy viem, co chcem a aku presne pomoc potrebujem.. a na to musi clovek prist sam, musi sa sebou zaoberat a chciet si to priznat