Druhé dieťa - za a proti
Ahojte, rada by som si precitala vase skusenosti. Zatial napisem svoj...
O babatko sme sa snazili 3 roky, kym sa nam podarilo s IVF. Podla mna ma tato neplodnost dost poznamenala... 😔 Akonahle som ostala tehotna, zacali sa mi uzkosti, mala som preplakane noci od strachu. Bala som sa, aby som nepotratila. Na kazdej poradni ma Doktorka stale niecim vystrasila. Ale fakt! Na kazdej jednej poradni. Nevedela som sa dockat, kedy uz porodim, aby tato nocna mora sa skoncila. Pripravovala som sa na prirodzeny porod. Bum. Cisarsky rez. Bola som sklamana zo seba a tak celkovo zo vsetkeho. V nemocnici som mala doslova zive nocne mory. Moj psychicky stav sa zhorsil. Prisla mi na 2 tyzdne (byvaju od nas 500km) pomahat mama s otcom. Vdaka nim som sa dostala komplet do poporodnej depresie. Potom prisla svokra na tyzden. A moja hlava vybuchla. Zacala som byt neznesitelna. Kricala som na svoje babatko. Kricala som na muza. Na seba. Buchala som do steny. Proste... Nieco strasne, zacala som sa bat o seba. Potom sa stala taka vec, ze u syna, ked mal 5 tyzdnov nasla som slabinovu herniu a zistili sme, ze ho caka operacia. Take male babatko. Nemyslela som si, ze vo mne sa este vie nieco zlomit, no stalo sa to. Neskor, som si vsimla unho, ze je svalovo slabsi, tak som ho zobrala k fyzioterapeutke, vypytala si listok na neuro. A hor sa cvicit. Najprv chceli Vojtovku, tak som to odmietla, kedze musela som davat pozor, aby pri cviceni neplakal, aby mu hernia nevysla a nezasekla, kedze by to bolo uz zivot ohrozujuci stav a ja som sama skoro na vsetko, kedze nemam tu rodinu a menzel furt v praci. Neustale sledovanie synceka, ci dviha nohy, ruky, ktoru stranu uprednostnuje, ma zobralo k psychiatricke a ku psychologicke. Nedala som to zeny..... Zblaznila som sa doslova. Tak som davala pozor na syna, a ako ho dviham, ako s nim manipulujem, ze som sa pohadala aj s rodinou, lebo som im nechcela dat maleho na ruky. Samozrejme doma sa mi vysmievali, ze som nenormalna a aka fyzio sa zo mna stala. Proste. Brutal. Syna som nemala rada. 😪 Ako som ho cakala, tak som ho znenavidela, ze ziadne radosti, iba utrpenie mi doniesol... 😪
Tak som sa zacala liecit a vsetko sa nejak vyrovnalo. Trvalo to rok. Syncek ma 17 mesiacov. Milujem ho. Uprimne. Zmenila som sa aj ja. Teda, vratila som sa do starych kolaji, ked sme sa este nesnazili a bola som energeticka, vtipna, baba, ktora milovala zit. A milujem svoj zivot aj teraz a som nesmierne vdacna, zato, aky zivot zijem.
V tomto stave ale prisla otazka na dalsie dietatko. Velakrat myslim nato, ako rada by som presla tym este raz, ale uz bez stresu. Bez negativnych emocii. Bez strachu. A konecne chcem byt tehotna, ako ostatne baby.
Ale... Tu je to ale.... Co ak ma opat chyti depka pocas tehu? NECHCEM uzivat antidepressiva pocas tehotenstva. Viem, ze vela zien uziva, ale ja nechcem, proste bola by som kvoli tomi v este vacsom strese...... Co ak nedam 2 deti? Co ak nebude zdrave? Proste niekedy mi koluju tieto otazky dookola. 😔 Pritom tak rada by som prezila opat odznova, ale uz vedome.
Vy ako zvladate 2 deticky? Je to ovela tazsie?
Dakujem pekne!
To ze niekto reálne zvládne viac detí pre teba nemusí znamenať nič. Po takých problémoch aké si mala by som už ďalšie dieťa neriešila, bud rada ze si už teraz ok
do druhého tehotenstva by som nešla v tvojom stave ,môžeš sa ešte viac psychicky zrutiť.Venuj svoj čas svojmu dieťatku on potrebuje kľudnú a vyrovnanú mamu láskyplnú a nie klbko nervov a ak máš chuť proste sa starať o niečo zaobstaraj si zvieratko psika ,mačičku napr.Hlavne sa porozprávaj o svojom stave a trápení s manželom .Do budúcna ak bude stále túžba po dietati dala by som si čas pár rokov tak porozmyšlajte o nahradnom rodičovstve dat domou dieťatku aj keď staršiemu ťa môže naplniť
Mame 2 deti po Ivf, bola to dlha cesta. S tym prvým som cvičila Vojtovku. Obe tehotenstvá rizikové do toho mi ochorela mama veľmi vážne. Od 8 týždňov dietata( Ja som za nou chodila 500km každé 2 týždne). Medzi tym 2* ivf a 3 vklady. Bolo to veľmi náročné ale som dosť silná povaha. Po 4toxh rokoch sa nam podaril vklad. Ja by som ti mozno poradila počkať kým to staršie podrastie a uvidite. Držím palce
Druhé dieťa je oveľa vacsia pohoda, menej stresu a menej si berieš k srdcu reči mudrlantov, ktorí viac škodia ako pomáhajú 🙂jasné u každého to je iné.. a muž by možno mohol ísť s tebou na materskú?
Si stara ako ja. Pockala by som zo 2 roky. Zastabilizujes sa.
V tvojom pripade by som to nechala na nahodu, ak sa podari, bude, ak nie, nebude. Ono vsetko je to o ocakavaniach a ak si teraz nastavena tak, ze chces si uzit tehotenstvo a cakas, ze vsetko bude idealne, tak je vysoko pravdepodobne, ze ta to zas vyhodi z konceptu, ked to nepojde podla tvojich predstav. Su veci, co si nenaplanujes. Niektore treba proste prijat take, ake su.
Baby ste zlate velmi. ❤️ Ako vidim, nie som v tomto sama. 🙏🏼 Do ktoreho veku je bezpecne mat dietatko? Totizto na poradni mi stale pani Dr. naznacovala, ze este nastastie nemam 30, vyslesky budu v poriadku. 🤦🏻♀️
@senta_sofia ano, mas v tonto velmi pravdu. Pri neplodnosti ma rozhodilo prave toto, ze som mala velke ocakavania, a myslela som si, ze dietatko budeme mat hned......
Myslím že ak chcete obaja, tak druhé dieťatko dáte...zase už ste múdrejší, skúsenejší, viete čo môžete čakať a pripraviť sa na to...a tak preventívne dopredu riešiť...možno že také problémy ako pri prvom ani nebudú.
Určite do toho nechoď takto skoro. Veľmi dobre viem o čom píšem.. počkaj minimálne do 4-5 rokov syna.. toto by ti na psychike len uškodilo. Malý ti pôjde do vzdoru, potrebuje ťa naplno pre seba.. samozrejme že sa dajú zvládať aj 2 deti s malým rozdielom ale v tvojom stave by to bol obrovský risk.. tiež som to mala všelijaké, dala som sa dokopy sama, no medzi staršími máme rozdiel 2r7m a spätne už by som do takého rozdielu rozhodne nikdy nešla.. pre nás aj pre deti absolútne zle.. a to už majú 10 a takmer 8.. najmladší drobec má 2 a takýto rozdiel je už super 🙂
Uz by som na tvojom mieste dalsie dieta nemala, ani keby ma neviem ako nutili.
Suseda mala prvu dceru- bum poporodna depresia a malu chcela zabit. Isla na liecenie a 10 rokov dieta nemali. Zrazu sa odhodlali na dalsie, narodili sa dvojicky a suseda si po roku podrezala zily.
Aby si sa nedostala zas do rovnakeho stavu, ako predtym.
@marrie5385
@tianna
@luckynat Viete co, keby som aj mala cvicit, uz by mi to nevadilo. Ja by som sa skor obavala od toho, ci bude zdrave. Ja napriklad zo zaciatku som normalne hladala vady, problemy na nom, aj ked neboli a vsetvi mi nadavali, ze vsak je v poriadku. Vlacila som ho po doktoroch, ci je ok. 🤦🏻♀️ Toto bolo take vyvrcholenie mojej uzkosti. A potom som lezala na zemi a triasla od strachu. Stacilo, ak mi zacal napriklad gulat ocami pri zapsavani. Proste, ini ludia aj doktori si to pripisovali k tomu, ze je to normalne, a ja som isla za svojim, ze to je znak epilepsie alebo autizmu. Toto bolo strasne, ale strasne obdobie. Manzel mi bol stale oporou.... 🙏🏼 Ak nie on, tak neviem, kde skoncim.
Nie a este raz nie.Ak si taky uzkostlivy typ budes hladat problemy aj na druhom a vsetko vzdy znasat tazsie.Lebo uz bude doma prve, ktoremu sa treba venovat a pod...2 deti su ovela tazsie ako jedno a hlavne pri takomto vekovom rozdiely.Nevies ako bude tebe, ake bude dieta....gynekologicka je nejaka divna bezne rodia ovela starsie deti a su zdrave.Prilis si vsetko pripustas, vsetko analyzujes som podobna🙂venuj sa prvemu a nevyvijaj na seba tlak.Mas aj 10 r casu na druhe dieta.Preco odmietas antidepresiva?myslim, ze by Ti pomohli...
V tvojej situacii by som pockala isto minimalne 2-3 roky, kym sa nebude prve dieta vediet same najest, pohrat a obliect. Inak by si v tom kolotoci okolo 2 malych deti lahko mohla prepadnut zlym stavom. Mam 3 deti, chvalabohu som neriesila depresie a ich zle zdrav.stavy, no riesila som svoje zdrav.problemy ktore mi tehotenstvo necakane prinieslo a som rada ze pri novorodencovi som uz nemusela skákat aj pri starsich detoch, lebo boli samostatnejsie. Dost mi to pomohlo
A necit sa vinna vela zenam sa to stane, ze im "prepne"z materstva.Ten strach o dieta, seba, bezmocnost, hormony, problemy ich zaskoci.Zda sa mi to este kratka doba od porodu na taku zataz ako je tehotenstvo a dve male deti.Co, ak....to Ti nikto neda na to odpoved mozno bude vsetko super a mozno sa to zopakuje znova.Ale pockala by som... nic Ti neutecie uzivaj si syna bez dalsieho tehotenstva, surodeneckej ziarlivosti, uspavania jedneho, druheho...mas vyborny vek daj si cas
Sama za seba poviem že mať 2 deti je ľahšie ako mať jedno…. Už budeš cca vedieť čo a ako robiť 🙂
Ja som otehotnela keď mala prvá 8 mesiacov 😃 bol to masaker, bola mega náročné dieťa, ale každopádne som si neprešla niečím takým ako ty… držím ti palce nech sa rozhodnete akokoľvek, si ešte mladučká
Daj si cas pockaj kludne 3-4 roky pokial tvoj vek dovoli. ja som nemala take stavy ako ty, ale na druhe som sa odvazila az po 7 rokoch..
Ahoj ja by som do toho nesla. Zi svoj krasny zivot a neries. Ja som bola tiez druhe tehotenstvo stale vs trese, 5 mesiacov po porode depka a uz nebudem mat dieta ani keby co.
Urcite by som sa nespoliehala na to, ze "mozno" to bude lepsie... Skor by som to brala. Ze urcit eot bdue tazsie.
2 deti su narocnejsie male, lebo obe chcu Teba. Ked nemas pomoc na blizku a toto vsetko si si presla...no ja by som do dalsieho tehu nesla. Sama som mala pri 3tom uzkosti a potom este horsie stavy, ked som musela zacat brat lieky, hoci ja viem z coho to je...ale napr.taka neistota to zhorsi.
Moze byt, ze navalom povinnosti sa Ti to zhorsi zase. Urcite ti robili vysetrenia a aj s psych.ste riesili veci a k niecomu ste dosli...
@jaond19
@jaond19
@vyhuelka
@alenka1986
@derdia Dakujem baby! ❤️ A viete, ako som sa aj kvoli tomu hanbila? Kvoli tymto pocitom? Moja mama a moja kamoska (ma 58) do mna neustale hucali, ze nie som normalna, preco to robim? Stale vo mne vyvolavali pocity, ze som neschopna matka a nevdacna, hlavne. Psychologicka mi velmi pomohla, ona ma VYPOCULA, NESUDILA a POCHOPILA.
Teraz mam na sebe ako keby pancier. Som v tychto veciach silnejsia. Aj sa citim silnejsia. Pockame max 2-3 roky teda. Mate v tom urcite pravdu, ze je to skoro este. Len viete.... Ked je clovek stastny, spokojny, tak rozmysla inak. Uniesla som sa tymto prudom. Preto sme uvazovali nad druhym uz teraz. Pritom niekde v kutiku duse citim, ze by ma opat nejaka uzkost zasiahla.
@euka210 hej, sama som. Uplne. Nemam tu nikoho, max 2 - 3 kamosky. No dobre, a manzela, ktory je samozrejme v praci. Vy mate ake casove rozostupy?
Tvoja túžba neodíde.. čo si si prežila tá len posilnilo a možno teraz vieš pri prvých priznakoch zakročiť.. máš ešte malého synčeka možno počkaj rok dva a uvidis. Ja som si prešla poporodnou depresiou pri prostrednej a mali sme aj tretie .. stále sme chceli tri deti.. strach bol ale už som vedela ako zakročiť.. a poviem ti to tretie babatko má akoby úplne uzdravilo z tej traumy. Že fakt som za to nemohla ako sa to vyvinulo a ze stále som dobra mama ❤️
@zuzana_j23 ❤️❤️❤️🙏🏼 och... Ako dlho Ti trvala depresia? Mavala si aj uzkostne stavy? Uzivala si aj AD? Nebala si sa pri tretom tehotenstve? Alebo ze nebude zdrava?
Nie, v tvojom psychickom rozpoložení a pri takom nábehu na depresie je aj jedno pre teba veľa. Dieťa potrebuje mať hlavne vyrovnaných a príčetných rodičov, nie kôpky nervov, čo za všetko spravia hysak a matky, čo plačú kvôli každej somarine. Vyrastala som s depresívnou matkou a na detstvo a dospievanie nemám vôbec dobré spomienky. Keby sa to dalo všetko zmazať, tak by som to spravila. Reálne som začala žiť, keď som ušla na internát a potom sa osamostatnila. Nehovorím, že život s psychiatrickým pacientom človeku nič nedá. Dá mu veľkú lekciu trpezlivosti. Ale je to shitny život a ja by som niečo také nikdy dobrovoľne nedopustila, aby moje dieťa muselo zažívať
@elementissa Existuje nieco, co si ty so svojou matkou nezazila? Vadi ti, ze bola “stara” ked ta porodila, vadi ti ze si dovolila chudina mat diagnozu, existuje nieco, co ti nevadi??
Jedno dieťa je ako mať jedno dieťa. Dve deti sú ako desať detí. Vieš si predstaviť čo je to s dvomi deťmi? Akože masaker. Musíš sa hneď teraz hnať do druhého? Normálne ľudia čakajú aj 3-4 roky
Autorka, neviem odkial si, ale taku kamaratku by som brala. Tiez som uzkostlivejsi typ mamy, co za kazdou blbostiu vidi vaznu diagnozu u dietata, poznacila ma praca v zdravotnictve 😁😂 Moje kamosky, co maju viac kusov deti uz sopel a kasel ani neriesia. U mna je to stale koniec sveta, lebo hned za tym vidim zapal pluc a podobne 😅😅
Ale nech citam, co citam, vychadza mi z toho, ze ty si v pohode, potrebujes iba cas, viac casu. Tie prve roky su zahul, decko stale chore, clovek musi riesit kazdu blbinu. Tu baby na vsetko rady odporucaju hned lieky a podobne. Niekedy je to iba o dobrom terapeutovi, ktory pride na klb tomu, z coho uzkosti vyvieraju. Niekedy je nutny psyhciater a lieky, netvrdim ze nie. Ale ty mi neprides ako adept na ne.
Je mi ľúto čím si si prešla. Znie to naozaj hrozne. Podľa mňa 17 mesiacov je ešte máličko, počkaj ešte dva, tri roky, snaž sa dať psychicky dokopy, a potom uvidíš.
Ked sa uz pytas, moj nazor je nie. Zatial nie. A ak sa rozhodnete raz do toho ist a podari sa, tak len pod pravidelnym dohladom psychiatra, ale hlavne psychologa na terapii…