Druhé dieťa - za a proti

@elementissa ja som sa rok liecila, a momentalne este uzivam lieky. Momentalne som sa vratila do "pred tehotenskeho" obdobia. Milujem svoj zivot. Svojho syna. Svojho manzela. Aj preto som sa na to dala, pretoze ja nie som kopka nervov. To som nebola ja....

@elementissa ty mas citove prezivanie empatiu nula bodov.Nekric hop...nevies co Ti zivot prinesie

@drahomirrra ver mi, ze som uz musela. Stracala som kontrolu nad sebou. Bolo to hrozne. Sopliky a taketo zakladne chorby mi nevadia vobec. 🙏🏼 Ja som sa bala od vaznych neurotickych ochoreni. Stacilo mi aj to v tom obdobi, ze sa syncek zatriasol kvoli cikaniu. Ani pisat nebudem, ako som sa stresovala a dosatala do uzkosti. 🤦🏻‍♀️ Samozrejme hned som otvorila Dr. Googla a bum, urcite epilepsia. 🤦🏻‍♀️ Mala som aj strasny zdroj informacii... A zivila som sa z nich. 🤦🏻‍♀️

@ummimaryam ❤️ Dakujem za mile slova.

@mon29 Znie to super! Dakujem! ❤️

Jaj prepac, ja som nejako vypustila, ze ty si sa liecila. Zamerala som sa na tie uzkosti z chorob.
Potom je skvele, ze liecba zabrala, na to lieky su. Daj si trosku casu, uzivaj synceka a to, ze si konecne v pohode. Aj tak je este malicky, 2-3 roky budes mat akurat. 🙃

Ak si mala dobrú psychologičku a bola si s ňou spokojná, skús za ňou zájsť. Dohodnite si niekoľko sedení (možno aj s manželom) a preberte to. Možno dôjdete k rozhodnutiu či áno alebo nie. Ak áno, tak by bolo vhodné zostať s ňou v kontakte aj počas snaženia a tehotenstva. Som si istá, že si vyberieš správne. Len si treba utriediť myšlienky a pocity. A na to je niekedy potrebný nezainteresovaný človek (v tomto prípade psychologička) ❤️

Viem ako sa citis…tenotenstvo nie je prechadzka ruzovou zahradou a velka psychicka zataz na zenu,aj porod a prvy rok zivots babatka…alw aj tie dalsie…dcera ma 3,5 a uz dva roky ma obdobie ze vacsinu dna pretrucuje,premrnci,preplace,vacsinou za uplne hluposti (supku z banana som jej osupala privela-primalo-niekedy len nalomim nech si osupe sama ale aj to neviem tak aby som ju nenastvala a to mam vysoku skolu:D)…teraz sa nam ma narodit druhe dietatko a tiez uvazujem ci uz budem menej ustrachana ako pri prvej dcerke (tiez som ju vkuse sledovala,riesila kazdy pupienok,chrasticku,modrinu)…som uz 4.krat tehotná takze to zhrniem takto:
- stres mas na zaciatku ci v tom prvom trimestri nepotratis (ja som potratila 2x)
- a aj ked uz sa prehupnes do 2.trimestra,tak sa moze stale nieco pritrafit…u mna koncom 2.trimestra skrateny krcok a mesačná hospitalizácia v nemocnici kvoli hroziacemu predcasnemu porodu v 26tt,potom doma ale prisny kludovy rezim,nemozem nic robit,o dceru sa uz 10 tyzdnov vkuse stara manzel (teraz som 36tt)
Tiez som si myslela ze toto posledne tehotenstvo po dvoch potratoch si trochu uzijem, ale nestalo sa…ale aj ked je to tazke a prezila som si hrozne depresie (nemoct sa starat o dieta,byt priputana na postel je tazsie nez si ktokolvek kto ti nezazil vie predstavit),STOJI MI TO ZATO…musis si len odpovedat na 1 otazku: Aj ked tehotenstvo/porod/starostlivost o dve deti naraz nepojdu podla tvojich predstav, si aj tak ochotná ísť do toho? Stojí ti to zato?

@seva22 mam normlane zimomriavky z tvojej odpovede. A hlavne z poslednej otazky. 😭❤️🙏🏼 Urcite mi to stoji zato, ANO!!!!!!!!!!! ❤️❤️❤️

Je mi to velmi luto, cim si presla. Muselo to byt extrem. 😔 Ja som tiez lezala cele tehotenstvo, lebo mi brucho neustale tvrdlo/bolelo a bola som aj zatvorena do domu, rodicia, kamosky ma nevideli, kedze mi znizovali imunitu (pocas pandemie) na udrzanie tehotenstva. Triasla som sa vyjst z domu. Sice nesla som ani do obchodu. 🤦🏻‍♀️ Tak som sa bala od Kovidu.

@alienkami urcite pojdem. Mam s ktorym som vo velmi dobrom vztahu, su uzasne. ❤️

@drahomirrra nic sa nestalo. 🙂 Hej hej, musela som, ale urcite pomohli. Urcite odporucam kazdemu, kto nad tym uvazuje. Beriem iba 1, moderny, nie navykovy. 🙏🏼

Vieš, to je ťažké rozhodnutie, ktoré musíš spraviť sama, bez ohľadu na to, čo ti kto napíše a ja viem, že to vieš.
Môj názor je taký, že ja by som napríklad do toho šla.
Áno, možno to bude ťažké, možno nie celkom podľa tvojich predstáv. Myslím si však, že už v niečom to bude i lepšie.
- máš to teraz krásne, syna miluješ, život sa vrátil do stavu, že si spokojná.. takze ta nádej, že i keď možno po nejakomcase a problémoch, budete sa mat dobre
- tieto skúsenosti ta posilnili, zvládla si kopec problémov, si o niečo silnejšia
- vieš uz približne, čo už čakať a na čo sa pripraviť

Určite by som na tvojom mieste počkala, kým malý bude mať aspoň 3-4 roky, bude samostatnejší, môže ísť už do škôlky, ty budeš viac v pohode. Mala som poprodnu depresiu po druhom pôrode a bolo to strašné. Našťastie sa to zlepšilo a išli sme aj do tretieho dieťaťa, ale rozdiel máme 5 rokov. Depka sa našťastie nevrátila a tehu aj pôrod prebehli v pohode. Malý bol pohodové bábätko, ako za odmenu. Želám ti tiež také. Drž sa.

@tiika dakujem! ❤️ Jasne, ze clovek v kutiku duse uz vie odpoved, len fakt dobre padne, aj ked od neznamych, citat nejake realne skusenosti, alebo niekedy stacia aj nejake pekne/pozitivne slova na povzbudenie, pretoze dostala som ja zato negativne az-az.......

@janickacrazy wau. ❤️ Dakujem! Dobre sa to cita. A nebrala si v tretom tehotenstve ziadne lieky?

nie, vobec nič som nebrala

V tvojom pripade asi jedno staci...a nezufaj, surodenci sa vacsinou nenavidia, jedinacikovi bude lepsie

@lunademonica som z troch detí a hoci sme sa v detstve vedeli žrať jak psy, vzťahy sú super. Poznám XY ľudí, ktorí majú súrodencov a vychádzajú spolu dobre. Jasné, že sú aj rodiny, kde sú vzťahy na bode mrazu alebo ešte horšie, ale to je max. 10-15% (a to som fest nadsadila)

Odporúčam sa poradiť s psychologičkou prípadne psychiatričkou, ktorú si navštevovala počas depresii. Nie si jednína žena a matka na svete, ktorá trpela popôrodnou depresiou je ich omnoho viac, len je to stále tabu téma a nie každá matka sa samozrejme s niečim takým chváli. A mnohé z nich majú viac detí. Takže treba sa určite poradiť s lekárkou s mužom. Neviem, akú máš v ňom podporu, ale treba komunikovať. Je tam určite viac faktorov, ktoré treba zvážiť. A aby ti radili tu baby a mami na MK či mať alebo nie druhé dieťa to nie je riešenie, my môžeme vedieť časť príbehu...držím palce, aby všetko bolo tak, aby si aj ty ale aj tvoja rodina bola šťastná a spokojná 🙂

Každe tehotenstvo je ine...ja pri prvom hrôza povedala som ze druhe nikdy...no po 4 rokoch som si povedala ze chcem aj druhe a teraz čakám druhe a s prvým tehotenstvom sa to nedá ani porovnať. Ale určite by som ešte nejaký čas počkala bude lepšie ak synček ešte podrastie a bude samostatnejsi .

Ahoj, poviem ti len za seba. Jedno dieťa som dávala bez problémov, úplný ideal. Aj druhé bol ideálny pôrod, dojčenie nad tie 2 roky bez problémov, ale mne sa zdá, že na 2 deti treba 10x viac psychickej sily než na jedno, odkedy mladší dosiahol taký vek, že sa hasteria. Dve malé deti (malý vekový rozdiel), to môžem povedať, že to by bolo nad moje sily.
Keďže ide aj o to dieťa a prvý rok silno formuje psychiku dieťaťa, ja by som do toho rizika, že to zas nedám, určite nešla.

Napíšem ti moju skúsenosť , nemala som síce psychické problémy ale iné boli… pri prvej som prevracala celých 9 mesiacov cez horšie dni 10-20x za deň ( uzučký a krv) cez lepšie len 5-10 x strašne má bolel žalúdok nedokázala som žiť… nenávidela som svoje tehotenstvo a to som sa naň tak tešila ale dieťa som lúbila od samého začiatku mala sa narodila a ja som skončila 3 m v nemocnici z toho 3 t na jis a akútna op, pred tehu som bola úplne zdravá max 3 x za 5 r u Dr …potom už bolo lepšie , druhého tehu som sa strašne bala ja a aj mm keďže som skoro zomrela , ale verila som že to bude lepšie
No nebolo … aj keď o maly chlpok bolo vracala som od začiatku už len cca 5-10x za den a už nie krv to len asi raz, bolel má strašne žalúdok, chcela som radšej zomrieť nevládala som sa starať o 5 r dcéru a ani o seba len umyť sa bolo strašne postaviť sa z postele… bolo to neuveriteľne ťažkých 9 m v oboch prípadoch ale už je dobre mám krásne 2 dcérky ktoré veľmi ľúbim a oni sa ľúbia navzájom aj keď mladšia má len 6 m
Určite odporúčam ti nastaviť sa pozitívne a myslím že to dáš . Ak to chceš je to správna voľba

@drahomirrra no... Celé moje detstvo mi vadilo. Ale nemám potrebu sa pred tebou obhajovať. Ty nie si v mojej koži, preto neočakávam, že moju pozíciu pochopíš. Ja nie som v tvojej, preto sa nemôžem vyjadrovať k tvojmu životu. Len mi príde takéto sarkastické zhadzovanie cudzej životnej skúsenosti celkom pod úroveň ;) ja som si dobrovoľne nevybrala vyrastať v nefunkčnej, geriatrickej a nekompletnej rodine, obklopená ľuďmi s psychickými diagnózami. Akurát môžem posunúť svoju skúsenosť, že to bolo zlé a nemám na to dobré spomienky a iba poukazovať na to, ako sa cítia deti z takých rodín, ktoré si to bohužiaľ nevybrali, ale museli to znášať. A možno si raz niekto z toho niečo vezme a zamyslí sa nad tým, či je jeho potreba mať dieťa dôležitejšia ako potom potreba toho dieťaťa prežiť normálne, plnohodnotné detstvo a dospievanie.

podla mna toto sa stalo "zle" nemala si osychicku podporu pocas ivf kludne aj odbornu psychicku podporu pocas tehotenstva potrebovala.si ju. zial porod vysiel ako vysiel chyba rodicia a svokrovci a podpora ked sa ti narodila dietatko so special needs do istej miery tiez chybala. do 35 a aj kus viac je uplne v pohode ivf aj dalsie dieta. uzasne ze ta cas netlaci ja ti radim chodit pravidelne k psychologovi ktory sa o teba bude starat a bude ti podporou v rozhodovani. venuj sa sebe dietatu manzelovi vztahom. a odpusteniu. ja napr som mala mensie problemy ako ty ale na druhe dieta sa nateraz odhodlat neviem. a to uz mam zial 35 rokov. ivf a 0 embryi

Jaj, tak to už je iná reč, to už treba zvážiť...

Je veľmi chvalihodne, že si sa liečila a dala dokopy 🙂 ver, nie každý to zvládne 🙂 len je tam stále možnosť, že pri druhom pokuse sa stane to isté, čo pri prvom dieťati a bude to ešte umocnené stresom z toho, že máš dve deti. Ja som to nemyslela zle ani proti tebe, len sa pozerám na život pragmatickejšie, depresia sa môže kedykoľvek vrátiť a podľa mňa je lepšie v niektorých veciach nepokúšať osud. Teraz je tu super, tak si to užívaj, dopraj synovi pekné detstvo, pokojnú mamu, domov, kam sa bude rád vracať. To je niečo, čo mnohí berú za samozrejmosť a aj tu sú ženy presvedčené, že súrodenca nič nenahradí. No to nie je pravda, niektorí ľudia po súrodencoch netúžia a nechýbajú im. Ďalší majú zlý vzťah s celou rodinou kvôli tomu, že rodičia jedno z detí uprednostnili. Ďalší majú neurotickych rodičov, čo nezvládali deti vôbec, ale bolo treba mať aspoň 2... Toľko rôznych variánt a príbehov. a tých negatívnych je aj v mojom okolí viac ako tých pozitívnych. Proste tes sa z toho, že z najhoršieho si vonku a užívaj si život so svojou reálnou rodinou tu a teraz. Nikto ti nikdy nezaručí, že druhé dieťa bude lepšie, že tehotenstvo budeš zvládať lepšie, že to bude super. Nikto ti nikdy nezaručí, že deti sa budú mať vzájomne radi, že budú mať pekný vzťah. Kto tebe zaručí, že sa opäť nezrutis alebo niečo horšie sa ti nestane? Ja žijem filozofiou byť pripravení na najhoršie a dúfať v najlepšie. Ale stále obraciam a analyzujem, hľadám možné problémy a snažím sa už dopredu na ne nachádzať riešenia alebo im predchádzať úplne. Za to ma tuto anonymni užívatelia majú za necitlivú a neempaticku. Len realite sa ťažko pozerá do očí a mnohí si radšej plávajú životom na ružovom oblaciku a blokujú možné riziká. Aj to je spôsob. Samozrejme, každý si vyberá to, čo považuje za rozumnejšie a prijateľnejšie

Prve som mala 34, druhe takmer 39 ;) máš čas. A pri druhom dieťati je väčšia pohoda už vieš co ťa čaká.

@vanda83 je 83 tvoj ročník narodenia, čiže máš teraz 39 a teda druhé má pod 1 rok? Ak hej, len si niekedy v budúcnosti niekedy na toto spomen, či máš ešte rovnaký názor...