Frustrácie z materstva. Kde je rovnosť rodičovských povinností?

Autorka, nečítala som celú diskusiu, ale keď si išla do pôrodnice, porodiť dcérku, tak syn bol doma s otcom. A keď by si, nedajbože, musela ísť teraz napríklad do nemocnice, tak by deti tiež boli sami s otcom. A zvládli by to. Tak isto, ako by to bez ujmy zvládli, ak by si si vybehla na pár hodín s kamoškami. Viem, že tento názor tu nechceš čítať, ale naozaj si si to spravila sama.

@doriiis ale ano ma slobodnu volu , aj moze ist ,zas muz nieje dement zeby sa nepostaral
Len ona ma zly pocit toho ze bude krkavcia mater,rovnako ako aj pocit viny, ked bude 2hodinky zit aj svoj vlastny zivot. Toto je naozaj chyba autorky,vytvorila si to v svojej hlave. Aj pri velmi narocnych detoch sa da ist.. pozname

@elisebah91 uplne presne si to napísala, ale ze uplne! Nemusi byt zmyslom každej ženy materstvo, ale to však neznamená, že je zla matka. 👌
Ale zase tiež ako pise @doriiis robiť preto zo seba trpitelku je proste mimo...

@majlo1234 omg

@doriiis mozno čaká, že muž bude ,,trpieť” doma spolu s ňou. Že keď ona ,,nemôže” ísť von, tak automaticky ani on. Alebo nechapem o čo jej vlastne ide.

@aurora33 asi ano ,aby nechodil ani on lebo uz sa kvazi vyjadrila ze je to nefer

@doriiis život je veľmi turbulentný a nepredvidavy. Keď matky spadli z neba svojich očakávaní aké to bude krásne mať bábo, ako ho budú kocikovat a chodiť na kávičku a iné ružové veci prišla realita a vytriezvenie. A zvykli si, prijali to...ale aký je život pestrý tak raz slnko vyjde raz nie. A keď nevyjde tak aj tá žena si potrebuje poplakat, vypustiť, polutovat sa ( ale nezotrvavat v sebaľútosti ) a ísť ďalej...a niekedy je dobré aj sa len ,,potlapkat po pleci,, na fóre...áno moja rozumiem ti máš to teraz ťažké...

Nečítam diskusiu, ale ja som sa po roku vrátila do práce, aby som doma nescvokla. A vedela som, že takto žiť roky nechcem, tak druhé dieťa prišlo až po piatich rokoch, kedy je už prvé ako tak samostatne a ja som v stave, že opäť túžim byť trošku doma a byť s dieťaťom, nie naháňať sa za pracovnými povinnosťami, ERGO si to materstvo aj užiť. Chápem, že ste zrejme chceli dve deti po sebe, ale tak toto je daň za to, že ste to takto chceli mať.. Ja sa ti nečudujem, tiež by ma j*blo toľko byť doma s deťmi.

@majlo1234 Chudák tvoj muž. ☹️

@elisebah91 ....sorry,ale ja na takéto vyplakavacky a tlapkania po pleci nie som.Ak mi niečo nevyhovuje,mením to.Ak mi niečo vadí,zlepším to.Fnukanie a sebaľútost nikoho nikam nikdy neposunulo

Nečítala som celú diskusiu,ale ja som presne ten typ väzňa svojich detí, a to ich mam 4,takže 13 rokov neboli naplnené moje potreby, pretože náročné deti, zle spanky, caste budenie, veľká naviazanost na mňa. A moj pocit,že aj tak zvládnem vsetko sama najlepšie,muž nemusí uspavat, lebo sa to aj tak nepodarí, budú mu plakať a on sa predsa potrebuje vyspať, lebo vstáva do prace,a on predsa potrebuje sem tam vypnut a ísť s kamarátmi na víkend,a mne to vôbec nevadí,ja mam svoju bublinu s detmi a je mi dobre.az kým sa nenarodila štvrtá dcérka a ja som mala potrebu ísť do práce, inak by som sa už zbláznila, takže v jej 1,5r som nastúpila na polovičný úväzok a zrazu sa všetko dalo skĺbiť, zapojil sa viac,aj môj pobyt v nemocnici zvládli,aj kúpu koňa, ktorého som potrebovala ako psychohygienu a viac môjho času pri nom bez výčitiek, a teraz zvládnu aj môj prvý víkend z prace na wellnese,kam idem uplne bez pocitu viny,pretože si to zaslúžim.takze ano ženy,mate pravdu,je to všetko naša vina, pretože sme si to tak nastavili

@xena_ dam ti na neho cislo, ak ho chces polutovat osobne😉 akurat je uz mesiac na sluzobke, kde pol dna robi a pol dna ma relax, bude mat cas urcite
@elisebah91 velmi pekne si to napisala, ja sa asi vyjadrujem prilis ostro a niekomu som tym brnkla na strunu, to je zas moj udel s egom😆🥹

@oblecenie99 u nas napriklad sme sa na vacsom rozdiele nezhodli, manzel ma 45 a odmietal cakat, ze uz je stary. Ja som deti chcela dve, preto sme do toho vhupli, vedela som, ze to bude tazke, ale je to ze dovidenia tazke, pretoze zaroven sa mu naskytla super pracovna prilezitost 400 km od nas😆🥹 takze mam dve deti po sebe, druhe dietatko super narocne a muza mimo domov vacsinu casu. Niekedy to proste nenaplanujes uplne vhodne, niekedy je to uplne nahovno, hlavne ked su deti male. Treba vypustit paru a ist dalej🤗
Ja som v realnom zivote obklopena podobne zmyslajucimi zenami, a vzdy ma prekvapi, aky hejt sa strhne, ked tu nejaka zena napise, ze materstvo ju stve

@majlo1234 vďaka za to, že neexistuje ani univerzálny predpis ako sa má matka cítiť a čo ma so svojim prežívaním robiť 🙏😁 Dokonca si to môžem i pripustiť a dobrovoľne priznať a nemám pocit, že som o to horšia 😌

@doriiis ja tiež najradšej veci riešim, než budem nad nimi bedákať. Zial niektoré zmeniť neviem, alebo nechcem a potrebujem sa s nimi len vyrovnať. Áno, je to môj problém a to lusknutím prsta.

Všetko je pravda, i to, že až s narodením dieťaťa zistíme, čo to materstvo obnáša. Až neskôr prídeme na to, že sme sa mohli rozhodnut inak a na niečo iné deti privykat. A môžeme si za to samé. Tak čo už. Je to život. Ja mám pre to pochopenie. Veď sama som urobila a budem robiť chyby. Nebudem tvrdiť, že som nikdy nemala problém, resp. ho vždy bravúrne zvladla a dokonale vyriešila. A okrem toho všetky to musia mat rovnako, inak sú divne a samé sebe na vine.

@majlo1234 nevyjadrujes sa ostro, len vyplakávaš.

@aurora33 ok

@oblecenie99 hej, len to by tu potom 3/4 koňa nemohla ucelovo špekulovať s retazovymi materskymi, vsak? Poprípade ona na materskej s druhým a mužíček s prvým, lebo vsak prečo si ju "nevybrat" ako s obľubou hovorí jeden smejdik 😁 a potom tu vypisujú depresivne elaboraty, ze ona doma beha okolo 2 deti a chlap leží na gauči... no ako si zariadila, tak ma. Co sa sťažuje teraz? A zase sme opäť pri tom istom, ako si to žena zariadi, tak ma.
Mimo to, ja by som toto zakázala, keď chce ísť chlap na matersku, nech sá paci samozrejme môže ist, ale žena pôjde pekne do prace (ani žiadne také ze je doma na podpore). Videli by sme hneď, ako by tento počet klesol 😁

@majlo1234 rozdiel je keď nechceš ísť ty sama, dobrovolne na chvíľku niekam von a keď ta teda "nepusti" von tvoj muz. Co by som teda reálne chcela vidieť, žeby mi môj mm povedal, že nikde nepôjdem 🤣🤣🤣 a keď nechceš ty, sama dobrovolne, tak sa potom jednoducho nesťažuj. Toto je pointa tejto diskusie. 😉 ono chlapi toho dokážu ajajaj... netvarme sa, že nie. Ale prečo by mali, keď v podstate nemusia, ze? Btw, aj keď môj mm chodil do prace, nemal absolútne žiadny problém aj v noci vstať ku malej.

@majlo1234 No to je ale hajzel, vyvaľuje sa na služobke! Určite si to naschvál vybavil, aby si ho mohla ešte viac neznášať.

@majlo1234 pozri, ale zase keď príde domov, tak ho proste treba zapojiť. Alebo aj zvyšok rodiny, nech proste postrazia, aby som si aspoň "na hodku" oddýchla a vypla aj ja. Môj sa vrátil domov v noci, nechala som ho vyspať do 9,45 (ja som s deťmi hore od 5:20!, co sa zobudila mladsia😥), deti sú "obriadene", napapane, on mal raňajky tiez na stole. Ja som medzitým navarila, oni idú von, ja si idem zaplávať. 😁

@lienka.7 jasne, ze treba. A to by mal byt v dnesnej dobe minimalne standard. Mrzi ma, ked citam diskusie, kde zeny tahaju za nasobne kratsi koniec dlhodobo. Kazda sa musime snazit “vydobit” si pre seba co najlepsie podmienky, aby sme aj my mohli byt spokojne.

@xena_ jasne, ze si to vybavil. Tuzil po tom, bola to super prilezitost, tak proste siel. A mne ostal na krku projekt deti. Ale tiez to bude do casu, uz si aj ja brusim zuby na karieru a sluzobky🙀

@doriiis pravda fnukanie a sebaľútost nikdy nikoho nikam neposunulo preto som písala že nezotrvavat v nej. Ale raz za čas má každý právo potknut sa a spadnúť. Už je na každom človeku či bude ležať minútu alebo pol hodiny.
Ty si ako môj muž...vsekto sú len výhovorky, výhovorky,výhovorky...výkon a makanie. Ale sú ľudia ako ja ktorí potrebujú čas na reflexiu a teda dlhšie ležia.
Stačí to len prijať že každý je iný, každý reaguje inak a vníma svet inak.

@autorka podla mna sa ti ulavi, ked to nebudes riesit..

“ uz ked vedel spat celu noc, mala som ist do porodnice a som vedela ze idem tento kolobeh od znova a ze znova budem len vo vazeni doma”

Autorka, chybu vidím tu. Jedno náročné dieťa, ok, môže sa stať. Ale druhé dieťa ešte nebolo ani na svete a ty si už vedela, že to bude znovu tak… Je to/bolo to o tvojom nastavení, pre ktoré si sa rozhodla už dopredu…

Nie som super matka, ani dokonalá. Deti som nikdy neodložila iným, až neskôr začali chodiť na prázdniny, lebo chceli. Medzi deťmi mám rozdiel presne 2 roky, bola som na ne väčšinou sama - manžel v týždni preč kvôli práci, domov chodil len na víkendy. Babky síce vtedy na blízku, ale ich pomoc som nechcela - moja mama ešte vtedy pracovala a svokre som v tomto nedôverovala (ani môj muž, mali sme na to svoje dôvody). Obe deti som kojila a zaspávali pri kojení. Napriek všetkému som cez víkend plnohodnotne zapájala svojho muža do všetkých činností (okrem kojenia) od prvého dňa ako sa deti narodili - “ok, chceš mať večeru? Choď okúpať, prebaliť malú, nachystať na spánok tak, aby som ja len prišla a nakojila.” alebo naopak “ty navar, ja obriadim dieťa.” A rovnako sme si našli čas aj na seba. A neexistovalo, aby mi povedal, že dieťa nezvláda. Veľmi rýchlo pochopil, že kým budem s druhým v pôrodnici, o prvé sa bude musieť postarať. A keďže sme chceli druhé čo najskôr, tak sme aj na tom “odlúčení” pracovali od začiatku. Samozrejme, že som nešla hneď preč na noc “bez prípravy”, začali sme krátkym vybehnutím do večierky, keď niečo pochybilo, potom to bol väčší nákup, kontrola u lekára… Nie je to len o odreagovaní sa pri vínku s kamarátkou.
Obe deti som naučila zaspávať samé, nie vyplakaním, na to som nemala srdce. Našla som si cestu, ako na to. A zvládli to bez traumy, s plnou dôverou, že aj keď v izbe nie som, tak tam vždy som pre ne. Alebo ich tatinko.

Takže súhlasím s názormi, že sama si sa do tejto situácie dostala a už ti ostáva to len vyčkať. Tá veta v úvode môjho komentáru je toho dôkazom.

Som doma vyše dvoch rokov, nikam nechodím, prvorodena je totálny závislák na mne. Je pri mne aj na záchode, je schopná pri mne stáť, keď sa sprchujem 🤷🏻‍♀️ tiež som ju k ničomu takému neviedla, proste odmala je mamin cecok.. beriem ju takú, aka je.. ale narodila sa druhá a tam som započala nové pravidla.. starostlivosť o dieťa ide pol na pol, muž musí niektoré noci vstávať k mladšej, musí ju brat sám na vychádzky, ostávať s ňou doma.. osobne by mi asi preplo, ak by som mala dve deti, ktoré by viseli len na mne.. o prvorodenu sa starám takmer výlučne len ja, pri druhej je zapojený aj manžel a rodina.. aj keď zase počúvam, že uprednostňujem prvú.. no nie, neuprednostnujem, ale keď chce bytť len so mnou, tak čo mam urobiť? Ale ako píšem vyššie, pri druhej som si už dala pozor, aby aj muž bol dostatočne zapojený..

@7lenka11 vies kebyže aj pri prvorodenej zapojiš od začiatku muža, tak by bola iná. Nebola by závislá na tebe.

@aurora33 moje prvé dieťa ma za sebou prvý rok s mnohými hospitalizaciami, odbermi, vyšetreniami.. tam tkvie jej väčšia závislosť na mne

@7lenka11 keď som bola s malou v nemocnici, vedľa na izbe bol chlap so svojou 4 mesačnou dcérou... okrem kojenia (co logicky nemohol) zvládol uplne všetko. Cize ano, všetko sa dá, len treba chcieť...

@7lenka11 v poriadku, ale urcite ste neboli hospitalizované rok vkuse, čiže to mi príde skôr ako výhovorka.