Je rozdiel mať syna a dcéru?
My máme len jedno pohlavie, a tak by ma zaujimalo, či tí, čo máte obe, ste to pociťovali nejako inak. Myslím tým teraz naviazanosť na dieťa a celkovo materstvo. Pýtam sa preto, že dnes som čítala zvláštny príspevok od jednej mamy, kde písala, že až pri druhom dieťati sa v nej prebudili materské inštinkty a viac sa naladila na materstvo a napojila na prvé dieťa, vďaka teda druhému bábätku. Celkovo veľakrát som počula od mám, že až pri dcére sa tak akoby viac rozcítili alebo ako to povedať.. ja sama to teda neviem porovnať, ale ako ste to mali vy?
@datelinka31 ja mam syna aj dcéru a teda milujem ich rovnako. Skôr ide o povahy. Dcéra je od narodenia oveľa viac náročná, ťažšie sa mi s nou komunikuje ako so synom. Sú to dve individuálne bytosti a ku každej tak pristupujem
@datelinka31 rozdiel je asi skôr povahou ako pohlavím. Milujeme 1.dieťa, ale pri druhom to bolo iné. Tým, že pri prvom sme sa v podstate učili bolo to pre nás nové, robili sme veci opatrne, tak pri druhom dieťati už sme neriešili, už sme vedeli ako čo a od prvej chvíle sme sa mojkali. Druhé bábätko sme si užili viac, skrz tohto. Bála som sa, ako rozdelím lásku medzi dvoma, ale lásku som nerozdelila, znásobila som ju. Máme chlapca aj dievča, ľúbime ich rovnako a ešte ako sa oni ľúbia ❤️
Ja mám prvú dcéru, druhého syna. Milujem oboch, ale bližší vzťah som mala od začiatku s dcérou, ale to bude povahou, ona bola od začiatku vysmiate batoľa, dieťa, snaživé, do všetkého nadšené, aktívne , všetko ju zaujíma. Syn je od narodenia taký večný nešťastník, ududraný, ťažko zaujateľný, hneď rezignujúci, mne je to také cudzie. Ale sú ešte malí, sama som zvedavá, ako sa to bude vekom meniť.
Momentalne mame dve na dve co sa tyka pohlavia... a ano, je to dost velky rozdiel mat syna a dceru, v milione drobnosti a odlisnosti, ktore by si povedala, ze stereotypy, ktore ale fakt platia... plus sa prida kombinacie povahy a mas vymalovane, co kus to unikat... kazdopadne ano, prve dieta ma vobec naucilo, co je to byt mamou a tie dalsie sa uz "zviezli" vyskolenou mamou, ktora vie, ako ma co robit a ako ma co citit a ako sa ma spravat a ako sa ma dietatu venovat, prve dieta je vzdy taky pokusny kralik chudatko 😂
Prvorodeny je chlapec a ked som cakala dievca, kamoska mi vzdy hovorila, ze uvidim, ze mat dievča to je úplne nieco iné 😊 mala pravdu, s chlapcom predsa nebudem robit dievčenské veci 😊 ono je to iné samozrejme vo vyssom veku ,kym su deti malé ten rozdiel tam moc nie je, od sameho zaciatku som ich milovala rovnako, obaja su vytúžení. Syn uz je velkac, 16r., v pohode by zastupil muža v niektorych chlapskych domácich pracach ku ktorym ho viedol manzel, mame dost otvoreny vztah, tak aj tie rozhovory su celkom pekné, dcérka tá je zase taka typická "ženská " ,s nou su rozhovory moc citovo prežívané, rieši každý pocit, kazdu situaciu, vec, hočo, proste v nej vidim viac seba, sme v niektorych veciach ako jedna. Syn bol aj je napr vzdy taky flegmos, občas taky "suchar" vážny, s dcerou je vacsinou zábava vždy, vsetko chce skusit, zazit, vsade byť. Urcite to je aj povahami nielen pohlavim. 😍
Mám dcérku 5 rokov, syna 10 mesiacov. Počas tehotenstva, po pôrode a doteraz mám rovnaké pocity, rozcítená som od začiatku pri oboch a najradšej by som ich od lásky zjedla, mojkala a túlila od prvej chvíle. Láska to bola na prvý pohľad a láska sa znásobila, ale majú rôzne povahy, obaja sú síce pohoďáci a spočiatku viacmenej nenároční, ale už teraz vidieť, že synček sa horšie zaujme a nevydrží pri hre tak ako dcéra a je to väčšie torpédo. Ale od narodenia ju zaujímajú chalanské veci, oblečenie, zmenilo sa to až teraz okolo 4 rokov, kedy sme nabehli na jednorožcov, ale dodnes ju nebavia bábiky, barbíny, takže len čakám čo bude baviť chlapca. pod.
Rozdiel je v povahach nie v pohlavy. Dcera bola narocne babatko a vzdy to snou bolo tazsie ako s malym . Ona je Proste zivel tornado a on viac vsetko vnima vsima si a mà rad poriadok. On je to dieta co veci urobi aj same od seba netreba mu to sto x opakovat ako niekomu 😁milujem ich rovnako a naviazani su obaja rovnako sa o mna trhaju. So synom mam viac relax da si logicky vysvetlit. Dcera je rebel bez priciny. Syn mà miluje nežne jemne. Dcera burlivo vasnivo. A spolu sme 3 muskatieri . Najkrajsie je ze sa maju radi vedia sa paradne zahrat. Pomahat si. Vidim sa v oboch.. maju znasobnene moje povahove crty len kazdy v inych davkach.
@datelinka31 mame len 3 chlapcov a kazde tehu i dieta bolo ine a ma inu povahu, moje pocity boli mozno odlisne, ale milujem ich rovnako, kazdy jeden bol maly krasny drobcek za ktoreho i zivot polozim...i ked uz piju casto krv a skusaju nase nervy. Prve je take "pokusne" ked som sa aj ja ucila, druhe uz pohoda a treti je mojkacik. Vsetci boli a este su mamkaci, niektori povahovo v niecom blizki mne, niektori povaha po manzelovi. Asi mat dievca prirodzene vytvara pocit partacky, ale co mam neterky, tak su nalepene na otcov a chlapci na mamy 😁
@datelinka31 Ja som mala prveho syna,no pri dcere som nervoznejsia,nejde mi srdce puknut,keď reve,že jej beru krv,proste viem,že to treba. Dcéra sa narodila predcasne,možno preto ,že to bolo take zrazu,tak mam taky chladnejsi vztah mi to pride.takze myslím,že tam hra rolu ovela viac faktorov,nez pohlavie .
@datelinka31 mam 💙💙❤️ a lubim ich rovnako od narodenia
@datelinka31 tiez si myslim, ze je to povahou. U nas bol prvorodeny syn, narocny, tazka povaha. Nespokojny, nespal, vrieskal, precitliveny na bolest, na hluk, na vsetko, nalepeny ako opicka na mne.
Dcera sa po 2 rokoch narodila a usmievala na cely svet, spala, nerevala, spokojna so vsetkym. Pre mna bola ona pozitivnym sokom, netusila som, ze existuju aj dobre deti.
Teraz su dospeli, dcera je ovela samostatnejsia, sebavedomejsia ako syn. On sa dlho hladal, jeho mam tendenciu viac ochranovat, lebo vidim, ze nie je taky upratany ako dcera. Ale nebyvaju uz obaja doma, je to uz ine.
@datelinka31 Podľa mňa ide o povahu dieťaťa.
mam troch chlapcov a dievca. kazde dieta ma svoju pohlavu, ale je to uplne ine mat dievca ako chlapca.
a vobec nemam na mysli povahu, ale my zeny sme proste ine ako muzi a aj pri tych detoch je ten rozdiel badat od malicka.
@datelinka31 mam aj aj.. ale..za mna.. kazde dieta je ine.. rozdiel mozno v tom, ze chlapec sa viac zaujima o chalanske veci a dievca o tie dievcenske. Mna bavilo a bavi pozorovat ten ich svet.. aj ked starsi ma.uz donho tolko nevpusta ( uz puberta).
Moja mama ma dve dcery a urcite by napisala, ze aj tak sme kazda ina... Ja som bola napr.viac chalansky typ... A hravala som sa vela s autami a tak, bola hlucnejsia.. segra bola viac dievca a tichsia 🙂.
Ja mam dve dcery a kazda je uplne ina povahovo. Aj zaciatky sme mali ine - starsia narocne babatko, stale plakala a mladsia zlaticko, stale spokojna, vysmiata. A mala som pocit, ze to materstvo si poriadne dokazem vychutnat a precitit az pri druhom dietati.
Moj brat ma dvoch synov a to je videt, ze ine zaujmy, spravanie, taka ta chlapcenska "divokost", testosteron, chut bojovat a tak. A zase laska mama-syn je cistejsia ako mama-dcera.
Ale nemyslim, ze potrebujes dceru aby si sa rozcitila. To mozno povie niekto, kto po dcere tuzil a mal synov 🤷🏼♀️
@datelinka31 ja vidím rozdiel hlavne v oblečení. Syn si oblečenie čo príde pod ruku a ako tak sa mu to páči. Dcéra aj pol hodinu hľadá krásne šaty 😃 typická žena.
Ano je to rozdiel. Prvorodený je syn ten je taký kľudný typicky chalan/ salám parka. Dcéra? To je iný level expert 🤣
@datelinka31 okrem toho, že synovi kupujem trenírky a dcére gaťky, v tom veľký rozdiel nevidím ..su ako dvaja čerti ..
Vcera sme mali v cakarni u lekara tuto debatu a vsetky sme za zhodli, ze ak niekto povie, ze ma vsetky svoje deti rovnako rad a ma s nimi rovnaky vztah, je to klamstvo. Kazdy rodic ma svoje 'oblubene' dieta a nieje mozne, lubit dvoch alebo viacerych ludi rovnako. Nehovoriac o tom, ze kazdy ma svoj charakter.
Je mi jasne, ze sa toto dostanem hate od dokonalych mamickiek, nieje to ale iba moj nazor.
Ja vnimam rozdiel. A hlavne preto,ze mam uz pubertakov. Dcera je viac naviazana na mna,od malicka doteraz ma stale pusinkuje,obijma, sme kamosky,riesime babske veci. Syn je taky viac odmerany,sice pride,obijme ma,pokecame,ale proste nie je to baba🤷♀️
@datelinka31 tak ja som mala dcéru a po roku sa narodil syn. Obaja sú na mňa fixovany svojím spôsobom.. aj keď je pravda, že syn je ten väčší mamičkár
Vo veľkosti lásky nevidím žiadny rozdiel, ale chalan mi dáva zabrať viac ako dievča svojou aktivitou a je tiež viac taký mojkajuci sa typ a dcera taká do života, proste praktická žena
@rebrambora toto isté mi povedala kamarátka pedadogicka čo má 3 deti 2 chalanov a dievča už v puberte.Jeden z chlapcov je úplne iný a povedala, že s tým si nevedela nájsť roky spoločnú reč🙂že tie 2 deti sú jej verne kópie vzťah k športu, knihám a ten najmenší rebel večne problémový, stále nespokojný, pesimista.Ale povedala,že ten ju naučil kompromisom, že bol ako jej zrkadlo a najviac ju naučil aj, keď bol posledný.
Ďakujem za odpovede, super sa to čítalo, každý má inú skúsenosť, ale áno je to aj o povahe najma, o skúsenostiach, no a samozrejme aj to pohlavie zaváži. Ja som bola vždy nastavená na chalanov, ale niekedy nad rým rozmýšľam, aké by to bolo mať dcéru a predstavujem si to.. niežeby som po nej túžila, ale proste mať tú skúsenosť. Aj keď ono každá dcéra je iná.. náš najmladší je strašné slniečko, stále sa usmieva, je neskutočný mojkač a ešte aj vyzerá ako dievča 😀 pri ňom človek aj zabudne, že dúfal v dievča 😀
@liliana8 nie, on nebol vôbec živé dieťa v zmysle že je akčný, behá, skáče a neposlúcha. On bol skôr komótny, tvorivý, kreslil, nad legom strávil hodiny. On sa takto precitliveno prejavoval do cca 2-3 rokov. Škola ho nikdy nebavila, do tohoto memorovacieho nášho školského systému sa nevedel zaradiť, ľutovala som neskôr, že som ho nedala do nejakej alternatívnej školy. Okrem toho mal vždy smolu na učiteľky. Žiadnu diagnózu mu nezistili, on sa správal normálne, a pred 20-timi rokmi sa neriešila každá odchýlka u odborníka, v puberte potom vystrkoval rožky a mal problém s autoritami. Ale prešlo to všetko. Ale je povahou taký precitlivenejší aj teraz ako dospelý, tie emócie má také nie vždy pod kontrolou.
Starsi chlapec, mladsie dievca, rozdiel 2,5 roka. Rozdiel v tom, ze syn je citlivejsi, moj mojkacik :D hocikedy pride, postiska, povie, ze ma lubi. Dcera ma vsetko na salame :D akoze ta ma tak vsetko v pazi na to, ze nema ani 4 roky, ze sa pytam, ci je vlastne moja, lebo ja som strasne stresujuci clovek. Celkovo je taka samostatnejsia, ma svoje chvilky, kedy sa chce stiskat, nosit, ale inac ruky od nej prec :D
Vychova bola viac menej rovnaka, nemam pocit, ze by som mala iny pristup k nemu a k nej. Syn bol sice 2,5 roka jedinacik, ale dcera sa narodila, ked zacala korona, vsetko pozatvarane, synova skolka tiez, takze sme vyse polroka stravili spolocne doma a bolo to fajn. Zvykli si na seba a su partaci. Mam pocit, ze mladsia toho starsieho aj trochu taha napr v sporte. Syn je taky opatrny v tychto veciach, dcera ide bezhlavo, ale napr. zacala som sa s nou ucit hrat bedminton a syn, co to minuly rok odmietal, sa toho roku k nam pridal 🙂
Inac jasne, ze kazdy z nich vyzaduje iny pristup. Syn ma castejsie posluchne, mladsej musim pripominat a niekedy aj zvysit hlas, lebo niekedy akoby skusala, kam az moze zajst.
@datelinka31, u mňa rovnako (mám 3x chlapec a 1x dcéra). Vzťah a prístup mám rovnaký, pocity tiež 😊. Každý z nich je iný, vrátane chlapcov 😉.