Kričíte na deti? Ste aj vy už proste vyčerpané?
Ahojte, potrebujem poradit a povzbudit...Mam teraz 2 a pol rocneho syna a cakame dalsieho...neviem, ci je to hormonmi, unavou, alebo neustalym sa tocenim okolo maleho...ale ja ma proste pocit, ze niekedy uz fakt nevladzem...Proste manzel cez tyzden robi od rana do vecera...chodi domov okolo siedmej...unaveny, ked je vikend, tak proste viem, ze ma toho vela, tak mi je prirodzene, ze ho necham vyspat a ja sa tocim okolo maleho...ale niekedy mam pocit, ze som jak blba a mohla by som do celeho procesu upratovania a starania sa o maleho ovela viac zatiahnut aj manzela...ved ani ja nemam vikend...ani ja nerelaxujem...kedy si mam oddychnut ja? P oste uprimne...mame doma bordel...fakt...ci kuchyna, obyvacka...vsade hracky, veci, vsetko...ale ja proste nemam pocit, ze by som len tak sedela a valala si sunky...proste vecer idem spat unavena ako kon a cela ta moja unava a vypetie sa potom prenasa tak, ze na maleho vysteknem, ked ma nepocuva...proste nemozem povedat, ze by bol zle dieta, to nie, len je asi ako kazde ine, vymysla, chce skusat, ale ja proste uz nemam naladu, ked niektore veci este robi naschval...fakt neviem, ci je to tehotenstvom, hormonmi, alebo zlou stitnou zlazou a dalsimi hormonmi...proste niekedy mam pocit, ze mi to tu uz vsetko prerasta cez hlavu...a vola sa to materska DOVOLENKA...hahaha...kto to vymyslel? Proste chcem sa opytat, aj Vam sa stane, ze na dieta kricite? Mne je to potom luto a aj to beriem, ze je to vychova, ja si zas po hlave skakat nenecham...ale niekedy sa neviem ovladnut, lebo som proste unavena...da sa to pochopit, nie?
Jaaaj babyyyy....tiez bohuzial patrim k vam..je mi to luto ani ja uz jednoducho nevladzem...az na to ze ja ich vychovavam sama...teda som u maminy a so sestrou..len tie su cez den v praci a ja som na ne sama....ani ich nikam neberu..ani mna nikam neposlu vypnut ani na hodinu. A ja nirsom z tych co to navrhne. Potom ked zaspia a rozmyslam... mam pocit ze to nezvladam..moc sa robit neda len verit ze sa to bude lepsit...
Tak ja tiež patrím do tejto kategórie :D preto druhé bábo ani nechystám, aby sa to začalo odznova....kedysi mi to bolo tiež ľúto ako tebe, aj teraz sa niekedy zamyslím, že v podstate furt sa naháňam ale už mi to tak nepríde, beriem to s nadhľadom. Je pravda, že som sa aj naučila zadeliť si čas pretože malá ide spať o deviatej večer, vstáva o pol6 a poobede tiež nespí. Bordel som vyriešila tak že malá upratuje so mnou, dám jej handru do ruky alebo metličku....ona je rada že mi pomáha a nenudí sa a ja mám lacnú pracovnú silu :D
ahojte, mam dve deti, tretie na ceste a zufala zatial nie som 🙂 Ano su dni, kedy by som najradsej utiekla niekam daleko, ale vzdy pride vecer, ked ich ulozim, oni zaspia a potom ich chodim hladkat a pusinkovat. A rano ked sa nam natrepu do postele je to super pocit, ktory mi vzdy vychadza v mysli ked sa cez den biju alebo ma hnevaju 🙂 Manzel je tiez dennodenne zamestnany od rana az do vecera.
Maminy prajem vam vela radosti a pohody s detickami.
Caute baby, tak takúto tému som potrebovala! Čítala som len najnovšie príspevky, ale presne ako u nás. Ja jačím ako šibnutá na syna (3,5) no ale začínam už aj na malého (15 mes.). Aj občas dostane, veľmi sa snažím to obmedzovať. Potom mi je to samozrejme ľúto, ale neviem sa ovládnuť. A niekedy ešte aj šmarím to, čo mám v ruke o zem, alebo do niečoho kopnem. Sa desím dňa keď to začnú napodobňovať. Samozrejme, že nadávky už starší odkopíroval... Pred svokrou minule "Ježiš Mária", tá skoro infarkt dostala. A nedávno mladšiemu vysvetľoval "no, do ri.. sa nesmie hovoriť, to len mama tak hovorí" . Učenlivý 😀
A ešte niekedy keď ma naštve tak sa s ním prestanem baviť, je z toho celý vykoľajený. 😖
Ja už som aj chcela ísť za psychologičkou, aj som normálne nad Lexaurinom na upokojenie uvažovala, ale máte dobrý tip, že fľašu 😅
Tak ako hovorí moj kamarát, hlavne kľud a nohy v teple!
Caute, krasny clanek na toto tema jsem cetla nedavno 🙂
http://www.pocomtuziazeny.sk/kym-zacnete-kricat...
@czechzuzanaba dakujeme za link ku uzasnemu clanku😄
@ela2710 ahoj, sice oneskorena reakcia z prvej strany, ale na odpoved tvojho priatela, ze on chodi do prace mu mozes dat otazku, co s vasou domacnostou a detmi ked aj ty nastupis do prace. moj mm tiez na mna toto obcas skusi 🙂 ty budes mat po praci doma dalsiu sichtu sama? alebo budete mat upratovacku a opatrovatelku, lebo AJ TY CHODIS UZ DO PRACE?
Kričím vtedy, keď ma nepočúva 🙂 U mňa je to výchovným prostriedkom, neriešim na nej svoje nervy (dúfam) 🙂
nekričím, krik vyčerpáva ešte viac a deti si naň zvyknú, takže ho začnú ignorovať,spočiatku budú možno na zvýšenú intenzitu hlasu reagovať, postupne menej a menej, až vôbec.
Nestáva sa mi to často, ale tiež občas po deťoch bľačím... Na mladšiu veľmi netreba, ona je poslušné dieťa a pri nej stačí výhražný pohľad a pochopí. Je to taký dobrúšik. Ale staršia bola od malička divokejšia. Teraz má 12 rokov a stáva sa, že blačíme na seba navzájom. Ale vykričíme sa a po minúte je v pohode. Potom sa ešte aj smejeme. Obe to považujeme za ventil. 🙂 Je to choré, ja viem, môj muž iba prevracia oči. Ale máme asi rovnako cholerický temperament. Čo je však horšie a tu končí každá sranda, že ona potom huláka na všetkých dokola. Začala to považovať za súčasť normálnej komunikácie a snažíme sa ju naučiť, že to nie je normálne, aby na všetky situácie, aj tie najnevinnejšie, reagovala tak agresívne - krkom. Takže v končenom dôsledku krik asi nie je veľmi dobrý výchovný prostriedok, pretože deti sa stanú imúnne a dokonca to považujú za vzor správania, ktorý sa na ne nalepí. Je ťažké s tým bojovať.
Nemam deti aj ked som pedagog na deti sa kricat neoplati a je to len vysledok vlastneho zlyhania. Starala som sa o deti a krikom si clovek nevyziada respekt. Maximálne tak strach. Ale preco by som mala niekoho koho milujem strasit? Aby sa ma bal? Moj otec po mne hulakal a co z toho? Krik neznasam a vo vlastnom byte mame bozske ticho a nahlas si tak max spievame. Je mi fuk , ze tu budu mnohe nesuhlasit lebo mam len 24 a nemam vlastne dieta 😀 hlavne na to moje vlastne nemienim ziapat a ak ano dajte mi niekto potom po ustach, prosim. 🙂
@pumpkincake nie je to otázkou veku, ani toho, či máš deti, alebo nie, skôr otázkou temperamentu a toho, že je dobré si niečo o výchove naštudovať, aby sme nerobili to, čo je často zbytočné, aj keď na rôzne deti platia rôzne metódy. ale pevné mantinely, dôslednosť na jednej strane,pochopenie a more lásky na druhej strane platia na všetky.
@pumpkincake neboj, das si sama...ked ti bude pilit usi cely den a zrat nervy, jak sa nanho vyvrieskas a bude ti jedno ci si zlyhala abo ne, lebo radsej sa vyvrieskas, akoby si ho mala prizabit 😉 lebo vsetci sme len ludia a mame jedni nervy...u nas minulu sobotu, celu cestu z mesta cirkusy, hadzanie o zem, zavyjanie...doma vyfasovala na rit a bola spokojna...pri takych fazach u decka sa mozes aj rozdrapit a pekne mu aj spievat a nic z toho nebude...len to je ine, ked to mas na par hodin a ked ti zerie nervy cely den
@czechzuzanaba dakujem za skvely clanok <3
idem sa tiez on podelit dalej 🙂
Baby,ja ziapem :( ale bojujem s tym,zatial neuspesne :(
Ja na deti idem postupne.Najprv vzdy pekne prosim,potom uz len zopakujem.Ak nikto nic a ziadna reakcia,tak poviem este raz hlasnejsie.Ak stale nikto nic,tak vtedy skontrolujem ci mam okno otvorene k susedom-zavrem a zrevem jak lev 😀 a uprimne povedane to sa deje dost casto lebo prekricat dom plny deti je niekedy umenie.
@pumpkincake vsetky smne mali idealy o vychove deti...
@diusik neboj sa nie si sama co vydiera 😀 vies ja mam deti chrome,slepe,hluche,nevladne,paralizovane a na urovni 1 rocneho dietata ked sa jedna o nieco co musia urobit az do chvile ked im zakazem nieco co im je vzacnejsie ako vlastna matka 😀 vtedy sa stavaju v nasom dome zazraky vacsie ako na fatimskej puti 😀
Ja zjapem jak nepricetna a tiez mi je to potom luto a kazdy vecer ked spia si poviem ze odzajtra nekricim a aj tak rano daco vyvedu a uz vrestim.Ja vela trpezlivosti nemam,kazdy sme ia povaha.
@pumpkincake byt pedagógom a starat sa o deti nie je 24 hodinova praca.Mas tam cas a moznost si od deti oddychnut a regenerovat si nervy.Ja ta nepoucam ani nic,ale ver mi,ze matka prázdniny nema a tym padom ani jej nervy nemaju prázdniny a mozno sa sama zlaknes,ked prvy krat vybuchnes...ale maj na vedomi,ze si len clovek a nikto nie je dokonali.Zlyhat je uplne ludske a bud radsej pripravena na to,ze ako matka mozno zlyhas v niekorych situáciách.Nesnaz sa byt super mama,lebo tvoje dieta nebude super dieta.Take deti neexistuju.
@pumpkincake ja som tiez davala pozor na deti ktore neboli moje a to dlhodobo.. ano, na tie nebolo treba kricat, vzdy som si poradila bez kriku, zatial co ich rodicia kricali.. /davala som pozor na synovca /vtedy mal 3/ s neterou /vtedy mala 2//
az ked mam ale vlastne deti viem, ze bez kriku to castokrat nejde - moze si hovorit co chce, kto chce, ale jedno je fakt - na cudzie deti sa dava pozor inak ako na tie svoje.. vlastne deti si dovolia viac a inak ako tie, ktore ti "nepatria"..
deti mali, maju a budu mat vzdy iny respekt pred rodicom a iny pred cudzim clovekom aj napriek tomu, ze respekt maju pred oboma..
@maminecka2 moja oblubena nadavka bola do r..ti.. kvoli synovi som si odvykla a zacala som pouzivat do zadku.. ale ked to zacal opakovat, tak sa mi to tiez moc nepacilo.. tak vzdy ked mi vyklzne do zadku pridam aj dopredku :D teraz to syn hovori tak, dozadkudopredku a to uz neznie tak zle :D
@melalex hovoríš mi z duše... aj ja pokričím, a potom nemôžem spať v noci, čo to ľutujem...
myslím, že žiadna z nás nie je taká, že sa ráno zobudí a začne jačať, ale má to postupný vývoj, od milého slova, zdôrazňovania, vydierania, zakazovania až po zvýšený hlas a nakoniec zlyhávame a kričíme ...kedysi som čítala taký bonmot, že "keď moja mama po nás skríkne, trasú sa aj susedove deti"... v mojom detstve to bolo tak, že ked mamina zakričala, tak sme s bratom boli okamžite v pozore a poslušní...mojim deťom to vydrží ked sú v švungu pár minút... a ako som si hovorila kedysi, že ja nebudem po detoch ziapať 😀
@sareenah u mňa je to isté,manžel chodí na 3smeny a má dosť ťažkú robotu čiže ho automaticky nechvam oddychnut i keď občas mi pomôže ale to je fakt občas.syna mám 7rocneho ale ten má veľa zdrav.problémov hl.psychických a druhý syn má 16mesacny a ten je zase sídlo takže som nonstop v pohybe.mm s deťmi von nechodí lebo pri st.by nevydržal nemá na neho nervy už aj ja som unavená ale čo mám robiť, svokrovcov nemám a moji rodicia žijú v Čechách čiže som na deti úplne sama tiež mi už hrabe občas, ja som doma 8rok a od septembra nás čaká škola tak som zvedavá ako budem teraz kričať. Po pravde nedá sa to nekricat keď tie deti sú pri tichom hlase hluché keď zakričí konečne má počujú ale pozorujem že potom už aj ten st.syn na mňa kričí takže tiež to nieje dobré ale čo už zmozeme. Hl.pevne nervy a veľa magnezka na naše upokojenie
Ahojte..necitam vsetko..ja len,ze moj maly ma 11mesiacov..vsade vyleza,vsetko stahuje,zhadzuje..a ked mu 100x poviem,nech to nehadze na zem a aj tak to zhodi..tak uz vrieskam aj ja..ja viem,ze asi z toho este nema rozum,ale obcas mi proste rupnu nervy..a to nechcem vidiet co bude,az bude vacsi🙂 myslim,ze ked to nieje zjapanie 24hodin denne,tak deti to ani neriesia..moj maly tteda urcite ne🙂

@me_to_you Šepkať som skúšala ale malá na mňa kukala a pýta sa:"Mamik, čo to je? Dáke zvuky!"