Ľutujete rozhodnutie stať sa rodičom?
Keby ste mohli vrátiť čas a nemať dieťa, spravili by ste to rovnako alebo by ste do toho radšej nešli? Napíšte aj vek kedy ste si materstvo začali užívať.
@anonym_autor Keby som mohla vrátiť späť, šla by som hoc aj na umelé, aby som mala dieťa skôr ako v 40ke. A mala by som aspoň dve.
Ja som bola ready od 18tich, len aspoň trochu schopného chlapa nebolo 😂.
@anonym_autor prve dieťa som mala v 19, čo je celkom skoro ale nemenila by som, asi ani vek v ktorom som ho porodila. Teraz má skoro 6 rokov a je to najväčší parťák.
tiez som bola na dieta pripravena uz skor ako v 30tke, ale tak podarilo sa az takto, aj ked sme to velmi dlho skusali ♥ asi to tak malo byt.
Nič by som nevracala, všetko prišlo,keď prísť malo.
lutujem ze nemam dve. neskoro som nastrafila na normaleho chlapa . ale radsej sama ako s debilom..
ked tu citam kazdy den pomaly kolko je slobodnych mamin,je mi smutno,
Materstvo je nadherne prvy rok, potom tri roky burka, potom od 4 rokov zasa fajn a od 11-12 do 15-17 zasa kriza, lebo puberta... ale taky je zivot, burky a slnko, patri to k zivotu...nelutujem jediny den... my sme cez 21 rokov spolu...
@anonym_autor určite neľutujem, bez nich by som nebola nikdy úplná. Mam syna a dcéru, skutočne som si to začala užívať, keď som sa vrátila po materskej do prace
Nic by som nespravila inak.Vek bol super,aj keď mnohí neverili,muža mám najsamlepsieho.Vsetko bolo tak,ako malo byť.Okrem obdobia,keď deti začínali chodiť a trebalo ich držať za ruky nonstop som si užívala a užívam každú chvíľu
Určite by som deti chcela, aj keby sa dal vrátiť čas. Momentálne majú 16mes. a čerstvé 3 roky. Užívať si materstvo neuzivam tak, ako som si to predstavovala, a to som od detstva túžila byť matkou a nikdy som nebola karieristka. Sú to moje zlatíčka, ale je to veľmi náročné (snažím sa o vedomé materstvo a rešpektujúcu vychovu)
Skôr čo by som zmenila - zapracovala by som na sebarozvoji, seba-vedomí ešte pred materstvom. Za pochodu je to náročné pre mňa.
Myslím si, že keď trocha pod rastu, budem si to viac užívať.
Nie, nikdy som nelutovala, že mám dieťa. Ani počas najhorších chvil (ppd a skoro mi zomrelo dieťa). Dieťa som mala v 21 a neľutujem. Od 15 som chcela dieťa skoro, tak som pre to všetko robila, aby som mala vlastne bývanie, financie, atď..
Neľutujem ani deň materstva, som matkou 22 rokov rôzne veľkým deťom.
@anonym_autor nie neľutujem... jedine niekedy ľutujem, že som si to nezariadila inak s pomocou a strážením, keď som niekedy na pokraji psychických a fyzických síl. Ale rozhodnutie mať deti neľutujem.
@anonym_autor podľa mňa je v poriadku to ľutovať. Človek nikdy úplne nevie čo všetko to obnáša. Deti nemám ale neodsudzujem niekoho kto to ľutuje. Dúfam ale že takéto matky si nevybijaju na nich zlosť atď
Keby mozem vratit cas, mam rovnako 1 dieta a aj rovnako v mladom veku. Mala som ho v 22 , zial v 19tich som 2x o dieta prisla. Vzdy som jedno dieta chcela ( viac ani za svet ) a keby ho nemam, neskor by som to velmi lutovala ako sa poznam. Napriek tomu ze teraz uz 10 rokov viem, ake je rodicovstvo VELMI narocne
Neviem , ja rodičovstvo nejako neprežívam , jednoducho deti mám , prichádzali jedno po druhom , žijeme tak aby nám dobre bolo, všetkým .
Mám tri deti a ešte nikdy som neľutovala že ich mám.. máme medzi nimi malý rozdiel, začala som byť mamou keď som mala 28, skončila s porodmi, keď som mala 32.. dnes mám 41, dve deti v puberte jedno čoskoro.. a najviac ma bavili tie prvé roky, keď som bola pre nich všetko.. ako náročné som vnímala prvé dieťa jeho prvý rok, lebo som mu úplne nerozumela, veľmi som sa bála všetkého.. rodičovský strach síce ostal, ale zmiernil sa (resp.zvykla som si) a nakoniec prvych 10r rodičovstva som si veľmi užívala.. aj dnes sa nesťažujem, ale uznávam že puberta je náročné obdobie keď si rodič uvedomí rozdiely.. dnes by som svojmu mladšiemu ja povedala aby som si užívala každý deň kým sú deti malé a riešia maličkosti.. každý rev raz skončí, každe hádzanie sa o zem, každá prebdena noc bude minulosť a rodič si bude musieť znova zvykať na iné veci.. najmä najmladšieho syna som mala mimoriadne náročného, (veľmi plakal a byval chorý) ale stále je to v podstate len maličkosť, ktorá raz skončí.. kým sú deti zdrave, kým nie sú veľké problémy, tak mať deti je super vec, aj keď nie jednoduchá.. ale nie demonizujuca..
Ja neľutujem, vždy som chcela byť matkou.
Ale mám kamošku. Síce miluje svojho syna a robí pre neho prvé aj posledné, trápi sa s ním od narodenia, manželstvo sa zhoršilo, ona sa trápi, úplne to zmenilo jej osobnosť a sama vraví, že ak by predtým vedela, aké to bude, tak by do toho nešla. Necíti, že materstvo je pre ňu.
Materstvo je nadherne prvy rok, potom tri roky burka, potom od 4 rokov zasa fajn a od 11-12 do 15-17 zasa kriza, lebo puberta... ale taky je zivot, burky a slnko, patri to k zivotu...nelutujem jediny den... my sme cez 21 rokov spolu...
@anjelicek26 pre mňa zas prvý rok najhoršie, potom už len lepsie
Jedine čo by som menila je to, že by som prvé mala o 2-3r neskôr, aby som v kľude doštudovala, zamestnala sa, niečo viac s mojim mužom zažila len vo dvojici. Inak som spokojná 😊
Neľutujem ze mam deti, aj keď som bola x krát na pokraji zrutenia, čudujem sa mužovi ako to relatívne s kľudom ustál, skôr mi je ľúto ze majú veľmi veľký rozdiel ( ale pôvodne som druhé ani nechcela, keďže dcéra bola extrémne náročná plus iné životné udalosti), a ze to materstvo nemám s kým zdieľať, mam len bezdetne kamarátky...tak.je to také osamelé pre mňa...ale ma to naozaj rôzne fázy, klamala by som keby poviem ze ma to v tých ťažkých chvíľach nenapadlo..
Nie, nelutujem. Len keby som vratila cas, v niektorych veciach by som sa viac venovala a uzila si ich s nimi, kym bol ten cas a vek.
Je vela veci, co by som rada prezila este raz.
Iba prvy tristvrte rok bol s kazdym vzdy taky, ze som mala pocit, ze hadam neskonci nikdy. Dlhy, stereotypny a nudny. Potom zacali lozit a behat a uz to bolo akcne a o inom.
Lutovala som to vzdy ten prvy rok, neznasam babatkovske obdobie, brrr. Ako uz naberam energiu a trochu casu pre seba, tak si to zacinam uzivat. Nelutujem uz, extremne vela mi to dalo a urcite este da. Je to narocne ale to kazda cesta sebarastu.
Neľutujem a ani som nikdy neľutovala. Jediné, čo ľutujem, že sme nestihli štvrté dieťa.
Nie nikdy.Prve som mala keď som mala 24 a nemať ju tak som asi niekde mŕtva, prefetovana.Iba vďaka nej som v momente keď som mala pozitívny test dokázala so všetkým prestať a už je to 10 rokov co som čistá
@anonym_autor Nie, neľutujem. Aj keď je to veľmi náročné. Jediné, čo by som zmenila je to, že by som mala dieťa neskôr. Matkou som sa stala v 28-mich. Je to veľmi skoro. Čakala by som do 35-ky a až potom.
Pre mna je najkrajsi vek teraz. Maju 12 a 15. Rozumni, smostatni, nerevu 😀
Neľutujem🙂)
@anonym_autor neľutujem, bez syna by to bola nuda. Má 4,5 roka a je s ním veľká sranda 🙂 ale musím povedať, že mám aj dosť času na seba, ticho a samotu, inak by ma asi drblo 😀
@anonym_autor Ano lutujem to. Svoj zivot by som prezila podla seba a nie obetovanym pre inych.

@anonym_autor keby som mohla vrátiť čas, tak by som mala rovnaký počet detí ale s tým správnym mužom.