Manželovi po narodení dieťaťa "preplo"
Ahojte, dnes mi je nejako smutno, asi sa potrebujem porozprávať. Začnem asi tým, že môj muž má veľmi ťažkú povahu, laicky by som ho odhadla na narcistickú poruchu osobnosti. Keď sme sa zoznámili, správal sa ako ideálny partner, ale postupne, najmä po narodení prvého dieťaťa, sa začali prejavovať také nepekné črty jeho osobnosti, aké som ani netušila, že má. Veľakrát ma nechal v štichu najmä v situáciách, ktoré boli pre mňa obzvlášť ťažké a potrebovala som jeho oporu. Niekedy mám pocit, že mu spôsobuje radosť, ak mi môže nejako ublížiť, uškodiť. Už po druhom dieťati to medzi nami začalo škrípať. Čím boli deti staršie a dalo sa viac robiť s nimi, ale aj iba tak, vo dvojici, tým menej o tento spoločný čas začal prejavovať záujem. Nie raz mi šplechol do tváre, že on nepotrebuje tráviť voľný čas so mnou. Lenže jeho nebaví tráviť čas ani s deťmi, akoby ho pochytila druhá puberta a zatúžil po starom živote, keď bol iba on a mal kopu času, peňazí a slobody. S deťmi sa nehrá, neučí, nerozpráva, raz za veľmi dlhú dobu ich niekam vezme, napr. na plaváreň, aj to sa potom tvári, akoby mal dostať metál a potreboval ďalší mesiac na regeneráciu. Situácia sa veľmi zhoršila, keď nám osud neplánovane zoslal tretie dieťa. Manžel tým nebol nadšený, prvé mesiace sa síce tváril, akože jeho sa to netýka a je to iba môj problém, posledný mesiac pred pôrodom mi už vyslovene robil zle (napr. ma nechal samu trepať detskú postieľku a zaplatiť všetky potrebné veci, lebo však, on to dieťa nechce). Od pôrodu mu prepína už úplne. Doma prestal robiť všetko, podľa jeho slov on ma živí a ja mu za to mám byť vďačná a ako žena v domácnosti mám robiť všetko, čo sa týka domácnosti a detí, on predsa chodí do práce. Neumyje jediný hrnček, po práci a počas víkendov má svoje osobné voľno a trávi ho, ako on uzná za vhodné. Ja musím makať na 100%, aj keď som chorá, nezaujíma ho, ako sa cítim, už z pôrodnice som spadla do celého kolotoča povinností, lebo doma prstom nehol a s ničím mi nepomohol. Maličké od narodenia jediný raz nevzal na ruky, nazýva ho iba TO, DECKO, MALÝ SMRAD, raz dokonca PANKHART, ale to už sa ma poriadne dotklo (pre istotu uvediem, že to dieťa je jeho a on to veľmi dobre vie, žiadne podozrenie z nevery nemal ani nemá). Neustále mi vyčíta, že nezarábam, z trucu ma odstrihol od financií. Mne na účet chodí iba rodičák, ale z účtu mi odchádzajú všetky platby za školné detí, školský klub, stravu, krúžky, všetky školné poplatky, napr. na učebnice, výlety, ZRPŠ a pod. Okrem toho nakupujem deťom všetko oblečenie a obuv, darčeky celej rodine (vrátane jeho rodičov a súrodencov), zabezpečujem každodenné nákupy (muž urobí jeden väčší nákup cez víkend, počas týždňa dokupujem ja, čo chýba k vareniu, plus lieky, drogériu, ak treba kaderníčka deťom a pod.), maličkému nakupujem všetko iba ja, ani len plienky mu nekúpi. Posledné dva mesiace mi už prestal tankovať aj benzín do auta (vozím staršie deti do školy), vraj riť si vyvážam ja, tak sa mám starať. Je zrejmé, že moje výdavky vysoko prevyšujú príjmy, ale jeho to netrápi, vraj si mám zarobiť. Jemu sa však z jeho platu na účte hromadia úspory, ku ktorým ja prístup nemám. Okrem toho už viac ako rok so mnou nespí, vyhovára sa na to, že sa bojí neželaného tehotenstva. Keď som sa ho priamo opýtala, či niekoho má, odpovedal negatívne. Istá si však nie som. Posledný rok pre mňa nemá pekné slovo, len more urážok, nadávok (aj vulgárnych) a kritiky. Pritom sa snažím, ako vládzem a stíham, venujem sa deťom, starám sa o rodinu aj o domácnosť, no on si vždy nájde nejakú zámienku na konflikt. Doma fungujeme ako spolubývajúci, on v jednej izbe sám so sebou, my s deťmi zase v inej. A nie, nie je to o tom, že by som ho pre deti zanedbávala, je to on, kto o moju starostlivosť a pozornosť nestojí. Ešte aj keď príde od lekára a ja sa opýtam, ako dopadol, vyštekne: "čo ťa do toho?" Pokojne sa so mnou nedokáže rozprávať o ničom, okamžite vybehne do útoku a šteká po mne. Keby som s deťmi mala kam ísť a ako nás uživiť, už dávno tu nie som. Strašne mi chýba trošku nehy, milé slovo, som vydatá, no cítim sa tak osamelo, ako nikdy predtým. A pritom ani len netuším, čím som sa akože previnila ☹
Cez prve dvere von s podnajom s inou maminou k rodicom alebo prinajhorsom azylak pytat si kralovske vyzivne od takeho idiota.ale utekaaaaaaj...
Myslim ze tu vsetky rady a riesenia od nas su zbytocne.Ty si jednoducha a submisivna osoba,ktorej aj mozno vyhovuje takyto vztah a zivot.Inac by si si davala sakra pozor na dalsie tehotenstvo a vobec neriesila sex s nim.Ja by som sa zamerala hlavne na deti,venovala im vsetok cas a energiu aby nevnimali svojho otca chrapuna.A ty teda trp kolko rokov zvladnes.
Chápem...3 deti a nevieš ani kde by si bývala...tak zminimalizuj hádky, komunikáciu a rob si svoje.Suhlasim, že treba myslieť kroky dopredu a mať veci naplánované.
Prepac, ale rad si tu dostala vela, pokial budes pri vsetkom hladat ako sa to neda, tak sa nebude… hladaj, ako sa da…aj dobra praca sa da najst, deti nie su prekazkou, nevidim dovod spominat deti na pohovore, ziadna seriozna firma sa otvorene pytat na to nebude, pretoze je to diskriminacia…ak sa pytaju v naznakoch, priprav sa na odpoved vopred, aby si sa nedisskvalifikovala…
@kassandra25 Mne je fuj z tvojho komentara. Ako toto mozes napisat zene co toto preziva? To vazne? 😂 Chcela by som vidiet aka by si bola ty hrdinka na jej mieste. Kto nezazil nepochopi.. lahko sa pise komentar no ine je uz prezivat nieco podobne 🙂
@slniecko66 napísala jej čistú pravdu aby si otvorila oči. autorke dostala rady, od niektorých až postup na aký úrad - čo. Autorka rieši budúcnosť o 5 rokov, pritom už teraz je tyrana, a je neskoro. Muž si robí dôkazy, zablokoval jej peniaze. O deti sa nezaujíma a poslednému povedal pankhart.
Natierať tu medom ústa niekomu, len preto, lebo je “v takej situácií”.. veď za tu situáciu môže len ona a jej manžel. Jej manžel situáciu už rieši (autorka čoskoro zisti) a ona ? Ona čaká, na budúcnosť za 5 rokov.
@daniela1911 Svoj nazor sa da vyjadrit aj citlivejsie. Za tym si stojim 🙂 a nie ze fuj. Byt tvojim dietatom hanbim sa za taku matku.
Toto je prilis silna kava na mna..
Ale ak je normalne toto napisat cudzej zene tak asi nemam co k tomu dodat.
@slniecko66 Ok, idem to odkázať svojmu dieťaťu :D
@daniela1911 Tvrdé, ale pravdivé. Ten vzťah bol zlý už pri dvoch deťoch - sama to priznáva a predsa to ignorovala. Chlap to zrejme plánoval ukončiť a ona do toho otehotnela - nepoviem 2x, že tomu osudu aj pomohla v hlúpej viere, že tretie dieťa ako časovrat všetko zmení.
A v manželstve ju nedrží láska k mužovi, dokonca ani láska k deťom - len vlastné pohodlie, strecha nad hlavou, možnosť nepracovať a byť v domácnosti. A chlap zúri - nechce byť za chrapúňa a nevyhodí ju s malým deckom, ale dáva jej vyžrať to, že mu skomplikovala svojim rozhodnutím život. Odmieta ju živiť, nepomáha, ignoruje ju aj potreby deti, nadáva im... V jadre ho aj chápem. Nechcené dieťa je obrovský podraz. Život s niekým, kto Ti je odporný, je neznesiteľný. A láska sa nedá vynútiť. Tá situácia je teraz zlá pre všetkých zúčastnených. najmä pre deti. Jediné riešenie je odchod - lenže žene sa nechce. Radšej znesie nadávky, akoby sa mala živiť sama. Zrejme nemá ani riadne vzdelanie, ani prax... Rodina jej z nejakého dôvodu pomôcť odmieta. Plánovala byť najmä ženou v domácnosti a nevie, ako ďalej so životom. A tak čaká. A zrejme aj chlap - nech jej skončí RD a potom ju pošle aj s deťmi kade ľahšie.
@daniela1911 Ja som citovala co pisala zena ktorej si sa zastala 😂😂😂 o tebe a o tvojom dietati som nic nepisala 🤷♀️
Inak, jednu vec nechapem, možno mi ju tu niekto vysvetli. Autorka spomina ako hrozne sa ku nej muž sprava, ale zároveň jej nevadí mat s ním sex. To sa ti nehnusi mat sex s niekym, kto sa k tebe sorava sko k handre, vulgárne ti nadáva a ty mu potom vlezies do postele? Ja by som sa pri niečom takom hnusila sama sebe, pripadala by som si sko nejaka prostitútka, úplne bez hrdosti. Nemyslíš, ze to, ze si sa mu zhnusila je aj trochu tvojou vinou? Kto by si vážil takú zenu, ktorá sa nechá ponižovať, urážať a v noci ešte poslušne vlezie do postele?
Deti jej určite nevezme, lebo nemá žiaden záujem o nich a starostlivosť. Ale čudujem sa autorke ak si mysli, ze takto to potiahnu ešte veľa rokov. On ťa opustí tak do roku-dvoch, robí opatrenia z každej strany. Podľa mna to vidieť nechceš a nechceš si pripustiť. Bohužiaľ, asi nie si z dobrých rodinných pomerov, keď nemáš oporu v rodičoch, práve preto sa treba vyšvihnút v živote čo najviac a nie sa nalepiť namiesto toho na prvého blba a byt od neho závislá. Blb ťa teraz pošle do kelu a čo budeš? Baby ti radia, keď bude zle, tak tu máš postupy čo robiť.
Autorka, ako stare mas deticky?
Milé dámy, asi túto diskusiu ukončím, lebo miestami už neviem, či sa mám smiať alebo plakať. Človek sa sem príde vyrozprávať, napíše stručné okolnosti svojho života a tu sa zbehne kŕdeľ Giziek Oňových, ktoré všetko vedia najlepšie, ktoré si k mnou napísanému primyslia ďalšie okolnosti a už som jednoduchá, submisívna chudera (k***a) bez vzdelania, bez praxe a z biednej rodiny, ktorá sa zavesila na prvého chlapa v okolí, len aby nemusela pracovať a mohla sedieť doma na zadku, kým ju niekto bude živiť. Blahoželám za úžasnú psychoanalýzu. V živote by som nedokázala odsúdiť nikoho, v koži koho som sa neocitla a koho nepoznám. A ani potom nie. Aké jednoduché je uraziť či ublížiť niekomu neznámemu, kto sa ocitol v zlej životnej situácii. Vám, ktoré ste ma hneď odsúdili, prajem, aby ste nikdy nič podobné riešiť nemuseli. Aké ľahké je dávať hrdinské rady niekomu inému, keď Vás sa to nijakým spôsobom nedotýka. A nabudúce treba pozornejšie čítať, nikdy som nepísala, že plánujem svoj život na 5 rokov, písala som, že myslím 5 KROKOV dopredu. To v preklade znamená, že netresnem dverami s kufrom v ruke, kým nemám premyslené, kam s tým kufrom a deťmi pôjdem a čo im dám jesť. Ďakujem tým, ktoré ma pochopili, aj tým, čo sa mi pokúsili poradiť. Necítim potrebu sa obhajovať, ale napíšem pár riadkov. Mám dve vysoké školy, vydávala som sa už vo vyššom veku po dlhšom vzťahu, do manželstva som vstúpila s dobrým postavením v práci, s nejakými úsporami, ako samostatná žena, ktorá už necicala svojich rodičov. Manžela povýšili, musel sa sťahovať k centrále svojej spoločnosti, ja som preto dala výpoveď a sťahovali sme sa ďaleko od môjho rodiska, rodiny, priateľov. Potom prišli deti, jedno po druhom, no keďže jedno z nich malo zdravotné problémy, dlhšie som nemohla pracovať, lebo vyžadovalo moju starostlivosť. Akonáhle to šlo, zamestnala som sa aspoň na pol úväzku. Manžel bol ten, kto nás hlavne živil, ja som popri práci zvládala aj lekárov, aj deti a ich záujmy, aj fungovanie celej domácnosti. Manžel nepil, nepodvádzal ma, nebil ma...áno, mali sme vzťahové problémy, ale dobré a zlé obdobia sa striedali. Moji rodičia majú krásny dlhoročný vzťah, vyrástla som teda v rodine, kde sa problémy riešia, kde vládne tolerancia a kompromisy. Ja som sa nevydávala s tým, že pri prvých problémoch zdupkám, pre mňa to bolo na celý život. Keď sa manžel začal meniť a začal byť ku mne zlý, vždy som verila, že je to len obdobie, že deti podrastú, bude viac času aj na spoločné ciele a záujmy, viac peňazí do rodiny, menej starostí a všetko spolu zvládneme. Nemohla som tušiť, že po narodení tretieho dieťaťa mu tak šibne a začne sa ku mne správať ako netvor. Tretie dieťa sme nikdy neplánovali, ale je tu, je to milé, kľudné a spokojné dieťa, ktoré fungovanie rodiny obmedzilo len minimálne a mne aj súrodencom prinieslo veľa radosti a šťastných chvíľ, podľa mňa to nie je koniec sveta a určite nie dôvod na nenávisť. Finančne by sme to zvládli, ja sa o deti starám na maximum a keby muž čo len trošku chcel, mohli by sme mať krásny život. Ale čo sa jemu v hlave odohráva, to ja netuším. Či má milenku, či má krízu stredného veku, či len nevie prekúsnuť, že niečo v živote sa mu vymklo spod kontroly... netuším. Má toľko času na svoje záujmy, koľko len chce. A mohol by mať aj more mojej pozornosti, keby len o ňu stál. No on sa vie iba sťažovať, aké to, chudák, má doma ťažké. Zo všetkého viní mňa a rozhodol sa mi strpčiť život. A nie, nedoprosujem sa mu, ani mu nelížem zem pod nohami, ako ste niektorá skonštatovali. Ale som človek s veľkou dávkou empatie a zaujímam sa o všetkých ľudí okolo mňa. Nikdy som nevidela dôvod, prečo jeho členom rodiny nekúpiť darčeky na sviatky. Len preto, že ma ich syn prestal mať rád? Však svadbou sa stali aj mojou rodinou, nikdy ku mne neboli zlí a nemôžu za to, akým sa môj muž stal. Oni veľmi dobre vidia, ako sa ku mne správa, vidia jeho chyby, ale stoja za ním, lebo je to ich krv. A, milé dámy, láskavo neľutujte moje deti za to, že som ich mamou. Som dobrou mamou, milujem ich nadovšetko a urobím, čo bude v mojich silách, aby mali šťastný život. Či spolu s ich otcom alebo bez neho.
Ja ti chcem len napísať, že si silná žena, výborná matka a dobrý človek. Veľmi ale veľmi ti prajem aby si to všetko zvládla a žila pokojný život so svojimi krásnymi detičkami. Posielam ti silné objatie 🤗🤗🤗
Empaticke osoby presne tieto monstra vyhladavaju.
Naozaj si pusti toto:
https://atypmagazin.cz/o-narcisticke-poruse-oso...
Drzim ti velmi palce, aby si nasla moznosti, ako odist a podarilo sa ti z toho vsetkeho vymanit a zacat zase zit naplno s detmi a uzivat si kazdy den! 🔅
@misinka20 ďakujem veľmi pekne :-*
@slniecko66 na prvom mieste ma byt jednej Žene a Matke dieta a deti. Na uradoch ju sice aj polutuju, ale s jej manzelom budu mat prace nad hlavu. S nou ako so psychicky dost labilnou tiez velku pracu. Je to smutne a strasne, ze to takto nechala zajst. A nie, ja nemam potrebu smoklit nad niektorymi pripadmi.
@kassandra25 psychicky dost labilna? Vy sa poznate? 🤔
Si velmi silna zena a urcite aj milujuca mamka ❤️ Velmi ma mrzi tvoja situcia, ale verim, ze sa dobre rozhodnes a tvoj zivot a zivot tvojich deti naberie iny smer…Drzim ti palce 🙏🏻
Tak keď máš dve vysoké školy, prečo sa bojíš odísť? Nechápem, … v mužovej praci pracujú v kancli aj slobodne matky, nikde to tam nebrali za problém a platy majú nadštandardné. Keby deti ochoreli, mozes si poriešiť opatrovateľku. Ono ide skôr o tie darčeky preto, že teba odstrihne z financií, oni vidia ako sa k tebe sprava a držia stranu jemu, pritom oni mu nestoja ani len za to, aby si spomenul na ich sviatok. Zatiaľ čo ty vymyslas a kupuješ, pritom ty im nestojíš za to, aby sa ťa zastali, aj keď vidia neprávosť. Aj v Biblii sa píše, miluj blížneho svojho ako seba samého, nie viac ako seba. Nenechaj si šliapať po svojej sebaúcte.
Raz bol dobrý sociálny experiment jednej umelkyne, neviem, či si čítala. Tu máš link https://www.interez.sk/blog/dovolila-ludom-aby-...
Tým chcem povedať, ze pokým iba ticho sedela a trpela, ľudia boli čoraz krutejší. Ty pred okolím iba trpíš a robíš z toho normu. Preto ti tu napríklad radia prestať im kupovať darčeky. Poukázať na problém, možno by bolo fajn a na čase sa ozvať, poukázať na to, ze toto nie je správne. Ja jednej strane hovoríš aký mali vaši harmonicky vzťah, na druhej strane píšeš, ze od nich nemôžeš očakávať pomoc. Ty si hlavne tak veľmi neveríš, neviem, či to tým neustálym podkopávaním spôsobil tvoj muž, alebo si to už nesieš z detstva, ale bolo by dobre s tým niečo urobiť.
A mne ako matke by neskutočne vadilo, keby mi muž naše dieťa oslovuje pankhart. Ako sa bude k nemu správať neskôr? Bude ho psychicky týrať tak ako teba, veď už teraz ho nemá rad. Aspoň pre to dieťa, nech mu nezničí psychiku, vyser sa na toho blba. Prvých 6 rokov je zlatý vek dieťaťa a takéto hnusne slova tvojho muza mu spôsobia zbytočnú doživotnú traumu, keď už teraz sa k nemu sprava tak, že nie je hodný lásky, každé dieťa je.
velmi ma mrzi co sa deje cita sa to tazko. niesi submisivna chudera moze sa to stat kazdemu. ty si teraz asi v riadnej krize cez vsetok ten stres nevidis riesenie, kto alebo co by ti mohlo pomoct. ono to tam ale je. a ja ti prajem aby si to nasla. nemusis odist hned ak to proste nejde, ale treba si spravit plan - svetlo na konci tunela a toho sa drzat, kazdy den spravit nieco male aby si k tomu cielu bolao kusok blizsie a to nech je ten ciel akykolvek.
Úplne som nedočítala tvoj príspevok, len do 6/8 cca. Ale teda- kde si nechala rozum prosím ťa? Už po prvom dieťati sa zmenil a ty si s ním spravíš tri? A tretie vyslovene proti jeho vôli? To ako sa môže "len tak pritrafit" prosím ťa? Bocian došiel na nesprávny komín?
Koľko má muž rokov?a menšie dieťa?
@elementissa ….komu si týmto príspevkom pomohla??? Zdá sa Ti málo zdeptaná životom, tak potrebuješ ešte priliať olej do ohňa ako ten chudák, ktorého musí doma trpieť???!!
Presli sme si podobnym po 2hom dietati, uz pocas tehu bol nejaky mimo, robil mi nervy aj ked potom sa na babo tesil a bol chvilku v pohode.
Po jej roku zase kriza ale uz riadna, vykrikoval mi rozvod a krical podobne veci o domacnosti a o tom ze mi vezme deti a porobne kraviny.
Potom zrazu si po tych hadkach a mesacnom prepinani, chlastani vstupil do svedomia a z neho vymeneny clovek, no ja som od neho odisla s detmi prec na chvilku ahy si uvedomil co ma a zabralo to.
Odvtedy je klud a ziadne hlupe slova, nadavky ani nic uz neboli. Snad aj tvoj prestane a uvedomi si ze ma deti
Podľa mna ho rodina, deti nebavia sprosto povedané.Mozno je typ karieristu, možno je workoholik, alebo iný typ chladného vypocitaveho človeka, alebo má milenku a chce vycúvať zo vzťahu a čaká na posledný moment.Ty si zabezpečovala a starala sa o deti...nečítala som všetko už si nepamätám ..koho je bývanie?s 2 VS biedu trieť nebudeš aj, keď si bola asi veľa rokov doma s deťmi.Myslim, že vzťah je už pochovaný musíš premýšľať čo ďalej....dieťa nemôže ísť do jaslí, škôlky je ešte malé?iné Ti nezostane len sa nejako postaviť na nohy a čím skôr ísť do práce.Aspon dobre zarobí?🙂
veľmi ťažko sa to číta. V rodine máme podobný pár. Žena užasná, milá, deti veľké a chlapovi absolutne preplo. Akurát včera som na nich myslela, aký by mali super život, kebyže je on normálny, ale on jej robí všetko absolútne natruc. Je to veľká škoda..
Tebe autorka prajem veľa síl a veľa radostí z detí 🙂
Autorka, ty nemáš vyhliadku žiadnych 5 rokov… dovtedy ťa dávno vyhodí sám. Rob kroky teraz, lebo potom zistíš, že všetko pôjde ťažšie a bude zdĺhavejšie, min na súde.
Keď si otehotnela mala si ukončiť tehotenstvo. Bohužiaľ, je to hrozne! Muž dieťa od začiatku nechcel. Muselo ti byť jasne, že po pôrode sa to zhorší.
Ale takto si mohla ísť aspoň do prace a riešiť odchod s dvoma väčšími deťmi. Koľko majú rokov ?