Manželovi po narodení dieťaťa "preplo"

Za mňa, si v takom psychickom rozpoložení, že ani 7 vysokých škôl nepomôže sa ti samej z toho dostať von.
Ty mu potom všetkom ešte vždy veríš, že dodrží slovo (keď ho budeš počúvať dlhy milostivý nenarobí.. atď) a zároveň dúfaš v zmenu?
Ja som zažila to, že zo dňa na deň od chorého dieťaťa som skončila v nemocnici sama. Ty by si robila čo? Však by si zošedivela od stresu, že čo on s tými deťmi robí.
Aký iný plán chceš ako taký čo ti poradí právnik a pracovník, ktorý sa v problematike vyzná.
Časom budeš na tom psychicky horšie a horšie. Viac a viac sa ho budeš báť. On bude mať nad tebou väčšiu a väčšiu moc.
On Ťa už má presne tam kde chcel. Veríš, že odísť nemôžeš teraz, že odídeš neskôr, keď budeš lepšie pripravená. Ale kedy. Však všetky prípravné kroky si už mohla urobiť (dôkazy, porada s právnikmi, príprava zazemia)
Čo si vlastne očakávala od tejto diskusie?
Rady, príbehy iných žien, dôkaz, že to môže dobre dopadnúť, len vypustiť paru?
Berieš do úvahy aj to, čo zanechá v deťoch každý jeden ďalší mesiac žitia v takejto atmosfére?

@janage napisala to, prišla sa vyrozprávať a my sme z nej urobili neviem čo… Pri tom všetky jej chceme otvoriť oči aby nečakala.
A ona na tom nie je až tak najhoršie, má nárok na polku majetku, úspor, peňazí a pod. Bude čakať kým jej chlap všetko minie alebo prepíše. Potom bude čakať, neviem do kedy, na súdne dokazovania a prieťahy. Ste manželia, z bytu ťa vyhodiť nemôže, a keby náhodou, šup na políciu, nech je o tom záznam. Plánuješ 5 krokov dopredu - tak napíš akých, prosím ťa ???
Po rozvode a vyporiadaní môžeš isť aj FO mestského sociálneho bytu na čas, mala by si peniaze z vysporiadania bytu, potom do prace a pomaly sa “rozbehneš”.

Žena v takejto situácii robí zvyčajne tú najhoršiu vec, čaká. Čaká čo bude, čaká či to neprejde, či sa to neutrasie.
Zatiaľ čo chlap, správa úplne racionálne, premyslene a prefíkane. Kým mi čakáme, on si pekne pomaly robí zadné dvierka a my mu vlastne tým čakaním len pomáhame.
Tvoj muž si pekne krásne robí plány, preposiela si peniaze. A ty namiesto toho aby si bojovala za svoje deti, tak čakáš, lebo nevieš čo bude.
A presne s týmto mu pomáhaš, lebo mu dávaš čas. A ten je teraz najvzácnejší.
Ver mi, prešla som si tým, a jediné čo ľutujem je, že som nepochopila že môj muž sa stal mojím nepriateľom a vyčkávanie mu len nahráva do karát. Teraz by som na to išla s rozumom, prefíkane, tak ako to robil on.
Nahrávaj si rozhovory, odfoť si správy. Zbieraj dôkazy, odkladaj výpisy a bločky.
Zapisuj si denníček.
Absolútne by som mu o rozvode ani nepovedala. Otvorene sa skús porozprávať s rodičmi, povedz im všetko čo je vo veci a ako sa správa.
Zájdi za psychológom.... Si týraná bez debaty. Budeš mať papier aj od neho, čo ti na súde pomôže.
Zájdi za právnikom, sú tuším centrá pomoci ktoré poskytujú právnu pomoc zadarmo.
Vysvetli celú situáciu, do ktorej si sa dostala.
Zájdi na kuratelu za sociálnymi pracovníkmi, poraď sa s nimi čo sa dá v takejto situácii robiť. Je stále dobré ich informovať, aby vedeli čo je vo veci.
Obvolaj krízové centrá.
Tu som ti spísala kroky, ktoré urob. Na nič lepšie neprídeš.....najťažší krok je začať. Ale je to nevyhnutný krok.

@micusa2222 Čože si mi napísala a potom zmazala ?

Autorka, prosím prečítaj si aj 10x, čo píše @a_adamcova, všetko do bodky sú dôležité body na boj s nepriateľom, ktorý ťa určite čaká. A ver, že on bude strašná sviňa na súde, tak maj v rukách nejaké zbrane aj ty.

@a_adamcova prepac, ale mylis sa. To, ze ona sama zajde za psychologom, pripadne aj deti, jej v dnesnej dobe nepomoze. Toto fungovalo v rokoch 90tich. Nato na posudok, veskery podudok, ju tam musi poslat bud kolizna alebo súd. Takisto, ako ty pises, nahravky, jeho, akekolvek, ci hlas, alebo skutky, co on doma robi alebo rozprava, by jej neuznali za platne. Mozno nahrana bitka , na mobil, ale velmi ztazka. My si myslime vela veci, ze to takto funguje, ale prva cesta tu ma byt urad prace a socialnych veci, kuratela, nahlasit, spisat, zspisat, budu ho konfrontovat, vsetko maju monitorovane kamerami, ako sa budu v miestnosti on a ona chovat, co odpovedat, sucastne im psychologovia odoberu deti, budu vysluchat a zarovno by mala byt podana ziadost o rozvod, ktoru - opät tvoja chyba, ktoru ale kolizna oznamuje protistrane, oboznamuje odporcu s tým, a opät sa nahravaju reakcie. Ale len ak by na sedenie s koliznou prisiel vobec. Z toho, co si ty popisala, nefunguje skoro nic. Dokonca, aj jeho blocky, manzelove, co si manzel schova do vlastnej penazenky a ona by mu na ne siahla, sa jej absolutne neprepecu, iba jej pritazia. Akceptuju sa iba jej vlastne blocky. Jedina cesta je tu iba pravnik, urad prace a v pripade nasila policia a spisanie. To, aby sama autorka nieco doma nahravala - jej len priťazí.

@a_adamcova platne su len spravy z mobilu, ktore manzel jej posle, nie tie, co on zo svojho mobilu posiela inam. To jedine moze ale vytlacene cierne na bielom predlozit. Nahravky urcite nie.

Myslím, ze autorka tu prišla po rady ako z celého bludneho kruhu von, manžela sa opustiť nechystá. Bohužiaľ, žiadna zázračná formulka neexistuje, muž už stratil očividne všetky zábrany a ukazuje svoje najhoršie JA. Kedysi som sa pýtala sociálnej pracovníčky, keď tam umiestňovali moju babku, ze už aj mala možnosť od deda odísť, odpovedala mi, že tieto týrané zeny sú už tak zacyklene, ze už ani neveria, žeby ich cakal lepší život, tak zostávajú. Bohužiaľ, cela rodina zničená - babka chronické depresie a iné tažké diagnózy a jej deti tiež, všetci sa neznášajú a deti jej tiež vyčítajú, ze neodišla, až tak, ze ju obviňujú zo zlého detstva a nie sú tam žiadne kontakty.
Mna len zaráža, kde máš autorka ty tie hranice. Miluješ svoje deti, ale zároveň sa necháš týrať, nechavas týrať svoje deti - áno, lebo aj nezáujem o dieťa je tyranie z jeho strany ku deťom, že mu nestoja za pozornost, objatie a najmladšie je už týrané aj slovne(možno aj staršie, len si nepísala, či aj ich prehnane nekritizuje, atď.)zatiaľ si to neuvedomuje, ale čoskoro jedna zle mierená poznámka zabolí, druha, tretia a dieťa bude mat psychiku v prdeli. Dobrá matka nedopustí, keď sa tak označuješ, aby jej niekto deti psychicky týral. Ty to dopúšťaš. A čakáš a dufas, ze sa všetko utrasie a bude lepšie. Toto iste mi povedala babka tiež, cely život čakala a dúfala, ze sa zmení, ze bude lepšie. Tak som jej povedala, ze veď 50 rokov bol dedo stále rovnaký, stále robil poriadky, ako mohla každý deň stále veriť a žiť v tom. Veď co si ja pamatam to bolo vždy iba zle. Ty čakáš a dufas a obetuješ už radšej aj psychické zdravie deti. Ty už nemáš žiadne sebavedomie a sebadôveru a ako dopadnú deti, hlavne to najmladšie?

Úplne ťa chápem, ako by som čítala o sebe. Riešim podobnú situáciu ako ty, mám podobné zmýšľanie ako ty. Celý život som snívala o šťastnej milujúcej rodine a urobila pre to maximum. Chodila do práce, vzorne sa starala o deti, rodinu, starala sa o muža keď bol chorý na rakovinu. A on si nič z toho neváži, všetko berie ako samozrejmosť, ako moju povinnosť. Nechcem sa vzdať svojho sna, chcem aby sa manžel zmenil, aby začal navštevovať psychológa, aby začal na sebe pracovať, cítim sa byť oklamaná a využitá ....... Chcem aby si naše deti mohli svojho otca vážiť a nie mu nadávať do debilov ..... , tiež sa bojím urobiť ten posledný krok a rozviesť sa a to som už žiadosť podala a v podstate rozvod blokujem ja, lebo stále verím, že môj muž rozum dostane, že si uvedomí, že má úžasnú ženu a deti. Neuvedomí si to, dobre to viem a k psychológovi nezačne chodiť ..... Okolie si o mne musí myslieť, že som asi šibnutá, keď sa snažím zachrániť niečo čo sa zachrániť nedá. Všetci mi hovoria, že sa mám rozviesť, nikto nechápe môj strach z budúcnosti. A pritom som v bežnom živote človek rozhodný, ktorý nemá problém riešiť problémy, celý život som zvládala chodiť popri maličkých deťoch do práce, starala sa o deti, byt, auto, tiež som vzdelaná, pracovitá žena a ako ty rozmýšľam dopredu, či budem schopná deti uživiť, čo bude s deťmi keď ochoriem, ako sa bude muž správať k deťom po rozvode, či ma deti nebudú obviňovať za rozvod, či rozvod deťom neublíži..... Môj muž dokonca nechodí do práce od kedy je covid, nedáva mi peniaze, nebrigáduje a pritom je to inteligentný chlap, s vysokým IQ, tiež mám pocit že mu preplo, sníva o tom ako bude podnikať a pri tom jediné čo vidím je, že celé dni spí alebo si číta na mobile. Tiež problémy v našom manželstve začali narodením detí. Bojím sa, že na súde mi odklepnú minimálne výživné. Ako vyžijem? A pritom si uvedomujem, že teraz mi nedáva nič, takže môžem len získať. Je to ako boj mojich dvoch "JA". Jedno moje "JA" nenávidí môjho muža, má na neho obrovskú zlosť, dobre si uvedomuje, že jediná cesta je rozvod a druhé moje "JA" by chcelo toto manželstvo zachrániť a zmeniť manžela. Držím ti palce, aby si to nenaťahovala tak ako ja, nikam to nevedie, je to len horšie. Som psychicky a fyzicky vyčerpaná, neviem spávať, nevládzem..... Píšem ti iba preto aby si vedela, že v tom nie si sama a že je tu niekto kto chápe tvoje pocity a zmýšľanie.

Tým prispevkom vyššie som chcela napísať, ze bohužiaľ, agresori vlastne svojim chovanim cely čas len obeť presviedčajú, ze toto je ich údel a norma, ktorú majú znášať, ze ich bez nich v živote nič lepšie už nikdy necaka a nestretne, to oni sú ten vrchol. A nsjhorsie na tom je, ze obeť tomu verí, boji sa urobiť krok vpred a tak trpí a trpí. A keď agresor vidí, ze už všetko nejde podľa plánu, snaží sa obeť opäť vtesnať myslením do toho pomyselného Matrixu v ktorom ju cely čas udržiava, ze teraz to ma síce pri ním zle, ale bez neho by to bola katastrofa. Pritom práve, keď tento blázon zmizne zo života obete, tak kvalita psychického zdravia vždy stúpa a v skutočnosti opak je pravdou. Len tieto zeny si už veľa krát nedokážu samé pomôcť, sú zacyklene. Moja babka napríklad do teraz ľutuje, ze nešla už do domova dôchodcov skôr. Pritom by s dedkom nebola ani v tom domove, nič by jej nemohol, ale žila už iba v permanentnom strachu. Napríklad ju strašil, ze v domove ju budú bit, jednoducho manipulácia z každej strany. Byt tebou, začni aspoň chodiť ku psychologovi.

@sterea prepáč ale napíšem to, ty si príklad toho, že autorka to sama tiež nezvládne, aj keby mala 10 krokov dopredu naplánovaných… pretože je to v hlave. Autorka sa uráža, že z nej robime handru. Ale pritom chlapa obhajuje, že je bežné, sa nevenovať bábätkom…
Tebe želám všetko dobre, a už to nenaťahuj prosím. Máš “výhodu” väčšie deti (teda predpokladám) a neboj sa, uživíš ich a ešte budeš na tom lepšie (výživné + prežraté peniaze tvojho chlapa). Deti už teraz vedia čo je zač, a ty stále čakáš. Nechci aby ich “vzor” otca ovplyvnil v ich budúcom rodinnom živote.

@sterea
Toto mi príde na taký spasiteľsky syndróm, snažiť sa zachraňovať niekoho, kto o to vôbec nemá záujem a ničí to akurát teba…. Prajem veľa sil urobiť posledný krok.

@mandarinka555 už ani neviem...

@kassandra25 myslela som správy ktoré posielal jej, nie z jeho mobilu.
Ono ja si stále dovolím tvrdiť že na každom súde to funguje inak. A za tým si stojím, čím menšie mesto, menší súd, tým viac si môžu dovoliť.
Je pravda že psychologický posudok nepomohol ani mne.

Písať si denník! Aj spätne zaznamenať výroky, situácie, nadávky, vulgarizmy, skrátka všetko, čo je patologické vo vzťahu. Zíde sa to preveľmi na súde pri rozvodovom konaní. V žiadnom prípade nesúhlasiť so striedavou starostlivosťou, starostlivosť o deti nech právnik nastaví v prospech výchovy detí a Vášho duševného kľudu. Vyhľadať podporu psychológa, ktorý má skúsenosti s podobnými typmi osobností (nie takého, ktorý bude odporúčať manželskú poradňu!). Čím skôr začnete konať, tým viac síl si ušetríte pre Vás a Vaše deti.

A pri tom vsetkom, ked sa chova takto dlho, ty s nim spavas? A po prvom dietati mas s nim este dve deti? Divne, velmi divne, ze sa ti s nim nehnusi spat, ked je taky odporny.

@kate211 autorka tu riesi, či sa manžel zmení. A v čosi dúfa.smutné na tom je že toto vplýva na jej deti. Každopádne im ukazujú obaja vzor chorého spolužitia. Z detí vychovaju sebestredného arogantného narcisa alebo hadru/rohožku, do ktorej si možno všeličo vytrieť. Akoby v autorke bol ten hnev velmi potlačený. Si neuvedomuje, že jedine ten hnev (zdravé nasratie) jej z toho celého pomôže. Je to smutné ako nechá so sebou zametať. Jedine že by tá celá situácia jej robila dobre, že aká je ona hrdinka, aké príkoria dokáže zvládať napriek nepriazni osudu. A radšej ostáva.

Tvoj manžel má vyživovaciu povinnosť voči tebe ako manželke (máte BSM) aj voči deťom. Žiadne ,,zarob si”. Pokiaľ ti nechce dávať peniaze, na ktoré máš nárok, už by som bola u právnika a bavila by som sa s ním natvrdo takto. Odsťahuj sa. K rodičom, ku komukoľvek, lebo tvoj manžel nie je v poriadku. Zbytočne trpíš ty aj deti. Nech je tvoj manžel teda sám a ,,užije si to”.

Jan Dvořák stojí za pozretie, všetky videá doradu a potom odznova: https://www.youtube.com/channel/UCxqyP_9xTgXuAs...

A knižka Život s narcisem tuto: https://www.martinus.sk/?uItem=865775