icon

Museli ste zbierať odvahu na to, aby ste sa stali rodičmi?

avatar
smilla_jaspersen
13. máj 2021

Ahojte, chystám si článok na tému Odvaha byť rodičom v dnešnej dobe a keďže ho nechcem mať postavený "na vode", zbieram skúsenosti rôznych mamičiek/otcov. Zaujímalo by ma, či si myslíte, že na dnešné rodičovstvo treba viac odvahy, ako potrebovali napríklad naše mamy/otcovia. Uvítam osobné príspevky - napríklad o tom, čoho ste sa báli/bojíte Vy konkrétne (ideálne niečo také, čo zrejme naše mamy/babky až tak neriešili). Je to článok pre SMEženy, Vaše odpovede budú slúžiť ako inšpirácia, prípadne, ak použijem nejaký výrok, tak s uvedením iba krstného mena, veku, počtu detí. Ďakujem!

avatar
denden77
13. máj 2021

@smilla_jaspersen ja som "zbierala" hlavne peniaze 😂😂😂

avatar
ladyblcha
13. máj 2021

Odvahu som vobec nezbierala ...ale keby som vedela do coho presne idem, asi by som ju musela dlho zbierat a mozno by som ani nepozbierala 😂😂😂

avatar
katarinka289
13. máj 2021

Ako sa pise vyssie,najskor som chcela mat zabezpecenie.Takze sme postavili dom a potom sme planovali rodinu.Je pravda,ze cim som bola starsia,tym som to viac odkladala,ze uz nic nebude ako predtym.A ono ani nie je.Je to ovela krajsie 🙂

avatar
smilla_jaspersen
autor
13. máj 2021

@ladyblcha súhlas, tiež ma dosť šokovalo, v čom som sa ocitla 😀

avatar
smilla_jaspersen
autor
13. máj 2021

@katarinka289 Ďakujem za odpoveď 🙂 Ako to presne myslíš, že už nič viac nebude ako predtým? Nechcela si stratiť slobodu, voľný čas?

avatar
hederamonstera
13. máj 2021

ja sice este rodicom nie som ale stale mam strach o svoj zivot popri dietatu - milujem svoju slobodu, ze mam dostatok penazi, spat mozem kedy chcem, nie som v strese zo zdravia dietata, milujem ticho a klud a poriadok, hnusia sa mi fotky povracanych a od jedla zaspinenych babatiek a tak.

Kebyze manzel nechcel tak velmi dieta ako chce, tak asi do deti nejdem vobec, presne pre hore uvedene. Viem, ze dieta da lasku a pocit potreby, ale mne tieto veci vobec nechybaju, takze toto u mna ako argument neobstoji. :D

avatar
smilla_jaspersen
autor
13. máj 2021

@hederamonstera Ďakujem za úprimný názor, ani som nedúfala, že v tomto priestore nádem niekoho bez detí 🙂 Prosím ťa, ak by som ťa citovala v článku, aké meno (krstné) ti môžem uviesť a vek? Kľudne mi napíš súkromne, kľudne aj falošné meno (len hederamonstera by sa asi čudne vynímalo popri normálnych menách 🙂)

avatar
denden77
13. máj 2021

@hederamonstera poznam.. aj preto bude krpec jedinacik 😂😂😂

avatar
janickacrazy
13. máj 2021

@smilla_jaspersen no ja som otehotnela neplánovane v 22, takže odvahu som zbierala až počas tehotenstva, ale čo tak pozerám, tak niekedy je lepšie aj takto neplánovane, lebo niektoré ženy to tak dlho odkladajú, že potom majú problém s otehotnením. Naše babky toto neriešili, lebo vtedy žiadne plánované rodičovstvo úplne nebolo, proste bralo sa to tak, ako prišlo.

avatar
smilla_jaspersen
autor
13. máj 2021

@denden77 veru, ja to mám veľmi podobne, keď som si predstavila, že to isté zažiť ešte raz, tie bezsenné noci, vankúš "voňajúci" od skysnutého mlieka, nulová sloboda - proste som to už nedala. A máme jedináčika. Niekedy ma pichne výčitka, že raz dcére bude chýbať súrodenec a bude to kvôli môjmu egoizmu, ale zasa - vo svojom okolí medzi dospelákmi nevidím veľa súrodencov, ktorí by si pomáhali napríklad na starobu. Skôr naopak, väčšinou sa pohádajú kvôli majetku a pod.

avatar
smilla_jaspersen
autor
13. máj 2021

@janickacrazy áno, ja som tiež nestihla špekulovať 🙂 Preto som aj rozbehla túto diskusiu, lebo sama som sa nad tým veľmi nezamýšľala - viem ale, že som nikdy nebola ultra baby-friendly, takže ktovie, ako by to dopadlo 🙂

avatar
denden77
13. máj 2021

@smilla_jaspersen ja som tiez jedinacik a vzdy som tvrdila, ze pre mna je idealny pocet 0-1 😁 1 mam a tym som si svoju "povinnost" splnila, nech sa realizuju ini 😁

avatar
ivangeline
13. máj 2021

Ano. Ale to akor taka odvaha...ako zavriet oci a skocit do vody...alebo z lietadla pri zoskoku padakom... Proste ist do toho a uz prestat premyslat...preco ano a nie a ako a kedy a podobne. ;)

avatar
simca06022011
13. máj 2021

Nie, žiadnu odvahu som zbierať nemusela. Dieťa som chcela, dlho sa nedarilo a bolo. Vyrastala som v rodine, kde už v mladosti som zažila prístup jedno dieťa hore dole sa zvládne, žiadne stresy a deti u nás všetci milovali (no teda, asi by som dostala poza uši od mamy, keby som napr. prišla "skôr" tehotná, ale zvládlo by sa to). Báť som sa bála. Pri odchode z pôrodnice som si aj poplakala. Nevedela, čo s tým čudom budem robiť sama doma, prakticky som ju vedela nakŕmiť/prebaliť. A to je všetko. Ale doma to všetko prešlo 🙂 No všetko... každý soplík, kašlík, vyrážku, každé sústo jedla som prežívala horšie ako malá. To teda určite mama/babka neriešila 🙂

avatar
pinaofina
13. máj 2021

@smilla_jaspersen Ahoj, ja ešte dieťa nemám, ale snažíme sa 2 roky. Pred 2 rokmi som určite nebola pripravená, ale povedali sme si, že chceme, tak poďme do toho, kým sme mladší (teraz 29r a 30r). Síce je táto naša cesta dlhá a bolestivá, akurát včera sme sa rozprávali, ako sme sa za tie 2 roky naozaj pripravili a dozreli na to, byť rodičmi. Psychicky, vzťahom medzi nami, fyzicky, emočne...Trochu mám obavy z klimatickej zmeny, že v akom svete bude moje dieťa prežívať svoju dospelosť. A tiež z politickej situácie v našej krajine :( Inak finančne, bývaním atď. sme sa stihli pripraviť 🙂

avatar
matkahelka
13. máj 2021

@smilla_jaspersen ja som odvahu nezbierala, do 35 som neplanovala byt ani matkou ani manzelkou. pre mna bolo jednoducho nepripuste "zaviazat sa" a "obetovat sa" v uplne mladom veku a zit zivot prisposobeny niekomu inemu. ale ako moja babka stale hovorievala, "zariekaneho chleba sa najviac najes..." a hla, do 30 som aj otehotnela, aj sa vydala- presne v takom poradi. a sice vdaka tehotenskym hormonom som svojmu muzovi neraz vycitala, ze mi znicil zivot, ze som vdaka nemu prisla o uzasnu karieru, s odstupom casu sa na tom dobre zasmejeme obaja, pretoze to je to najlepsie, co sa nam mohlo obom stat.
ja osobne by som asi nikdy nepovedala, ze teraz chcem dieta. u mna sokova terapia dvoch ciarok na baby teste bola tym spravnym "pripravenim sa"...

avatar
smilla_jaspersen
autor
13. máj 2021

@pinaofina Ďakujem! dúfala som, že tú klimatickú zmenu niekto spomenie, lebo veru aj ja mám z toho občas úzkosť. Teda takto - kým som nemala dieťa, ani mi to nenapado (ale zasa pred 10 rokmi sa to až tak neriešilo). Ale teraz sa nad tým zamýšľam stále častejšie. Dokonca mám jednu známu, ktorá sa z eko dôvodov rozhodla nemať dieťa. Ani nie tak kvôli strachu z klimatických zmien, ale proste kvôli tomu, že nechce priviesť ďalšie dieťa na už aj tak preľudnený svet.

avatar
smilla_jaspersen
autor
13. máj 2021

@matkahelka Ďakujem za odpoveď. Rozmýšľam nad tým, či aj naše mamy riešili faktory typu "zaviazať sa, obetovať sa, stratiť slobodu". Tipujem, že asi nie v takej miere ako my, pretože ani nebolo toľko možností. Život bol proste viac nalinkovaný.

avatar
pinaofina
13. máj 2021

@smilla_jaspersen Aj ja občas uvažujem týmto smerom, ale hovorím si, že sa budem snažiť "neutralizovať" jeho uhlíkovú stopu. Onedlho budeme mať záhradu, budem pestovať zeleninu, oveľa viac kompostovať, veľa vecí už teraz nepoužívam konvenčných (hubky na riad, handričky, čistiace prostriedky...). A na facebooku som našla skupinu žien, ktoré predávajú slovenské slow fashion kúsky po deťoch, takže aj v tejto oblasti sa dá - nielen že to je vyrobené eko na slovensku ale ešte aj z druhej ruky 🙂 A budem ho viesť k takému životnému štýlu. Nie v psycho miere, ale v takej vyváženej 🙂
Vlastne toto všetko sa udialo za posledné 2 roky, takže aj v tomto smere je veľká príprava.

avatar
katarinka289
13. máj 2021

@smilla_jaspersen ano,tak nejako.Mala som aj trosku strach,ze uz budem zodpovedna za niekoho dalsieho.Nie len za seba.Do druheho uz som isla s radostou.Nakolko som mala babatko,ktore len jedlo a spalo....a teraz by som kludne aj tretie .Uz si to bez deti neviem ani predstavit 🙂

avatar
krisbar
13. máj 2021

@smilla_jaspersen my sme dieta mali po 14tich rokoch vztahu. presli sme si vsetkymi moznymi sposobmi, ktore mi mali pomoct otehotniet. posledne roky sme si len tak "zili" a uzivali si vsetky vyhody bezdetneho manzelstva a tak sme to aj planovali do buducnosti. posledne roky sme dost zacali premyslat nad tym, ze do akeho sveta vlastne by sme priviedli dieta, zijeme dost ekologicky a vzdy ma chytila uzkost pri predstave toho aky bude svet o 40 rokov. potom nam ale kamarat povedal: "a kto iny by mal mat dieta ak nie vy? vy ho naucite, ze svet nie je len o materializme a mamone a konzume, ale prave o tej prirode a krase a dobre ludi. a mozno ten vas syn zmeni nejakym aj ked malym sposobom svet v lepsi". stalo sa vtedy viac veci, ktore ma presvedcili ist na jedno - posledne vysetrenie a to sa ukazalo ako efektivne v neplodnosti.
dnes viem, ze keby prisiel skor tak som absolutne nepripravena - aj emocne, aj fyzicky, aj vztahovo. a ano - odvahu som zbierala 9 mesiacov a nebolo to jednoduche po narodeni. Nasim zivotom a vztahom to otriaslo poriadne, ale je tu a je nas. A uz je len na nas akeho cloveka z neho vychovame. Ci bude milovat prirodu, alebo sediet na kavickach v shopping centrach.

avatar
smilla_jaspersen
autor
13. máj 2021

@krisbar prenádherne vám to ten kamarát povedal! Držím palce, nech teda tvoje dieťa nebude vysedávať na kávičkách a bude to tá prvá možnosť 🙂 Možno aj príde taká fáza, ale verím, že nakoniec výchova a nastavenie, ktoré má od vás rodičov, zvíťazí. Píšem ti ešte súkromnú správu.

avatar
deti95060810
13. máj 2021

akí odvaha... odvahu som musela mať potom ako to poviem rodičom že som tehotná -ale nemala som odvahu, ono to tajomstvo prasklo po niekoľkých týždňoch ....😉

avatar
negymama
13. máj 2021

Ja som nezbierala na materstvo ziadnu odvahu, lebo som sa vobec nebala. Zoznamila som sa s muzom po 30tke, a jedina starost bola, nech to je cim skor. Predstavovala som si to ako Hurvinek válku. Vsak mam skusenosti s detmi sestier /obe mali po dve kusy/, dvom som bola aj krstna mama, brala ich na prazdniny aj na dve tyzdne...takze ake obavy mat vlastne...
Hm, ale "pozicane" dieta a vlastne je nieco uuuplne ine. To som ale zistila, az ked nebolo cesty spat - po porode 😅
Ani sa ma nepytajte na odvahu mat po tom prvom , dost narocnom dietati, este dalsie tri...
Plati to, ze clovek si fakt zvykne aj na sibenicu, aj na to, co by si inak nevedel predstavit. Vzdy sa mi kopec veci za slobodna bridilo...neznasala som /neznasam mnohe telesne prejavy ako zuvanie, mlaskanie, grganie, vsetko co vychadza z telesnych otvorov. Som precitlivena na zvuky, hlavne nahle ostre a monotonne. Neznasam lepkave a hrudkovite veci, uz len z rozpravania o krupicovej kasi ma napne a vybehnu mi slzy.

a vsetko toto som absolvovala 4x... ODVAHA??? nie vazeni, hotove sialenstvo.
Ale tu som ...zmenena, zocelena, deti uz chvalabohu velke a samostnatne. Niektore veci neznasam doteraz, nieco som prekonala.

avatar
smilla_jaspersen
autor
13. máj 2021

@negymama Ďakujem za odpoveď 🙂

avatar
danieli
13. máj 2021

ako jedinacik som odjakziva vedela, ze deti budu, aspon dve, nikdy ma nenapadlo slovo odvaha, sla som si za tym, co som chcela, jedine, co ma strasilo a aj potrapilo bolo, aby sa narodili zdrave, toto jedine som nedokazala ovplyvnit ani naplanovat, ziadna odvaha, manzelstvo je v dobrom aj v zlom, deti su vsak radost, mozno sebecky pristup, ale odvahu som naozaj neriesila

avatar
barb0renka
Autor odpoveď zmazal
avatar
smilla_jaspersen
autor
1. jún 2021

@barb0renka Ďakujem 🙂

avatar
bluka2
4. apr 2022

Ja som na prvé dve odvahu zbierať nemusela, ale teraz, keď sa viac vyznam, tak na tretie by som ju asi musela zbierať 😂

avatar
jana_eyre_2
4. apr 2022

Keďže som krátko pred tým ako som sa stala mamou bývala s malou a ťažko chorou neterou a s malým synovcom, áno, odvahu som zbierala, ale keďže sa nám podarilo otehotnieť veľmi rýchlo po odhodlani, tak som bola vlastne hodená do svojho ťažkého rozhodnutia..