Neľúbim bezpodmienečne svoje dieťa

psychoterapeut - treba spracovat to "zranene, ublizene" dieta v tebe. Ty kopirujes spravanie svojich rodicov na svojom dietati (nezasluzi si tuto generacnu traumu) zaprauj na sebe aj s odbornou pomocu, nie je to ziadna hanba. Sama si si odpovedala - syna lubis len ked mu nieco ide - pochvalu si ako dieta dostala len vtedy ked sa ti nieco podarilo - toto su zle vzorce spravania (to nie je vycitka, len konstatovanie). treba to zmenit - ale u seba, tvoj syn je taky aky je, on ma svoj zivot, svoju cestu, nekriv mu ju svojimi traumami, ale spolocne chodte ako "partaci" po tej ceste

netráp sa tým, nedeptaj sama seba výčitkami, uvoľni sa. Vychutnávaj si pekné chvíľky a keď prídu tie horšie, nejako ich prečkaj. Nie je každý deň nedeľa, tak to už v živote chodí. Ty nie si zlá matka, a on ti to nerobí naschvál, nerieš, ideme ďalej, teš sa na ďalšie pekné chvíle

Ty si krásny vzor toho, že ako k tebe pristupovali rodičia a čo Ti vtlkli do hlavy teraz robíš to isté🙂
Každý rodič je rád, keď je jeho dieťa šikovné, múdre, smelé, ale nikto nie je dokonalý...Práveže často rodičia prilipnu k tomu nešikovnemu, chorému, smoliarovi, ktorému treba pomáhať.Nemaj výčitky je dobré, že si to uvedomujes a určite chod k psychoterapeutke, aby Ti to ďalej neublizovalo vo výchove.
Tvoj syn má svoje tempo musíš sa s tým zmieriť aj dcéra začala chodiť až v 15 m úplne sama a?dovtedy len popri nábytku, či za ruku, keď si verila tak začala...bola opatrná... či bola by si radšej, keby si zuby, hlavu rozbil a zase by ste po lekároch chodili?Je to veľmi smutné ako môžu rodičia nelaskou a zlou výchovou neempatiou pokaziť život dieťaťu a možno aj ďalej...
Mojkaj ho čo najviac máš ho preto, aby Ťa naučil dávať a prijímať lásku, ktorú si nemala.A určite to ries snáď nechceš raz nad ním stát , keď bude písať úlohy zo stresom, že musí dostať 1, lebo mama bude sklamaná a zlá.Toto robí veľa rodičov a ani si to neuvedomuju

Dieťa vytúžené z centra ako ty, pocity veľmi ako ty,cvičili sme s ním, vo všetkom bol pozadu,má 4r, rok riešim logopeda, psychológa,podozrenie na hocičo,mám ho rada ale .... Dlho som sa zamýšľala čím to je že občas som voči nemu chladná .... U mňa to začalo asi tou návštevou centra,niekde vo svojom vnútri aby som to zvládla som si urobila vlastnú bariéru , mne hrozil potrat a potom predčasný pôrod v 6m, mala som pocit že sa nemôžem tešiť,keď sa narodil, plakala som asi do jeho 6m , že sa narodil že je tu,nespracovala som to proste , potom sa začali kopiť problémy s ním a ja som si asi začala stavať ďalšiu bariéru aby ma to menej bolelo,stále to riešim v sebe,občas som dost zlá ,snažím sa ale nejde mi to ,dobre si pamätám ako som ho chcela a mrzí ma občas ako je to teraz ,kto by nechcel zdravé krásne šikovné dieťa , ako keby som čítala kúsok o sebe

Vieš čo, skús na syna pozerať z tej druhej strany - áno, cvičili ste veľa, no Vojtovku ste nemuseli, zvládol to a aj Ty!!! - čo je super, koľké mamky by s tebou menili. Mám známu, ktorej syn začal chodiť tesne pred 18.mesiacom, oni nič necvičili (všetko ok) + vy ste pod drobnohľadom, pride to každú chvíľu! Skús byť vďačná, že máte" len " takéto problemy - áno chápem aj frustráciu, no máš šikovné , zdravé , perfektne dieťa! Myslí na to! Už bude len lepšie. A porieš si psychoterapiu. Uvedomuješ si sama, že niečo nie je dobré v Tvojom nastavení. pomôže to nielen vo vzťahu k synovi.

Urcite ta psychoterapia, bude to sice na dlhsie, ale cesta von z toho je. Pravdepodobne sa rovnako spravas aj k sebe - mas sa rada, len ked sa ti nieco dari. Maly "ti to robi" podla mna preto, aby ti to poriadne udrelo do oci, ze mas s tym problem a ze to treba riesit. Su na to vyborne metody, sama som niecim takym presla a zlepsilo sa to. Ak sa to podari, maly tuto rodinnu tradiciu uz dalej posuvat nebude. Drzim vam palce 🍀

Ahoj,viem sa do teba vzit,aj ked som zatial len mamka na cakacke 😂 pravdepodobne si na seba velmi prisna,tym padom aj na druhych. Asi mas (vysoke) ocakavania a ked sa ti nesplnia, hladas vinnika. Mas vytuzene babatko,ale nie je to tak ako si si predstavovala... Tipujem,lebo to mam v zivote podobne a viaceri z nasej generacie to tak mame,lebo vychova nasich rodicov nebola zrovna laskava a respektujuca (pri vsetkej ucte,urcite to robili ako najlepsie vtedy vedeli).
Skus kazdy vecer alebo rano vedome podakovat za vsetko co mas,za kazdu malickost,aj za kazdu "samozrejmost". S vdakou prichadza aj prijatie 😊 vypocuj si 4 dohody od Jara Duseka,je to aj na youtube. Ja teraz citam knihu "Toto mali citat nasi rodicia",je to zaujimave citanie,skus si to pozriet. Urcite by ti bodla aj ta psychoterapia,ako kazdemu podla mna 😁 existuje aj terapia vyslovene na odburanie a vyriesenie emocnych blokov,ale to uz je viac ezo,ak by ta to zaujimalo,vygoogli si terapia Cesta.
Nemaj vycitky ze necitis bezpodmienecnu lasku,nie je to tvoja vina.
Drzim palce

Rodicia ti dali pochvalu len vtedy ked si dostala dobru znamku. Ty syna lubis len vtedy ked urobi nieco dobre. Zial, spravas sa presne tak isto ako sa k tebe spravali tvoji rodicia, lebo nic ine nepoznas. Nevies ako inak sa da fungovat. Ale v hlbke svojej duse vies, ze to je zle spravanie a preto tie vycitky svedomia. Nepotlacaj tie vycitky. Nacuvaj im a nechaj sa nimi viest.
Asi to bude zniet kruto a necitlivo ale podla mna nie si dobra matka. Nicis synovu dusu presne tak ako tvoji rodicia nicili tvoju. Ale nie je to tvoja vina. Je to vina tvojich rodicov. (a tvoji rodicia to asi robili preto, lebo sa to naucili od svojich rodicov). Tie vycitky to je tvoje prave srdce pochovane pod tou hrbou faciek a urazok. To srdce chce iny zivot pre teba a tvojho syna. Chod za tym. Pracuj na tom. Nedovol aby si preniesla na svojho syna zle vzorce spravania co si sa naucila od rodicov. Musis sa naucit nove vzorce spravania. Da sa to. Chod za psychologom.
U nas v rodine nikto nikoho neobjal a nepobozkal len tak z radosti. Ked sa nam narodil vytuzeny syn, objimala som ho, ale ani ma nenapadlo ho pobozkat. Potom som videla ako ho bozkava muz a tak si vravim z to skusim. Tie prve bozky boli velmi silene a neprirodzene. Ale po par dnoch uz to bolo lepsie a o tyzden som uz nevedela prestat. Tento problem ma vela ludi. Si skvela ze o tom rozpravas a ze to chces riesit. Drz sa. dokazes to.
Na zaciatok si skus pozriet internetovy kurz Nevychova. Vela tam vysvetluju o naucenych rodicovskych vzorcoch, ktore nechtiac prenasame na deti.

@viestta
@majah212
@danica2711
@nurielka
@mandzula
@luccija
@didi2102
@adrianap83
@marianarem
@lienkazuzu
@andreatytler dakujem velmi pekne! Ste naozaj velmi zlate. Ked sa mi syn narodil, ja som ho nehladkala, nepusinkovala... Nevedela som, ze to treba a ze ako treba. :( potom mi kamoska asi po mesiaci len tak sa spytala, ze uuuuurcite ho pusinkujes cely den, ze? 😳 Som bola aj prekvapena, ze to treba. Tak az vtedy som to zacala... Viem ano tu bude koren mojho problemu, teda z detstva, urcite vyhladam psychologicku. Ale pozriem sa urcite aj na knihy, ktore ste odporucili, a aj videa.
Keby ste videli mojho manzela, ako sa tulaju so syncekom.... 🥺

Sice manzel ma tiez zmenil velmi, citila som sa predtym ako diva zver, ale ze uplne. On ma naucil, a ukazal, ze sa da aj lubit a hladkanie a pusinkovanie je prirodzena vec...

Na to ako prejaví lásku svojmu dieťaťu nie je žiadna norma, nie sú žiadne správne a ani nesprávne spôsoby. Lásku prejavuje každý ináč. Dôležité je, že dieťa ľúbiš, staráš sa o neho, dýchala by si za neho ak by bolo treba, chráni ho pred všetkým zlým. Nie koľko pusiniek mu dáš. Láska sa počtom pusiniek nemeria. Láska sa zmerať nedá a ani sa nedá porovnávať. Takže netráp sa takými rečami. A netráp sa tým, že keď ti je ťažko a sú problémy necítiš sa konfiortne. Nie je to nedostatok lásky k dieťaťu. Je to únava a občas aj bezmocnosť. To sa stáva každej. Je to normalne

Ty si nedostala bezpodmienečnú lasku od rodicov, čiže ani sama seba nevies prijat bez nejakych podmienok. Myslis si aj sama o sebe,ze si dobra len vtedy, ked solnas nejake očakávania druhých...Stale si musis, alebo niekomu druhému, niečo dokazovať, ze ved ty si dobra, pekná, ze to dokážeš...ak to raz v sebe nevyriesis, budes to tak robit celý život. Tvoj syn to cíti, deti to citia uplne presne to som si istá a ak nechces aby pocitival taketo pocity v dospelosti( urcite uz nie take silne ako mas ty, lebo si uz vela veci napravila) ale z časti určite,tak by si mala zacat na svojich pocitoch pracovať... To všetko cez pochopenie, prijatie a odpustenie. Tvojim rodičom, sebe. Urcite pomoze nejake dobra terapeutka, aj rodinné konštelácie su dobre na toto. Držím palce 💜

Objimaj synčeka aj keď sa ti nechce. Nie keď sa ti vôbec nechce. Ale proste si to zaraď do programu dňa. Rano vstanes postískaš ho a na obed znova a večer zas. Pochváliš ho za to aký je šikovný a keď mu to nejde tak ponadávaš sama pre seba. A keď ti to niekedy ujde a pustíš ho pri cvičení nezvládneš emócie nebudeš sa obviňovať. Nabudúce ti to pôjde lepšie. A otec nech ho objíma. Ber to ako tréning. Proste usmiat sa aj keď sa nám nechce a nejde to od srdca. Objať ho aj keď sa ti nechce a nejde to od srdca. Je to ako nevytrenovany sval alebo emócia ktorú v sebe máš ale je slabá a tréningom ju obnovíš. Viem o čom hovorím zažil som to a trénoval som podobne. Funguje to.

Ked ste chodili na fyzio, tak asi vies, ze dieta nema chodit s pomocou (alebo ak tak minimalne a ruky pod urovnou ramien). V 14m je normalne ze dieta samo nechodi. Navyse je to uz otazka par dni, kedy to zmakne aj sam.
A k otazke lasky- ked uz bude samostatnejsi a bude aj rozpravat, aj sa zahra sam, urcite k nemu pocitis silnu lasku. Teraz ta v tom brzdi to trapenie sa s jeho vyvojom.

Baby ti už dobre napísali a moja začala chodiť na konci 14m a úplne super v 6 rokoch bronzové ocenenie z plávania, na pohyb je super. Uvoľni sa trochu a daj mu jeho čas

@zuzinapipina presne tak to mam. Som strasna maximalistka :(

@majla87 viem jasne, davam mu iba jeden svoj prst, niekedy sa chyti o moje nohy iba... No, ja som cca 2 mesiace nechala, aby isiel vo vlastnom tempe, ale moja mama ma bizerovala, ze takto sa nikdy nenauci chodit, ak s nim nechodi. Tak som zacala. Aspon prst davat...

@bluka2 gratulujem, to je super ❤️

@slovakboy skusim aj takto, ja ho inak uz mojkam velakrat, neda sa to porovnat so zaciatkom. Tam to bola bieda, fakt.....

Ale nezúfaj, určite s tým ide niečo robiť 💪viem presne o čom hovorím 😊

Si vyčerpaná, nie si robot…jasne, že ti to lezie na nervy…ak máš možnosť, oddychni si od bábätka aspoň na pol dňa…veľmi to pomôže.

Boze, co som sa ja napocuvala tiez od mojho otca. A presne toto, ze sa nenauci chodit ked ho nebudem za ruky tahat 😄😄 ale ved ty sama urcite vidis ze ten vyvoj ide dopredu aj sam.. To vobec neries taketo reci, zachvilu bude behat tak, ze babku ubeha na smrt 😁 majte vlastne tempo, este ak mal hypotoniu a ty si oddychni. Od reci, od dietata, maj aj cas pre seba.

Naši rodičia inak vychovávali.Mozes skúsiť si sadnúť oproti nemu a volať ho k sebe...alebo ten prst potrebuje cítiť istotu.Je to logické aj ty, keď sa učiams korčuľovať či bicyklovať potrebujes plot na pridrzanie, či dociahnut z bicykla na zem.Daj mu svoj čas...

@andreatytler u nás v rodine tiež neboli preukazovane city pohladkanie, objatie, pusa...Ale zase vyrastala som v láske, mama sa o mňa až príliš starala, ale láska sa neprejavovala gestami.Ty si cca generácia ako ja 45 r neviem prečo to tak bolo ..či mali chladných rodicov...a prečo zase naša generácia tak lipne na detoch a tú lásku vie prejavovat.Ja dodnes dcéru denne objímem poviem, že ju ľúbim aj ona nam...
Keď som sa raz na to pýtala mamy povedala, že som sa odťahovala, nechcela saskovala🙂keď som už mala 5,6 r...ale moja mama uzavretý introvert a možno to nevedela, ale zase vedela to dat iným sposobom

Ahoj skus sa zameratna seba...maj rada sebabudes mat rada aj jeho.

Taký je život, nejde podľa našich plánov a každý je jedinečný - aj dieťa. Deti neprišli naplniť naše predstavy, ale žiť svoj život. No a čo keď má problémy s motorikou? Pravdepodobne z toho vyrastie. Nie je jediný. Ver, že každý má svoje trápenie, len to možno ty nevidíš. Naše dieťa má celiakiu, prísnu bezlepkovú diétu. Okrem toho, že stojí peniaze tak celú škôlku som mu chystala stravu - desiata, obed, olovrant, každý návšteva, výlet, oslava u iných, tábor alebo škola v prírode nás stojí organizačne viac ako rodičov zdravých detí. Ale nikdy by mi nenapadlo, že mám byť za to vnútorne nahnevaná. Jednoducho treba prijať to čo je a robiť čo sa dá bez ohľadu na naše očakávania a predstavy, lebo vždy (až na extrémne výnimky) môže byť aj horšie. Buď vďačná za dieťa a teš sa z toho čo je, prináša ti novú a úplne inú dimenziu do života, ber to ako rozšírenie obzorov a/alebo výzvu. Keby si naše dieťa tak si povieš aký máme bezstarostný a spokojný život, ale nie je to tak. Miluj svoje dieťa, tisícnásobne Ti to oplatí.

@luccija Ano, aj ja som vyrastala v laske ale takej chladnej. Ja som rada ze to menime. Podla mna to nie je prirodzene. Myslim ze dotyky a telesna blizkost su zakodovane ako prejavy naklonnosti v kazdom zivom tvore.
Ja nikdy nezabudnem na jeden moment ked som mala 3-5 rokov. Mama ma ukladal na spanok a chcela sa so mnou maznat, co ona nikdy nerobila. Mne to bolo velmi neprijemne, nechapala som co sa deje. Chcela som aby prestala a tak som jej povedala aby isla varit, lebo to ona robila vzdy. Proste som jej svojimi slovami povedala, aby sa zacala spravat ako mama ktoru poznam. Ona ostala z toho dost zarmutena a nahnevna a isla prec. Skoda ze so mnou neostala a nevysvetlila mi co sa deje. Mozno to chcela vsetko zmenit ale nepodarilo sa.
Podla mna si to mala tak isto. Rodicia ta od narodenia neobjimali a tak sa to pre teba stalo normou a ked to potom neskor chceli urobit, uz to bolo pre teba neprijemne.

Autorka, presne aj u mna. Velmi ma zmenil najskor muz a vela mi on tak prirodzene ukazal ako sa to robi ohladom telesnej blizkosti a dotykov. Ale poviem ti ze sa to asi nikdy nenaucim robit tak ako on. Syn ma 2.5 roka a objimam ho non-stop, ale napriek tomu mam dojem ze moje objatia su take kostrbate, neprirodzene, ze to nie je take objatie kde dve tela do seba krasne zapadnu. No co uz, nevadi. Clovek nemoze mat vsetko.
Psycholog ti urcite pomoze ohladom toho perfekcionalizmu a marnej snahe po dokonalosti. Drzim palce.