Neľúbim svojho syna
Dobrý deň, mám 2 malé deti do 2 rokov.
Staršia dcéra 1,5 ročná je vytúžené a milované bábätko, ktoré prišlo po potrate prvého syna. Zbožňujem ju, bojím sa o ňu a ľúbim ju od prvého dňa. Je to to najkrajšie a najlepšie v mojom živote.
Zároveň mám 3 mesačného syna. Stále viac si uvedomujem, že ja som ho vlastne ani nechcela. Celé tehotenstvo som pretrpela a čakala, nech je už koniec. Už vtedy ma ani výbavičku nebavilo chystať. Nedokážem si s ním vybudovať vztah. Niekedy je to fajn, ale väčšinu času sa do citov k nemu nutim. Nebaví ma starostlivosť o neho, všetko robím na silu a nepriamo ho vínim za to, že musím teraz behať okolo novorodenca zavretá doma, namiesto toho aby som behala po ihriskách, plavarnach a užívala si život s dcérou. Nebaví ma proste nič a stále opakujem ako nám s dcérou bolo dobre, keď sme boli bez neho. Strašné! Syn je krásne, zdravé a nevinne bábätko a mňa tieto pocity ubijaju a
neuveriteľne má trápi, že si neviem užívať materstvo a to, že mám 2 krásne a zdravé deti. Myslím, že mám popôrodnu depresiu, prípadne nábeh na ňu. K lekárovi však urcite nepôjdem. Ak sa tu nájde niekto, kto si prechádzal podobnými pocitmi a prešlo to, uvítam akékoľvek rady či názory. Ďakujem.
Jedna z najhorších vecí na depresii je, že sa môže objaviť aj bez nejakého logického dôvodu. Akokeby bez príčiny. Človek má pocit, že "nemá nárok" cítiť sa tak, ako sa cíti, (veď je všetko v úplnom poriadku, dieťa zdravé, milujúci manžel...) a to celú situáciu ešte viac zhoršuje. Je fajn, že si uvedomuješ, že máš problém, len si dávaj pozor aby si to nepodcenila. Minimálne skús na nejaký čas zvýšiť príjem magnézia a vitamínu B6. Ak by ti to nepomohlo, tak by som s návštevou odborníka neotáľala.
Pôporodnu depresiu nechceš liečiť.Ved vieš kam to môže zajsť ved to nei je hanba veľa žien má po pôrode depresiu alebo malý depresiu určite aj tu žienky a maminy na MK.V prvom rade je to treba liečiť.Ja ked som si prečitala že ako nemáš rada neznašaš 3 mesačne bäbatko mňe je s teba do plaču.Ináč by si sa na to pozerala keby si mala ako ja postihnutu dcérku zbabraný pôrod dcérka už odišla na večnosť.Každý deň nad tým premyšľam ako by všetko bolo keby tu bola aj ked veľmi postihnuta.Nenavidieť vlastne dieťa preboha prečo si sa nechánila ked si vedela že dieťa dalšie nechceš nie sme v dobe Flinstona že antikoncepcia neexistuje ved sú rôzne formy nie len lieky ale aj naplaste aj pánska ochrana.Vie to vôbec tvoj muž čo tebe vlastne je vie tvoje pocity.Prebud sa a lieč sa čím skôr.Tvoj milovaný synačik určite krásne babo za nič nemôže.Maličke ňuňuňu.Keby si zažila pocity ako ja že mi lekár povedal nikdy žiadne dieťa mať nebudete neodporúčame vám tak som len horko zaplakala.Prečo si sa nechránila ked si dieťa nechcela.A teraz čo už je tu nieje to bábika do detskeho kočíka.Nechápem ako môže jedna matka ktorá 9 mesiacov v bruchu nosila a rodila v bolestiach napísať nenavidim syna.Ked som si to prečitala ja nemôžem zastaviť plač.Toto je jedna matka schopná napísať.Samozrejme k lekárovi nepôjdeš ved načo aj ved zvladneš sama nič nezvladneš.Teraz ak syn bude rasť budeš mu prejavovať nenavisť nič mu nedopraješ budeš mu davať pociťovať že nepatrí k tebe ako matke.Toto ked si prečitaju ženy mlade ktoré chodia tu an MK a dozvedelí sa správu že nikdy nebudu môcť mať deti alebo hrdinky a silne ženy ktore boli na IVF aj 5 krát a nikdy nebudu mamami , na umele oplodnenia aj viac krát ani jediny pokus nevyšiel tak TIE sú úple zhrozene ako aj ja.Mať zdrave deti je viac ako keby som mala miliony eur pálace zlato sveta nič TI nenahradi zdrave deti nič nič. Vschop sa povedz mužovi že čo citiš a lieč sa nie je to žiadna hanba.
Nepodcenovala by som to a nespoliehala na to,ze to zvladnes. Zeny s poporodnou depkou dokazu vazne dietatu ublizit
A skusit aspon jednu navstevu psychologa? Alebo skusit najst v tvojom okoli nejaku podpornu skupinu, nejake OZ, cokolvek… 🤗 velmi ti drzim palce, chapem ako velmi ta musia trapit tvoje pocity, ktore nechces mat. Je vyborne, ze rodina pri tebe stoji. Ale ked uz to trva tak dlho, skus prosim aspon nieco od odbornikov. Nie je to hanba a nie sme vsemocni a nemusime vzdy vsetko zvladnut same ♥️ je vyborne, ze si vsetko uvedomujes a preto skus najst nejaku formu pomoci🙂 nie len kvoli sebe, ale aj kvoli detickam, ktore verim, ze nakoniec budes lubit obe rovnako☺️
Ja celkom nechapem,naco vam tak skoro bolo 2.dieta. Prve je teraz vo veku objavovania sveta,ty nemas cas sa jej venovat,jasne,ze ti to vadi. O chvilu pride vzdor,ziarlivost,to este len budes prenasat zlost na maleho. To ti pisem ako dieta,ktoremu sa v tomto veku tiez narodil surodenec a odvtedy som bola na druhej kolaji,odkazana sama na seba.
@dilino podla mna dietatko chcela, ale to co teraz citi nevie ovladat, nevie to len tak zmenit. O tom je poporodna depresia. Ty mas tazku situaciu a my nemusime chapat az ako velmi to mas tazke. Ale rovnako ty nemusis chapat stavu, ktory pre autorku nie je normalny a bezny a uvedomuje si, ze je to zle. Urcite aj cely stav dopomaha tomu, ze je pre nj tazke vyhladat pomoc. Tak skusme pomoct a nesudme
Napriek tomu, že matka niesom a ani nebudem... autorka, prosím ťa za tvoje deti, tvoju rodinu choď k lekárovi 🙏 nenechaj to zájsť tak ďaleko ako maminka, ktorá odišla z domu a doteraz ju nenašli ( Naďa z Ba).. netráp seba ani rodinu ❤️ veľmi veľa zdravia a lásky ti želám 😘🍀❤️
Nebudem Ti nadavat, sudit ta, myslim, ze to nic neriesi. Len nerozumiem preco to chces zvladnut sama bez pomoci lekara, terapeuta...v konecnom dosledku on to neurobi za teba, len ta nasmeruje, podpori ta a pomoze ti na tej ceste, ale zvladnut to musis aj tak ty
Pises ze maleho nosis, to je uplne super, babatko je spokojne ze je pri tebe a ty sa mozes venovat aj dcerke. Nezamyslaj sa zbytocne nad tym co vsetko by ste robili keby bola len sama, v podstate to iste mozete robit aj vsetci spolu. O nic ju neoberas, venujes sa jej, zaroven ked mas babo pri sebe naplnas aj jeho potreby.
Ja mam 4 deti, sice nie tak maly vekovy rozdiel ale vzdy to bolo tak ze som mala niektore v satke pripadne nosici a chodili sme kade tade. Samozrejme ze su aj situacie ked sa musis viac venovat jednemu alebo druhemu ale nic zle na tom nie je. Dali ste dcere surodenca, to je super, bude mat partaka na cely zivot, raz tu vy nebudete a oni sa budu moct spolahnut na seba navzajom. Ja som jedinacik a casto mi to bolo luto ze nemam niekoho s kym by som sa aspon pohadat mohla.
Je fajn ze si svoj problem uvedomujes, chces ho riesit. Myslim ze cim skor vyhladas odbornu pomoc, tym rychlejsie Vam bude dobre aj ako rodine a aj tebe🙏
Synček sa k Vám sám nevypytal. Mať deti tak skoro po sebe je brutálny zahul. Ale na to ste mali myslieť pri sexovani. Teraz to už nezmenis. Tak sa vzchop, prestaň sa ľutovať a hraj s takými kartami,aké máš.
Neboj, zachvilu budú drobce kamoši a partaci, budú sa sami hrať a budú najlepší kamoši navždy. A o pár rokov si vzdychnes, ako dobre,že majú jeden druhého.
Držím palce!
Urcite ti udrelo mlieko a urcite to tak necitis. Urcite svojho synceka aj dcerku nafovsetko milujes. O nic neprichadzas, to ze nejdete na plavarwn pretoze je syn este malicky, tak preto sa svet nezruti a ani dcera ti to nebude vycitat. Je tazke rozlozit cas medzi oba deti, to vieme, ale s tym sa neda nic robit. Jeden den je to tak druhy naopak. Deticky podrastu a cas sa zosuladi a este vas len caka vela krasnych zazitkov. Zbytocne nad tym nepremyslaj uzivaj si to co je a nepremyslaj nad somarinami. Dcera je v poriadku pre nu je hlavne, ze je s vami a tak isto pre syna.
Dneska som odpovedala na podobnu temu s pribehom mojej kamosky.
Tak si dohladaj 😉
Skodis dietatku.
Kde sa to v tebe berie hm možno to bude tým že si neskutočne rozmaznana princeznička . Neznášam takéto matere čo od dobroty nevedia už čo zo sebou. Mne dieťa zomrelo zabili mi ho v nemocnici bola to zdravá dcéra. Z predchádzajúceho manželstva mám 16rocneho syna adoptovaneho , dcéru 8 ročnú, z novým partnerom mám dieťa čo mi zabili bola tiež vytúžená potom sme chceli svoje ešte jedno narodil sa krásny syn má 3 roky nechcela som ďalšie dieťa zadarilo sa a mám 2 ročnú dcérku . A predstav si žiadne staré mami biedu muž v práci všetko zvládam nerobím rozdieli kto v pláne bol či nebol si všetky moje a ďakujem Bohu že žijú a sú zdravý . Och mať problémy niektorých tu moderných mamičiek tak som dokonale šťastný človek.
@majka2 A teraz si už spokojná ako si si pohladkala ego aká si úžasná a my s popôrodnou depresiou sme neschopáčky? Ale vidno podľa gramatiky, že... Ale nič. 🤗
Ahoj autorka,
nechci byt silna na ukor seba a deti. Neskusaj to zvladat sama. Tuto poporodnu depresiu mala kamaratka. A to sa na babo vytuzene neskutocne tešili.
"Maly" je uz v puberte a ona lutuje do teraz, ze to neriesila. Povedala, ze keby sa jej to stalo dnes, ide okazite k lekarovi. Pomahal muz aj jeho rodina, len to vtedy nikto nevedel, ze sa jedna o poporodnu depresiu. Pocity mala ako ty velmi podobne.
Svojho syna zacala lubit asi az niekedy po roku.
Teraz by za neho aj dychala, no stale ma obrovske vycitky.
Takze ja by som ti radila nespoliehat sa, ze to zvladnes sama. Pozri si co su to rodinne konstelacie. Mozno ta to oslivi a pomoze ti vyriesit tvoju situaciu. Za mna je to rychlejsie (v niektorych pripadoch) ako sedenie u psychologa.
Pokial tuto moznost nemas, toho lekára navstiv.
Druhy priklad poporodnej depresie som zazila ako opatrovatelka v jednej rodine.
Ta zena deti vlastne nikdy mat nechcela. Prvy porod mala hrozny, ale s malou sa stotoznila, krasne dievcatko ako babika. O 3 roky otehotnela znova - druhe dieta bola nehoda. Hovorila, ze mala bola skareda po narodeni s vyrazkami. Ze ziadne pekne babetko ako ta prva dcera. Ona tie deti mala rada, to bolo vidno. No nieco nesedelo. Takto sa to s nou vlieklo cez dva roky, kym dostala syndrom vyhorenia. V noci ju odviezla sanitka. Ten svoj pribeh mi porozpravala az po tom vsetkom, uz ked bola ako tak ukludnena na liekoch.
Co vsak bol pre mna najorsi moment - raz v kuchyni sedela ta 2rocna pri nej na linke, ja som od nej bola asi 2-3 metre. Matka krajala mäso, velkym nozom. Pozrela na mna s takym polosialenym pohladom a usmevom a vravi:
"Ako rychlo by dokazal jeden maly zivot uhasnúť..." A pozrela na ten nôž a tú malú. Mne by sa vtedy krvi nedorezal... Vedela som, ze som pridaleko od malej aby som dokazala zabranit katastrofe.
Opytala som sa jej, ci sa uz uplne zblaznila !?
Uz od zaciatku ako som prisla som citila, ze ta mala je u nej v ohrozeni. Vtedy som sama uvazovala o psychiatrovi pre seba - myslela som, ze mi šibe...
Tymto mi potvrdila, ze moje pocity boli spravne a ja nie som na hlavu.
Prosim ta, neboj sa to riesit s kompetentnymi ludmi.
A viem si predstavit ako sa citis. Uvedomujes si ako sa hrozne spravas a zaroven je ti to luto.
Nezostan v tom sama. Ozaj s tym nie je sranda. Drzim ti palce a prajem skore uzdravenie.
No dobre a teraz sa ukludnime. K ziadnemu lekarovi nemusis. Je uplne normalne co citis. Stroho si popisala fakt, ze bez mimca by to bolo jednoduchsie. A ano bolo, je to tak. Jedno dieta, ziadne dieta. Ale neboj ono to prejde. Podrastie trochu a budete aj s mimcom partaci. Ked pridete na ihrisko, tak sa spolu zabavia. Teraz je to tazke lebo ma 3 mesiace. Taky ten mamickovsky boom si si uz zazila. Uz to nie je waw efekt ako pri prvom dietati. Bude dobre, aj ho luuuubit budes ako starsiu 😉
@divokykonik och ty popôrodné depresia by ma zaujalo ako to riešili kedysi ženy v minulosti keď mali doma aj 8 deti nebolo kedy na depresie všetko je to o tom že sa strašne nudíte. A prosím nerieš moju gramatiku ja mám 4 deti a tie sa mi hravaju z mobil a sem tam nastavia klávesnicu nemám čas na somariny toto sem tam tu čítam keď uspavam . Pekný večer a názor si povedať hádam môžem ci
@majka2 to nie je problém moderných mamičiek. Depresie tu boli vždy, len sa o tom príliš nehovorilo. Povedalo sa, že udrelo jej mlieko do hlavy a bola za trafenú. To, že vy máte svoje bolesti a zvládli ste to je v poriadku, ste silná žena ale chýba vám empatia. To je žiaľ váš problém a autorke svojim komentárom nijak nepomôžete.
Haló matky, ženy? Kde je súdržnosť a láska? Fuj, fuj deťom ju dávate ale na blížnych nemyslíte. Takto nepomôžete autorke ani jej synovi.
@dota6 ako si môžte dovoliť ze mi chýba empatia keď ma nepoznáte prepáčte ja len nemám rada ľudí čo vkusne vyplávajú ten malý chlapec sa na svet nepýtal tak keď druhé dieťa nechcem a viem že určite ho nechcem tak čo žijeme v akom storočí ?! Nepoznáme ochranu?!keď ste taká empatická a ja nie ako s akože cíti to dieťa myslíte že to necíti ze je nechcené ?! Ono kde príde na tu empatiu od vlastnej matky?! Ja so seba nerobím hrdinu sú matky čo majú postihnuté deti a zvládajú to ani sú chvíle keď ide poraziť aj mňa ale aby som nelubula svoje deti ľúbim dokonca aj to čo som neporodila. A dokonca si berieme z mužom dievča čo bolo týrané vlastnou matkou tak kde je tá empatia ?! Ked chcem sex a nie deti tak ochrana nie ich urobiť a potom bože ľudia ja mám depresiu no chudá dieťa a nie len toto ale kazde jedno čo mamička nevie čo zo sebou. Tak ho dajte na adopciu je na obtiaž. Och vážne spametajte sa.
tak skus cbodit po ibriskach s dvoma detmi,preco nechodite vsetci 3ja ale o 4ria?Proste tam kde sa da chod ty syn dcera a tak kde sa neda nevh maleho ma mamzel a ty chod s dcerou,potom mozno nebudes zaujta vici synovi ze zaneebavas dceru,pritom ju nezanerbavas taka mala 1,5r nepotrebuje kruzky a ani ihrisko ale staci jej ze je doma pri tebe.Staci ked si s nou,ked maly bude soat pomalujes,popecies a bude to ok.Ale naozaj skus sa premoct a nemaj take pocity,snad sa to casom zlepsi ale dceru vibec nezanerbavas zato ze sa musis o maleho starat viacej.Mozte spolu aj na prechadzky a uzivat si maleho daj do nosica ,dceru za ruku a chodte sa vyvetrat.
Mne je tak strašne ľúto tvojho synčeka. Každé jedno dieťa by malo byt veľmi, veľmi, veľmi milované svojimi rodičmi a tvoj maličký si nezaslúži tvoje povrchne správanie voči nemu, ved on za nič nemôže. Nechápem absolútne načo ste si urobili druhé dieťa ak si lipla celý čas na dcére 🤦♀️
Choď k lekárovi,nie kvôli sebe ale kvôli tomu malickemu,on za to nemôže aká si,ale je tvoja povinnosť postarať sa o neho,keby si si zlomila nohu,dostala angínu alebo neviem čo,tiež to riešia tak,že nepôjdeš k lekárovi?toto je ale oveľa vážnejšie,chúďa malicke
Inak ja som chodila s detmi na ihrisko takmer hned , tyzden dva po navrate z porodnice. Co som mala robit. Najmensi sa narodil zaciatok augusta, bolo horuce leto. Co som mala tri deti 7,5 a 3 roky drzat v rozpalenej bytovke cely den? Este k tomu v dvojizbaku /stavali sme dom/. Babetko som mala v kociari, ostatni sa hrali v piesku, max . som obcas najmladsieho rozhojdala -
Boli sme aj s trojmesacnym viac krat na plavarni a kupalisku v madarsku. Navstevy, atd... vsak su jednorazove plienky a maly bol dojceny, takze vyziva k dispozicii vsade. Nic mu nebolo, do 6 rokov bol chory dokopy 3x, z toho 2x pocas celej dochadzky v skolke .
Tvoje pocity mozu pramenit aj z vycerpania. Kto vstava k malemu v noci? Nezda sa to, ale clovek ked je dlhodobo nevyspaty, zacne byt frustrovany, nervny atd. Ja si myslim, ze dieta mas rada, iba ze si neskutocne unavena a nevyspata