Neviem byť dobrou mamou troch detí
Ahojte mamičky, píšem anonymne, lebo sa hanbím verejne poukazovať na seba, ako na zlú mamu a taktiež nechcem, aby to raz vyhrabali moje deti 🙂. Mám 2 deti a jedno na ceste. Staršie bolo veľmi náročné a rýchlo mi rozbilo ružové okuliare o materstve. Do ďalšieho som sa preto veľmi nehrabala, ale nakoniec sme s manželom zvážili, že by súrodenec prospel nášmu trochu sebestrednému dieťaťu a podarilo sa. Majú teda 7 a 2 roky. Cez prázdniny som mala nastúpiť do práce, ale život si ide inou cestou a mňa čaká namiesto práce ďalší pôrod. Tretie dieťatko sme neplánovali a otehotnela som napriek antikoncepcii, ktorú používame 13 rokov. Šokovalo ma to, ale prijala som...Teraz ale cítim zúfalstvo a bezmocnosť. Už mám dosť celej materskej a predomnou je ďalšia. Prostredné mi nevzali od septembra do MŠ, takže budem mať doma novorodenca a takmer 3 ročné dieťa. Ako to zvládnem, keď nie som ten typ, čo to dáva s radosťou, naplnením a ľavou zadnou. Trápi ma to kvôli deťom, že materstvo neviem žiť v radosti a ľahkosti. Ako si mám pomôcť s prijatím tejto situácie. Stále mám len pocit, že už nemám energiu a entuziazmus a že idem ešte do horšieho. Ako sa mám vyrovnať s tým, že budem mama veľkej rodiny, keď nie som prototyp tej správnej mamy. Svoje deti však ľúbim, ale zaslúžia si viac. Ďakujem za vypočutie.
@mandzula podľa mňa môj muž videl aj vo mne niečo, kvôli čomu sa radšej rozhodol, že druhé dieťa neriskujme :D ale áno, aj pre mňa to bolo ťažké, hlavne preto, lebo som chcela byť vo všetkom top, nechcela som robiť žiadne chyby vo výchove a bola som často na hranici svojich duševných síl
@salamistka Ja som skôr mala des zo straty slobody, zrazu som bola 24/7 s guľou na nohe, porobila som kopu chýb vo výchove, bola som hrozný sebec, musela som sa učiť byť matkou. Cítila som sa ako jednorožec, keď som videla, ako si to ostatné užívajú a mesiac po pôrode snívajú o druhom. Precítiť materstvo ma naučila až dcérina diagnóza (Aspergerov syndróm), uvedomila som si, že som jediná, koho má, kto ju chápe a že tu musím byť pre ňu. Teraz je z nej krásna puberťáčka a super parťáčka a ja som na ňu a aj na seba (konečne) hrdá.
Ta posledna veta ci budes zit este normalne.to presne mam ja teraz.strasne mi chyba dat si pohar vinka.ked vidim ze muz si da alebo niekto iny ide ma rozdrapit.pritom som velky nepic co si da raz za pol roka nieco...teraz mi to vadi nemozem kvoli liekom a potom zase kojenie zas dlho nebudem moct..chodim ako dokadena.cakam ze kazdu chvilu to zo mna vypadne.nemozem nic robit.co ja sa cely den vrtim..vobec neprezivam to tehotenstvo uz to chcem mat za sebou.som stale nasrata ze musim byt tehotna.vonku je krasne a ja mozem vyjst akurat tak na terasu lebo ine nezvladnem.minule leto som behala za rocnou stale na ociach a teraz co budem mat zase z toho leta..no akurat depku 🤣🤣🤣
viem ťa pochopiť, ja som ostala pri jednom, lebo osud tak chcel (2 tehotenstvá neskončili dobre) a teraz s odstupom si hovorím, že mne ozaj stačí aj jedno, nie som vôbec materský typ aj keď sa skutočne snažím ako najlepšie viem... držím ti palce, dobre bude! predýchaš a začneš sa tešiť keď bude malé kopkať
urcite budes este zit normalne, 🙂 Ani nevies ako rychlo ti to prejde a ako rychlo deti vyrastu a ty budes sediet a rozmyslat ake stastie si mala, ze sa ti narodili.
Neboj sa, zvladnes to . Tiez som matka troch deti a tiez boli narocne , kazde jedno, ale pri tom tretom som si uz nerobila nic z toho, ze nieco nebolo dobre. Proste nejako sme to presli a to sme este pri tom tretom stavali dom. Syn sa naucil chodit pomedzi tehly a bral robotnikom klince ( asi 200 kusov niekde ponosil ) No a co ? Hovorila som si, ze kym je zdravy, tak sa nic nedeje.
Mas svoje deti rada a to je podstatne, ostatne uz pride- zo dna na den , nemusis dnes zvladnut cele ich detstvo 🙂. Staci sil len na dnesny den, ten zajtrajsi bude mat dalsiu silu 🙂.
Uvidis, bude to dobre a posledne neplanovane dieta vam prinesie do rodiny nieco specialne, bez coho by vam bolo smutno. Budes vidiet, ze je to specialny dar pre teba 🙂
Mozno si prave to tretie uzijes najviac. Nas tiez zaskocilo tretie tehotenstvo a teraz som stastna jak blcha. Mam teda iny vekovy rozdiel (13, 11 a takmer 2), ale som rada, ze aj ked my tu uz nebudeme, budu mat nase deti jeden druheho. Cas plynie rychlo, ani sa nenazdas a budes zase zarezavat v robote a s laskou spominat na cas straveny s detmi❤️
Ale neboj všetko zvládneš ja som mala deti vo veku 7 ,dva a pol keď sa mi narodil tretí syn a to ten dva a pol ročný hyperaktívny stále v pohybe no bola to sranda ale dala som to a to muž robil od 6.00 do 18.30 od pondelka do piatku užívala som si ani neviem ako som to dala a to som ešte neskončila o ďalších 7 rokov prišla uplakaná nespiaca dcéra vtedy som už mala doma 3 žiakov úlohy,krúžky a k tomu fakt náročnú dcéru a po 3 a pol roku naša najmladšia dcéra Rianka žiaľ autistka vo svojom svete ale všetko sa dá zvládnuť a neboj baby ti pomôžu s bábätkom a keď budú väčšie bude to super ja to už mám väčšie 29,25,22,ti sú už mimo domu a dievky 14,10 sú ešte doma a ver mi si skvelá úžasná mama
Som v podobnej situacii.. prve dve deti (6 a 3r) boli planovane.. cela materska mi uz liezla na mozog lebo muz vkuse v robote a ja s nimi sama.. starsi syn je este autista takze toho mam aj za dvoch..tesila som sa uz do prace a den predtym ako som mala ist za sefkou som si nasla dve ciarky.. tehotestvo fyzicky narocne, do toho prisla kriza vo vztahu.. teraz som uz tyzden po porode.. pomaly sa spamatavam,tesim sa z toho hlavne ze brucho je uz prec.. ale ten pocit ze som v jednom stereotype ma neopusta.. mozno zatial aj preto lebo obe starsie deti su chore, cize aktualne ani do skolky nemozu tak sa asi tak zotavujem po porode ze beham ako s nasolenou ritou sama okolo troch deti.. ale zatial sa neopustam, nejako snad bude.. a opytam sa, do sukromnej skolky by ti dieta nevzali?
Tiež sa hlásim tretie necakane😁🤭, aj keď v snoch ma chodil pozerat☺️, teda celý rok to bolo dievča a pred pôrodom raz chlapec. Ja som bola 9rokov so staršími doma, som povedala nikdy viac a bum znova 😬, hoc ja mam deti už 19r., 16r. a 1.5r.,takze si to vieš predstaviť, keď už život trosku inak mieris. Z tehu som sa netešila, bolo mi všelijako, len dobre nie, keďže už nemám 20🙆♀️, ale tak pre niečo si nás tie deti vybrali a sme tu, aby sme im ukázali cestu, či opacne🙄🤭, no uvidíme, necháme sa prekvapiť. Všetci hovoria, že ho máme za odmenu💓 co si neskutočne vážim, ale mňa tak z neho boli hlava🤣. Takže hlavu hore, dobre bude
Klademe na sebe jako zeny prilis velke naroky, protoze mame pred ocima vsechny ty superzeny, ktere nejen ze maji domacnost nablyskanou jako psi kulky, opečovaná decka jako cimprlatka vynikajici ve vsech sportech a vedeckych olympiadach, ale jeste k tomu jsou to vroucne naruzive sexice stihajici fitko, manikuru, pedikuru, botox i péct dorty vsech tvaru a velikosti, hackujici, malujici, navic sectele a technicky zdatné, schopne opravit traktor i mikrocip vrat v garazi.
🤷🏻♀️ Neco z toho uplne neklape? Styd se! ☝🏻
Prosim te neblbni, jsi unavena, frustrovana, lomcuji tebou hormony, jsi na spoustu veci sama, domacnost a deti nejsou uplne to, co by te vrcholne naplnovalo. A na tom neni nic spatneho! Sve deti milujes tak jako tak. Skvela mama jsi tak jako tak. Tve deti te miluji tak jako tak. Pokecej si o tom s nekym, ponadavej si, zkuste se s muzem domluvit, ze budes mkt v tydnu par hodin jen sama na sebe. Zkus cast prace a cast pece o deti delegovat na muze. Vysvetli mu, ze jsi ko. A ze mas obavy, jak to dale budes zvladat. A nestyd se za sve pocity. Uz jen to, ze nad tim takto premyslis dokazuje, ze jsi mama, jak ma byt ☺️
Vsechno bude dobre, bud na sebe hodna.
ak chces mozeme si popisat ale skor cez spravy. mala som podobnu situaciu.
Dievčatá môj manžel je aktívny v starostlivosti o deti musím povedať. Takže ja sa ani na lenivého muža nemôžem sťažovať. Zoberie ich vždy keď môže a snaží sa ma odbremeniť. On to úplne zachránil, keď som zistila, že som tehotná a veľmi ma podržal. A tiež už ďalšie veľmi neplánoval, napriek tomu sa teší a snaží sa ma povzbudzovať. Ale viete ako to je. Ja budem tá, čo sa dva roky nevyspí a taktiež tá, čo je sama s deťmi od rána do večera.
Ďakujem vám za všetky vaše slová, veľmi mi to prospelo. A aj to vedomie, že nie som sama v tejto situácii a že mnohé to máte aj oveľa náročnejšie. Niekedy je človek taký zahľadený do seba, že zabúda na okolitý svet.
@mandzula ja viem že to nejak všetci prežijeme, ale ja by som nejak potrebovala pozdvihnúť tú atmosféru okolo seba, lebo tí moji doma to cítia, že nevyskakujem od radosti. Ja nechcem aby si mysleli, že som s nimi nerada a že má len zaťažujú,ale obávam sa, že presne tieto signály vysielam.