Neviem sa zmieriť s tým, že deti ničia domácnosť
Ahojte, čím ďalej, tým je to horšie. Viem, že deti robia neporiadok, zvyknú veci ničiť (nemyslím zámerne, ale hoci aj nechtiac, už len tým, že sú malé, neohrabané, stane sa), maľujú steny, ale ja som čím ďalej tým hálivejšia na to, že naše steny sú ofrkané jedlom, tu a tam pošpinené od mastných fľakov, nábytok na niektorých miestach oškretý, zlomené hračky, toto vytrhnuté, tamto odlomené. Ok, nie všetko môžem zvaľovať na deti, naozaj mnohé z toho, čo urobili, sa stalo nechtiac (možno aj všetko), a napokon, aj mne sa stalo, že mi pri varení prskla šťava na stenu, nedá sa im to teda zazlievať..Ničí ma to však, chcem mať peknú domácnosť, upravenú, dávam si na tom záležať, zveľaďujem domácnosť a ako na just, práve vtedy, čím viac mi na tom záleží a dávam pozor, tak je to horšie (alebo ja všímavejšia? Kedysi som si to tak neuvedomovala, ) Niektoré veci sa dajú opraviť (steny vymaľovať), ale s inými je to ťažšie (nebudem predsa meniť nábytok kvôli tomu, že je pošriabaný na niektorých miestach). Ako to zvládate? Alebo máte doma tip-top? Zachovalú domácnosť bez poškodení? Štve ma, že to nedokážem ustriehnúť. Neviem, či to len naša rodina je taká ničiteľská (steny ani gauč zatiaľ pomaľované nemáme, čo je tiež, povedala by som, detská klasika) alebo je to len môj uhol pohľadu, že som veľká detailistka, a trápi ma každý fľak a oškrenie? Prosím vás, aký máte názor, povzbudenie? Ako sa s tým zmieriť?
@gabriela93 čooo? a šlo to? ja som tak chcela zachrániť tú našu stenu a vyzerá to snáď ešte horšie 🙂😂 A to nebolo 1krát, čo som sa snažila niečo zachrániť a potom som to aj oľutovala. že v pôodnej ničiteľkej verzii to bolo asi aj lepšie 😝
bože,je tam toho, nebud taká fanatická puntičkárka, život je len jeden...to robia predsa všetky deti,asi ich nevymeníš v obchode, či ?
týchto puntičkárov nechápem...:/ ved to je normálne hádam, panebože...ked si chcela mať deti, tak to sa dalo čakať...
@verbe zatial nam stej bielej farby schadza vsetko,aj ofrkana stena v predsieni od blata,mala (4 roky) ma teraz oblubu kradnut mi ruz a vsade bozkava steny-zislo to,mame prechodnu kuchynu z dvoch stran a okolo tej jednej steny mi potahala cervenu gulickovu retaz na vianocny stromcek,som myslela,ze ked ma vtedy nechyti infarkt,ta uz nikdy a napocudovanie moje-zislo to 😊Naozaj neviem,ci to u vas moze byt horsie ako u nas 😁A teraz maju v skolke chripkove prazdniny,takze hned rano s nimi utekam z domu prec,lebo uz sa mi nechce furt za nimi pratat,cistit.Som zrela na infarkt 😂😂😂
Toto je dovod,preco ked sme kupili byt, sme sa neunuvali ho ani malovat a do nabytku sme investovali primerane zvysenemu riziku poskodenia 😀
U nas su deti dost nedemolujuce (ak odratam synovo vyzuvanie pneumatik zo vsetkych auticok). Naschval demolovat by ma asi drazdilo do nepricetnosti, ale ked sa omylom nieco poskodi, tak mi je to srdecne fuk. Malovat raz za cas treba, na sedacku tiez nie je dozivotna zaruka a nabytok sa uz davno nerobi na cely zivot. Ale deti mame len na par rokov, tak si ich treba uzit, zvysok zivota mozme pulirovat perfektnu domacnost (ja teda ani omylom, fakt mam ine priority ako vylizane dlazky a neviditelne okna)
Nečitala som nazory len uvodny prispevok...kazdopadne ano, suhlasim domacnost sluzi nám a nie my jej však áno...ale na druhej strane ja osobne odmietam mat domacnosť počmáranú ako pravekú jaskynu, zapatlané steny, flakatu sedačku len preto lebo mám deti...
Ja osobne som ,,stenofób,, a hnusia sa mi steny ako ,,u cigánov,, ....jedlo mi nemá ake vyprsknut na stenu lebo za ,,šporheltom,, mam umyvatelny obklad a používam pokrievky na hrnce - šetrí to čas, energiu, paru...
Moja ročna dcera sice uz popisala nabytok v detskej ale da sa to odstanit odlakovačom, pripadne to išlo vlhkou handrou...ako nahle vidim ze chce ,,pisať,, tak ju dam do detskej stoličky, dam jej papier a moze pisat, piše sa na papier..k tomu je vedené kazde moje dieta, stena, nabytok je nono....deti nie su hlupe aby to nepochopili to len rodič je nedosledny. Lebo ked dovolite jednu čmaranicu tak zaručene pribudnu aj iné. Kludne mozu deti kreslit, pisat, malovat..ale za stolom v kuchyni alebo na zemi na gumovom obruse. Deti nemaju problém to prijat a uz si to sami chystaju ked chcu tvorit. Ine kamaratky to radšej vobec nedovolia lebo si to nevedia ustriehnut a nechce sa im.
Dalšia vec....všetci jeme len za stolom v kuchyni. Nie v detskej, nie v obyvačke...kazdy sice tvrdí ako netrusi ale take neexistuje. Male deti su od mala vedené ze jedia v stoličke, ziadne behanie po byte s jedlom alebo nahananie dietata s kazdym sustom. Dcerka uz papa sama, takze bordel je zaručeny, ale je len na jednom mieste, v jedalenskej stoličke. Po najedení malú prezlečiem ak treba a umyjem ruky, tak zabranim tomu aby bolo všetko zacápané od jedla.
Deti by si mali do istej miery vazit veci ktore doma máme. Nedostali sme ich zadarmo, ale museli sme na to zarobit. Ja nehovorím, ze sa niečo nemoze pokazit, poškodit...ved jasne, stáva sa, ale nechat dieta umyselne ničit nabytok a ešte sa na to pozerat tak to je pre mna nonsens. Nevidim dovod skakat po gauči len preto lebo ,,su to deti,,.a hlavne tie dnešné deti si často nič nevážia...ved načo si ,,šanovať,, veci mama kupi nove....mnohí ziju s hypotekami na krku na dlhé roky, tak si musia dobre premysliet do čoho pojdu peniaze. A osobne mi vadi, ked k nam pride na navstevu dieta čo sa mi ,,liepa po stenách,, skače na gauči alebo sa kamoška pozerá ako jej malá mi trieska odrážadlom do kuchynskej linky...mne to vadi, a ja nemam problém ,,spacifikovat,, dieta a povedat mu ze toto nie. Ja nemam zbytočné tisice eur na novu linku a tu čo mam musi ešte aspon 10 rokov vydrzat, tak si ju nenechám odfajčiť len preto ,,lebo deti,,.
Pre niekoho su to mozno extremne nazory, ale musim povedat ze pri troch detoch mam normalnu domacnost, nehovorim, ze niekde sa nenajdu aj vyhegané dvierka alebo zapatlané v okoli vypínačov, ale iste nemam dočmarane steny, sedačku a celkovo domacnost ako ,,cigansku budu,, za ktoru sa musim hanbit.
Ja som sa zmierila, že keď máme dieťa, to k tomu patrí. 🙂 Vo svojom "babskom" byte to mám doteraz nastylované, upratané, už sa teším, keď tam zavíta tento môj poklad 🙂
V tomto je úplne uderená moja svokra (hahaha, teda nielen v tomto 🙂 - u nej sa nesmie dieťa ani len oprieť o stenu, nedáva papuče, lebo ničia koberec, plus nekúri, lebo šetrí.
@verbe hmm, prehodnotit asi svoj rebricek hodnot a svoje hodnoty. Ufukana domacnost? Tymi hodnotami su deti.Ked niekto skutocne chce prijat deti, lebo ich chce a vtedy aj vie, ze to obnasa aj taketo veci a deti by nemali byt furt okrikovane ako sa vsetko nesmie, ak zakazete, musite vytvorit teda priestor, kde sa moze. Samozrejme, ze su hranice, ktore s respektom s detmi vytvorime, ale jednoducho, ako pisete, pri malych detoch sa stane a nie raz. Ja osobne deti upozornim, ze toto nebolo uz OK, ale ze by mi to zily trhalo, to nie. Su to len blbe materialne veci, aspon pre mna. A ano, moze byt aj to, ze o par rokov, az vyrastu, ta vylicime a kupime mozno aj nieco nove, no a? Ludia nabytok menia niekedy, lebo sa im zunuje. A kym deti vyrastu, to este par tych rokov potrva a ja si ich s tymi detmi uzijem naplno :D. Ja ani u druhych si nevsimam, ci maju ufukane alebo ake, ja by som si tie skrabance u vas na nabytku asi ani nevsimla, pre mna to nie je dolezite.
Nuž ženy, ja som ťažko predýchavala popísanú stenu v detskej - a to moje dieťa ju popísalo už ako 4-ročné, zároveň ju natrela lepidlom. No čo si budeme hovoriť. Mala to pri stolíku, kde si mohla maľovať, kresliť... drevený detský stolík už dávno nie je drevený, popísaný, pomaľovaný...
Gauč máme bledý, všetko na ňom vidno, ale tak tepovač to istí (na jar sa chystám zavolať firmu).
Čo je však moje osobné "top" v rámci demolácie bytu - tak to je obraz, ktorý sa mi naskytol asi pred 5 rokmi, keď som prišla domov od lekára. Moja vtedy cca 1,5-ročná dcérka nám vyrazila do steny medzi obývačkou a kuchyňou dieru veľkú cca 10 cm. Tľčikom na mäso 😨 Bolo to na tej vnútornej strane múru, ono to máme pod omietkou obložené polystyrénom, nemáme tam zárubňu, takže to nebolo priamo do panelu (to by sa jej zrejme nepodarilo). Strážil ju môj ocino, údajne sa to stalo tak, že sedel na gauči v obývačke (!) a zrazu ho vyrušil nejaký čudný zvuk, Keď zisťoval, čo to také asi môže byť, zbadal dieťa s tĺčikom na mäso v ruke a na zemi opadnutú omietku vo veľkosti "kruhu" s priemerom asi 10 cm. "Už sa nedalo nič robiť, mne nenapadlo, že by ju také niečo vôbec mohlo napadnúť" Tĺčik na mäso máme drevený (našťastie), odvtedy zmenil pre istotu svoje miesto. Zato môjmu mužovi trvalo asi 2 roky, kým to "nič také hrozné sa nestalo, za 10 minút to máme ako nové" opravil 😈
Inak nemáme zatiaľ doma nič tak nenávratne zdemolované - maľovať musíme tak či tak už (nezávisle od detí), nábytok je opotrebovaný tak primerane, si myslím (že my vieme, kde je aký menší škrabanec, ale cudzí nie). Zato mne sa raz podarilo odštiepiť kúsok z plávajúcej podlahy - a to sme ešte nemali ani deti. Na Vianoce mi mm dal okrem iného takú krásnu sklenenú misu (dostali ju od zamestnávateľa v robote). Ako som ju vyberala z krabice, už vtedy sa mi zdalo, že nejde von (tá krabica bola úzka, sklo bolo tenučké, ale dno misy strašne hrubé a ťažké), musela som ju držať len zvrchu medzi prstami a tak som ju vyťahovala z krabice. A tá misa mi vyletela pri tom stromčeku z ruky (neudržala som 4 prstami to tenučké sklo, ktoré ťahalo ťažké dno), okrem toho, že sa celá rozletela, odštiepila kus povrchu na podlahe. Po Vianociach sme zistili, že obdobný scenár sa prihodil v ďalších 4 rodinách. Vždy, keď mi oči padnú na ten kúsok podlahy, spomeniem si na to, ako som prišla o krásnu misu a vždy ma to zamrzí 😀
@sardinka336 veľmi trefne napísané..plne súhlasím🙂 moji teda niečo porozbijali ale určite nie luster,nábytok,stoličky s pod.pri dvoch malých deťoch mam bielu koženú sedačku,biele kožené stoličky a nic nie je špinavé,flakate..nemám z obývačky detskú izbu a nemusím robiť cestičky z vecí keď k nám niekto príde..osobne by som taktiež popísané steny nezniesla.taktiež nerozumiem výhovorke ak k niekomu prídem a povie ze nevsimajte si neporiadok,máme deti..zažila som už domácnosti kde nebolo doslova kde stupit,na sedačke obrovské kopy bielizne,špinavá pomiesana z čistou,na dlážke lepive stopy niečoho neurciteho,veľké chumace prachu v rohoch miestností,zrkadlá natreté krémom. postele ako ráno vyšli,o kúpeľni a WC radšej ani písať nejdem..
@verbe Váž si zdravie svojich detí ( lebo to nie je samozrejmosť ) a usporiadaj si hodnoty v živote!
a čo to má spoločné so zdravím? Aj ja si vazim zdravie...ale vazim si aj svoju pracu a učim k tomu aj naše deti. Extremne povedane...sak nech to tu deti aj zdemoluju...ved hlavne že su zdravé...Potom musime riešit v škole na poradách take veci, ze prečo nemoze byt ,,hajzlák,, na toaletách no prečo asi...lebo deti ho vzdy nahadzu do vecka, čim ho upchaju...pripadne sa vyseru mimo wecka...by som chcela vidiet či by to doma v obyvačke materi urobili, prečo nemoze byt to a ono k dispozicii...no nemoze, lebo deti to zničia. Nehovorím, ze z kazdeho dietata čo doma skače po gauči vyrastie vagabund s demolačnými sklomni ...ale ono to vidno ktore deti toto robia - tie ktore nemaju hranice, zvyčajne všetko mozu a nič si nevazia lebo všetko maju, o nič sa nemusia snazit. Keby si to dieta muselo po sebe to hovno upratat tak predpokladám, ze nabuduce ho ani nenapadne takuto kravinu spravit...ale to by hned rodičia prišli robit cirkusy do školy ze to je šikana...takto sa zavola pani upratovačka a moze to upratat.
@inull5 - tá druhá časť moc nesúvisí s ničením, ale s neporiadkom, hoci ani tam človek nemôže mať nikdy istotu, čo tomu predchádza (pokiaľ to nie je bežný štandard) - proste môže dôjsť k nejakej súhre okolností, a v jednom momente sa proste ten byt v tej časti dňa ocitne v takom stave. To je ťažko posudzovať, ak dotyčných človek dobre nepozná. Ja napr. aj niekoľkokrát denne ručným vysávačom vysávam chumáče prachu z kútov či miest, kde ich vidím (ono to spod nábytku vychádza, keď nemáme koberce), ale ak by si prišla napr. pred 5 minútami, spod gauča vyletel ďalší chumáč, ktorý tam za celý deň nebol. Tiež na dlážku mohla kvapnúť voda/čaj (alebo sa trochu vyliať, dotyčná si to hneď nevšimla, medzitým sa tam pochodilo, nalepilo deti to rozniesli. Môže to tam byť 10 minút Možno sú deti náročné, choré, plačú celé dni a noci, obdobie vzdoru a deň blbec v jedom, matka dlhodobo nevyspatá, tiež zdravotné problémy, rieši proste základné prežitie rodiny a takéto veci rieši vtedy, keď deti večer uloží a zaspia, lebo inú možnosť proste nemá. Možno. A možno ani nie.
Ja neznášam neporiadok - u nás doma. Musím mať aspoň pocit, že nie sme v sklade a nie sú všade povykladané veci, ktoré nepoužívame. Ale pri deťoch je to naozaj niekedy ťažko udržať v takom stave. Vlastne, obvykle nemožné 😀
@katrinka8 áno bývajú také dni,že deň blbec..ale myslela som to skôr tak ze človek vidí starú špinu a "novú"..čo sa týka ničenia,neviem si predstaviť že by nám deti ničili nábytok,skriabali neviem čím alebo písali po stenách,mazali krémy alebo rúže po stenách..tak na to by som sa rozhodne nepozerala a už vôbec by som to nebrala akože dieťa sa rozvíja..to ze rozbili nejakú vázu,kvetináč,to ani nepočítam..pokiaľ má dieťa svoju izbu,ta je na to aby sa tam hralo a nie aby boli detské veci po celom dome,po zemi týždňové cestoviny ryža a kukurica v koberci..Leno veď dieťa papá samé...veci rozvlacene po schodoch,z obývačky hračkaren..plastelína na sedačke..bohužiaľ,prach sa viri všade..s tým sa nedá nič robiť,bojujem s tým aj ja,hlavne teraz keď ide podlahové kúrenie,alebo sa kúri krbom..vysavam veľkým vysávačom každý deň,vytieram každý deň lebo mi to vadí proste.
@katrinka8 samozrejme ze byvaju take dni...ale u niekoho je to bezny štandard. Ak ma niekto na poličke 10cm prachu, záchod v stave verejného wécé...v izbe kopa na zehlenie po plafón tak to asi nevzniklo za 10 minut...poznám taku domacnost kde maju ,,až,, jedno dieta, nijako extremne naročne ani choré, zena cely den doma a muz vzdy pride domov do bordelu. Proste to su take typy zien...nepotrpia si na čisto a poriadok, nechce sa im, nemaju system a neriešia to. Samozrejme ja nehovorim, ze treba behat s prachovkou cely den to je blbost...ale take zakladne spratanie je fajn, ze si je kde sadnut a z čoho sa najest v zmysle umyte riady.
@sardinka336 - no ono je to vec systému možno, človek pri jednom dieťati obvykle nestíha nič, s počtom detí sa obvykle zvyšuje aj množstvo aktivít, ktoré žena zrazu stíha a zrazu naozaj nechápe, ako je možné, že to s tým jedným nevedela stíhať 😀
@sardinka336 áno,bohuzial aj ja také domácnosti poznám a je mi z nich zle..že žena doma,bordel ako hovado,nenavarene a ona ide vonka..
A výhovorka že teda majú dieťa.prídem dnu,nemám kde dat topánky lebo sú na podlahe,zimné,letné všetky snáď čo maju,doslova treba robiť koridor z vecí,v obývačke detská postieľka,ktorá už aspoň 2 roky nie je využívaná na svoj účel,ale na odkladanie vecí,v kuchyni špina,že keď sa spýta či chcem čaj tak radšej ani nie,pretože zápach z umývačky cítim v celom dome,na stole noviny,účty,jedlo na tanieri z predchádzajúceho dňa,na komode zahryznuty chlieb s pastekou,steny pomalovane nie len farbickami ale aj jedlom..tak toto by som ja nezvládla ani na pol dňa,nie ešte že sak co mame dieťa..muž príde domov a každým krokom odkopava veci ktoré má v ceste..
@inull5 - no len ono niekedy to dieťa proste len neustriehneš. V chvate necháš rúž niekde na stole,, zabudneš naň, a kým si ty odbehneš otvoriť poštárke, umelecké dielo na svete - ja si myslím, že takto väčšinou vznikajú tie pokreslené steny, nie že niekto cielene vidí, že dieťa si zoberie pastelku/fixku, a kreslí a rodič pozerá. Inak, moja si na to svoje umelecké dielo zobrala pre istotu rovno voskovku, a ten lep - ide ma rozdrapiť, chcela vraj na stenu prilepiť obrázok. Nuž, tiež som si najprv myslela, že moje dieťa je tá výnimka, ktorá to nerobí (nuž, tak v 4 rokoch až to skúsila, čo ma štvalo vari ešte viac ako to, že to vôbec urobila - keby bola malé batoľa, tak to asi prežívam lepšie 😀)
Ja detské veci po "celom dome" neriešim už, izby majú, ale proste sú naši vo veku, kedy sa ešte lepšie cítia pri nás, tak si tie hračky nosia do obývačky. Keď sa dohrajú, snažíme sa to dať tam, odkiaľ to vybrali, ale keď majú napr. obdobe spoločenských hier, nechce sa mi 3x do dňa sa liepať po stoličkách a tú drevenú krabicu s hrami hore-dole prevláčať na skriňu a dole (momentálne je už týždeň v obývačke, lebo každý boží deň sa s tým hrá niekto a v detskej jednej či druhej to ozaj nie je kam "len tak položiť", iba na tú skriňu, kam to patrí) Detto veci tu mám teraz nachystané, čo si jedna maminka už týždeň po nech chodí, ale choroba jej to prekazila - mám ich tu, lebo každým dňom čakám, kedy sa ozve. Proste furt čosi, čo mi "vadí", ale to je život - v byte bývam, žijem, to patrí k tomu. To som sa musela naučiť ako mantru, lebo by som scvokla s mojou preddetnou povahou - resp . vzťahom k poriadku.
@verbe ja ťa uplne chapem, mam rovnaky "problem". nemyslim si ze tu ide o lipnuti na materialnych veciach - skor o poriadkumilovnost, pre mna je dolezite pre pocit pohody aby bolo cisto a veci neporozbijane, no zial mame doma tiez maleho demolatora a tak trpim a cakam, ze snad uz o rok sa to zlepsi lebo vyrastie. na veciach vobec nelipnem - nie je problem predsa kupit vec novu, no jednoducho mi chyba cisty a nezniceny byt.
@sardinka336 suhlasim. Navonok piseme akoby o inom ale to ze sa psychicky nerucam pri kazdom skrabanci, alebo po veceroch neplacem do vankusa nemusi nitne znamenat potkaniu dieru s ulickami postacujucimi leda tak na nutny prechod 😂 poriadok musi byt a ked sa raz za cas nieco stane nech. Zamerne nicenie sa netoleruje.
@loliki keby to nevyreklamovali moze este skusit napchat ich do hniezda zachrany 😂
@verbe ahoj ja mam iny nazor ako mamicky tu. Byvame kym sa prestahujeme do vlastneho v podnajme ked si predstavim ze by som musela malovat steny atd tak by ma v prvom rade kleplo v druhom by to bolo financne velmi narocne, väcsinou si prenajimatel vyberie firmu a my zaplatime cize tske veci ako domalovane, spinave steny neexistuje. A ked si potom predstavim ze kolko teraz setrime aby sme mali pekne zariadeny dom a dieta/deti by mi to mali donicit lebo sa stane, och neviem. Nie som clovek co lipne na materialnych veciach o tom to neni ale ja si myslim ze ked dieta uvidi ze sa nic nedeje ze sa da kupit nove tak taky bude mat vztah k veciam v zivote. Tak ci tak v dnesnej modernej dobe je vsetko nahraditelne, ale ja sa snazim vychovavat maleho tak aby vedel ze to vsetko stoji peniaze, peniaze kvoli ktorym musim rano skoro vstavat a nemozem byt s nim.
Napr u nas sa je len pri stole, na stol ked sa je davam obrus za kazdym ho davam hore dole, aby sa neznicil dreveny stol lebo tie flaky fakt nedam prec. Neodide sa od stola kym nie su prazdne usta , odtial rovno ciara do kupelky umyt ruky a pusu, a poriadne utriet to vie uz ze ma prist a dat mi ruky ci su suche a to neni o tom ze by som bola neaky kontrol freak alebo niekto kto upratuje aj o polnoci ale jednoducho su to pre mna zakladne veci. Plastelina, kineticky piesok, malovanie jasne preco nie. Ma nato svoj stolik ktory aj do obyvacky prinesiem umiestnim od steny 😂A kludne malujeme, hrame sa. A na gauci sa zasadne neje. Sice mame kozeny cize sa to da umyt ale ja preferujem jedlo za stolom.
@cawes ved nikto nepisal aby s kludom anglicana pozerala ako dieta demoluje domacnost, alebo ho podporovala v kresleni na stenu. Poviem nonono, vysvetlim ze na kreslenie je papier ale nebudem z toho robit dramu......
Ahoj uplne ťa chápem, ono sa to povie,že sú to len veci...nábytok sa vymení....no veru sám od seba sa nevymení treba ho kúpiť a 5eur to nestojí...V kuchyni idem stenu vymaľovať umývateľnou farbou lebo to je katastrofa ...V detskej som to vyriešila tak že sme kupili detský koberec pri ktorom je jasné ,že sa bude meniť. Malá steny nemaľuje ona miluje vodu a miluje umývať podlahy,tak keď dostane do ruky čaj normálne ho schválne vyleje na zem a uteka po utierku. To robí keď je sama ak som pri nej tak nakloní pohár a pýta sa: môžem to vyliať? ;) Minule urobila večer taku katastrofu(poliala sladkým červeným čajom všetko,všetky hračky,koberec,vankúše,posteľ...),že som si sadla na zem a ani som nevedela čo skôr rýchlo sušiť...niekedy už nevládzem. Dostala po riti,pol hodinu som kričala,cumlík išiel konečne do koša a momentálne má zakázané mať pri sebe vodu,musí si pekne vypýtať,vypiť to pri mne a vrátiť mi pohár. Koberec hneď vyšúcham v lete ide na pranie von za par rokov bude nový..Steny nekreslí ale chytá špinavými rukami, tak mám v každej izbe vlhčené utierky po jedle sa sama naučila keďze rada umýva,že si jednu vyberie a utrie si ruky. Detskú som namaľovala detskými motívmy aby mi nebolo ľúto keď ju zašpiní,aj tak sa asi keď pôjde do školy premaľuje už to tie 3roky vydržím. Ale nábytok v detskej som rozostavila tak aby do jej výšky nemala prístup k stene. Hračky má zakázané ničiť,chcem aby si vážila čo má. Naposledy keď bábike odtrhla nohy hodila som ju pred ňou do koša a vysvetlila som jej,že niektoré hračky sa opraviť nedajú a veľmi plaču keď idú do koša. Už je to odvtedy skoro pol roka a zatiaľ žiadnej neublížila. Ak upratujem stále sa ju snažím zapojiť,keď mi pomôže dám jej pusinku a chválim ju aká je šikovná,ak príde jej tato alebo starká znova ju pred nimi chválim,taká je šťastná z toho. Včera napr. mi pomáhala povešať prádlo a popratať hračky a pri tom sama sebe hovorila akoby sa pred niekym chválila:ja celý deň pomáham maminke!som šikovna! 🙂 Na nábytku máme všade chrániče,keď vidím aké sú zničené som rada,že som do nich investovala,je to 5% z toho čo by som musela dať na nový nábytok. Jo a upratovať ma naučili doma,otec nám stále kontroloval izbu,keď sme začuli auto vchádzať do dvora vedeli sme že máme tak 3minuty,našiel nás síce zadychčaných ale bol poriadok. Nemám z toho traumu,sme 3sestri a každá z nás lipne na poriadku. Ako deti sme vedeli,že si krik zaslúžime,my sme sa hrali troška inak,napr poodsúvali sme všetky kvety na skriniach chodili sme hore po nich,na zem sme dali úplne všetky paplony,deky....a skákali sme dole,alebo sme sa na matraci spúšťali po schodoch...takže bolo dobré,že sme sa naučili upratovať a rýchlo,nikdy nás pri dom nenačapali. Moja mama už keđ sme začali chodiť do zš mala leháro lebo sme upratovali mi ešte sme ju ohovárali aká je bordelárka.Odporúčam učiť deti už od dvoch rokov upratovať a to za pochvalu,za odmenu.
@sardinka336 súhlasím plne s tebou! Dieťa by od malička malo vedieť čo áno a čo nie. Štýl výchovy niektorých matiek- veď nech si dieťa robí čo chce nebudem ho obmedzovať a napominat -nechápem. Nielen že škodia tým dieťaťu ale v konečnom dôsledku sebe - musia po ňom upratovať sú nervózne a v tom všetkom ubiehaju krásne chvíle ktoré mohli stráviť pri hre...
Ja nechapem, ako moze male dieta pomalovat stenu, to ich nechavate bez dozoru? Moja ked bola mala, ceruzky hore odlozene, dostala ich pod mojim dozorom, teraz sice nie som pri nej, ale dozeram na nu. Nestrpela by som, aby mi dieta kreslilo po stene, to, ze sa sem tam nieco vyleje, ok, stane sa, ale na stenu? A pravidelne frkance? To nechavate deti pobehovat s jedlom a pitim?
Ved deti musia mat hranice
@marcelatje ved to som ani netvrdila ja len nesuhlasim z nazorom sak vymenim vyhadzem kupim nove. Nic viac😉
@verbe umývateľné steny zase nie sú až taký zázrak ako sa o nich hovorí.niečo síce umyjes ale rozhodne nie všetko.my sne ich mali a už sú aj premalovane..pretože som na tie flaky jednoducho nemohla pozerať.my máme dve malé deti a mne teda neporiadok a ak akákoľvek špina vadí.vadí mi fkakata podlaha,vadia mi napr.veci na stoličke,na stole,rozhadzana posteľ,hračky v spálni,v obývačke..naše nezvyknú roznasat veci,a keď roznosia tak ja to upratujem..veci ktoré deti rozbili,a teda bolo ich dosť môj muž opravoval,lepil,spájal😃a zatial som to prežila.ale inak upratujem a umývam každý deň,