Neviem sa zmieriť s tým, že deti ničia domácnosť
Ahojte, čím ďalej, tým je to horšie. Viem, že deti robia neporiadok, zvyknú veci ničiť (nemyslím zámerne, ale hoci aj nechtiac, už len tým, že sú malé, neohrabané, stane sa), maľujú steny, ale ja som čím ďalej tým hálivejšia na to, že naše steny sú ofrkané jedlom, tu a tam pošpinené od mastných fľakov, nábytok na niektorých miestach oškretý, zlomené hračky, toto vytrhnuté, tamto odlomené. Ok, nie všetko môžem zvaľovať na deti, naozaj mnohé z toho, čo urobili, sa stalo nechtiac (možno aj všetko), a napokon, aj mne sa stalo, že mi pri varení prskla šťava na stenu, nedá sa im to teda zazlievať..Ničí ma to však, chcem mať peknú domácnosť, upravenú, dávam si na tom záležať, zveľaďujem domácnosť a ako na just, práve vtedy, čím viac mi na tom záleží a dávam pozor, tak je to horšie (alebo ja všímavejšia? Kedysi som si to tak neuvedomovala, ) Niektoré veci sa dajú opraviť (steny vymaľovať), ale s inými je to ťažšie (nebudem predsa meniť nábytok kvôli tomu, že je pošriabaný na niektorých miestach). Ako to zvládate? Alebo máte doma tip-top? Zachovalú domácnosť bez poškodení? Štve ma, že to nedokážem ustriehnúť. Neviem, či to len naša rodina je taká ničiteľská (steny ani gauč zatiaľ pomaľované nemáme, čo je tiež, povedala by som, detská klasika) alebo je to len môj uhol pohľadu, že som veľká detailistka, a trápi ma každý fľak a oškrenie? Prosím vás, aký máte názor, povzbudenie? Ako sa s tým zmieriť?
@dai
@eeffka Dievčence, ja nemyslím na hyperčistotnosť, alebo naopak na prílišnú benevolenciu k detským výčinom.
Myslím skôr, že niektorí rodičia vedia vyvolať v dieťati pocit viny aj za to, že nechtiac rozbije tanierik pri umývaní riadu, alebo sa povracia na koberec. Viem, že je to choré, ale aj také existuje a častejšie, než by ste si mysleli.
@eeffka to iste🙂 tak mi tiez mame aktualne postavene asi 4 velke lega city, elves a nejaky dom - je to ale vsetko na takej podlozke aby si to mohli deti premiestnovat po byte a nerozbilo sa to cele🙂 s tym sa asi aktualne najviac hraju..., kedy to ale potrebujem znicit tak mam 3 ikea tie umelohmotne krabice na male lego, tak isto ked si chcu stavat, tak vyberu to a hraju sa,dokoncia zase vsetko naspaet do krabice alebo na podlozku ak je to postavene😉 ponici maju vlastnu skatulu, petshopaci detto - mame tu ikea kniznicu aj s tymi farebnymi vlozkami do nej -takze tam maju par miest vyhradenych na knihy a par na tie farebne vkladacky na hracky ...takze ja mam pocit ze aj to sa lahko upratuje... skor mam problem s vecami co sa nazbierali a deti su este neni pripravene sa s tym rozlucit - ako velke autodrahy ( 1 sme postupne dokupovali a aktualne zabera asi tak 4x4m, vseliake zamky pre koniky, rapuntzel a tak... )
@sardinka336 super nazor..dakujem,ze nie som "divna" len ja😅
@marcelatje áno, a toto som chcela tým mojim príspevkom povedať 🙂
@denae Vieš, pre mňa je toto dosť citlivá téma. Som učiteľka a neverila by si s akým strachom chodia niektoré deti domov, keď sa im podarí niečo stratiť, alebo poškodiť. A pritom aj nám dospelým sa občas zadarí niečo pokaziť. Môžem mať neviem akú dôslednú výchovu, nehody sa budú stávať vždy.
Ty si vo svojom príspevku riešila skôr tú životnú filozofiu niektorých maminiek - jednej vadí, inej nevadí - a rozmýšľala si nad príčinami a dôsledkami.
Ja skôr hovorím o tých prípadoch, keď sa stane nejaká nehoda - a vtedy by podľa mňa mala ísť životná filozofia bokom a mala by som vedieť povedať to ,,nevadí" hoci aj so zaťatými zubami. Ak to rodič nevie, tak to deťom ubližuje.
Je fajn mať nastavenú tú výchovu tak, aby som z detí nevychovala demolačnú čatu - to s tebou plne súhlasím. Treba však aj pripustiť, že náhoda je občas blbec a nie vždy máme tieto veci pod kontrolou.
@zuzitko74 suhlasim, odtial potial.. popisana stena nie je nehoda, ani to ked dieta 20x upozornim ze ak bude robit toto, tak toto pokazi a nakoniec sa tak stane. Stratenu vec, alebo roztrhane nohavice som nikdy neriesila, bude to tym, ze zatial chodime len do skolky, dcera ked nieco nesie co je citlivejsie vie, ze ak sa jej to pokazi/strati je to jej problem a nie moj... Myslim, ze tieto "nehody" zavisia aj od zaujmov deti, moja je na kreslenie a tvorenie, preto steny a atd, ine deti maju tendenciu sa hrat v kuchyni, lietat po dome, susedas a doma korculovala atd....
Priklad: dostala saty na karneval na vianoce, rozhodla sa po novom roku ze ide v tom do skolky (bohuzial ine dievcata chodia v takych satach bezne, takze ani ucitelka im to nechce zakazovat) a domov prisli potrhane... moja reakcia je na to taka, ze neviem v com pojde na karneval a viac to neriesim. Nove jej nekupim. Nie kvoli peniazom, ale uz len z principu. Rovnako ak nieco nesie ako babika/plysak.. Ak strati sponky a gumicky do vlasov, tak to beriem ako nehodu.. a neriesim.
Dufam ze z toho nebude mat traumu v skole :D
@zuzitko74 áno, táto téma je naozaj veľmi citlivá, pretože sú tu aj mamičky, ktoré nežijú len spokojný, bezstarostný život a zdravo sa vzájomne tešia v rodine každý z každého a všetci zo všetkého. Nezachádzala som do extrémov. Mala som na mysli tie "jednoduchšie" prípady v normálnych rodinách. To, kam ťa myšlienkovo môj príspevok zaviedol, je celkom pochopiteľné, ale to pravdepodobne ide o deti, ktoré už sú v rukách pasívneho agresora, ktorým je jeden z rodičov, málokedy obidvaja. Tam je to veľmi zložité, pretože pasívneho agresora je veľmi ťažko nielenže odhlaliť, ale hlavne usvedčiť. A tie deti...no to by bolo nadlho a nie tu...☹
@dai a moze to skoncit ako u mojho partnera, ktory caka ze vsetko budem robit za neho a za malu, lebo "jeho mamicka" to robila :D A berie to ako vzor do zivota, ze tak to ma byt.
Inak kedy ste zaviedli pri detoch to take velke upratovanie? Ako ste to zariadili pre vsetkych rodinnych prislusnikoch? Ja sa uz par mesiacov snazim aby sa u nas v sobotu rano upratovalo a upratovali vsetci, ale bez sance. Sabotuju ma so vsetkym, bud si vymyslia z nicoho nic nejaky nakup, alebo idu von alebo hocico ine... a upratujem sama nakoniec cely den a do toho varit atd. A od toho potom ide to ze si poriadok nik nevazi doma, lebo ho nemusi robit.
@kvetinka75 ja netvrdím, že deti úmyselne otĺkajú. Ja len tvrdím, že deti, ktoré sa naučia, že treba dávať pozor na veci okolo seba, tak si aj pri hre automaticky dajú pozor na to, aby do niečoho napr. nenarážali a pod.
Poviem Ti to presne na príklade mojej sestry a jej syna - prišla k nám návštevu, doniesli si so sebou odrážadlo - nestihla som ešte ani zareagovať a malý sa mi už vozil po obývačke a ako brzdenie mu slúžili nábytky - od stola ku knižnici a späť, potom ku dverám a späť - výsledok v priebehu 10 minúť - odrazená zárubňa dverí, odlúpnuté na konferenčnom stolíku - moja reakcia? - odrážadlo skončilo pred vchodovými dverami s vysvetlením, že to je hračka na von, nie dnu, vozíme sa vonku nie dnu. Malý samozrejme urazený a moja sestra len poznamenala, že ona by nemohla mať dom len na výstavu - darmo jej poviem, že ja ho na výstavu nemám, ale skrátka nedovolím, aby mi niekto takto dokaličil nábytok a nech je rada, že si od nežiadam teraz ešte náhradu alebo opravu poškodeného - áno, postavili sme si dom, ktorý má slúžiť nám, nie my domu - ale predsa takýmto jednaním by som ten nábytok mohla meniť po roku a nie napr. po 15 či 20 rokoch.
@loliki ver mi moj do opisu druheho ani nahodou nepatri. Moj je katastrofa dieta. Hodil mi mobil do wc ked bol mensi, a rozbil parfem ktory asi mesiac vonal v kupelke. To som bud varila alebo som nieco musela urobit. Je to zive striebro ale odkedy sa stalo nestastie z druhym mobilom som si povedala ze musim nato inak😂
@felicitab Moj prispevok ste pochopili uplne zle...tiez sa pytam co vas viedlo k presvedceniu, ze co pisem myslim kriticky a ze autorku odsudzujem? Neviem, ze by som brnkla na vasu citlivu strunu? Nepisala som ze autorka nemala mat deti, pisala som ze asi ich nemala mat. Tak ako vela inych zien by deti nemalo mat predtym ako su na to dusevne uplne pripravene a hlavne pripravene na to aby dokazali pruzne sa prisposobovat tym zmenam co deti do zivota prinesu. Nikde nepisem ze sa detom ma schvalovat nicenie veci a nabytku, ved sama autorka pise ze si uvedomuje ze deti to nerobia narocky a predpokladam ze nikto z nas nedovoli detom aby demolovali narocky domacnost. Ale treba sa prisposobovat schopnostiam a veku dietata a nemat nadmerne naroky a ocakavania. Ak sa niekto dlhodobo nedokaze zmierit s tym ze s prichodom deti prisli aj taketo zmeny, moze mu pomoct terapia. Ja navstevu pschologa ( zjavne na rozdiel od vas) neberiem ako hanbu alebo nieco potupne, ale naopak ako pomoc pre tu matku. Pocut nestranny nazor ineho cloveka moze velmi pomoct utriedit si myslienky a urcit si priority. A ak je tam hlbsi problem co moze byt a tiez to nie je ani hanba ani nic ojedinele, tak ten clovek tiez dokaze pomoct, uz len tym ze si ju vypocuje a da jej iny pohlad...takze nechapem co prehnane som napisala. Skor vy ste tam citali nieco prehnane, lebo ste to tam citat chceli, lenze mnou to tak myslene ako ste to vy pochopili urcite nebolo..
@alexandraalexandrova fíha, koľký to psychologický rozbor osobnosti na základe pár riadkov. Môžem vás uistiť, že ste na žiadnu citlivú strunu nebrnkli a tiež by som vás chcela poprosiť, aby ste mi neprisudzovali názory, keď o mne nič neviete. Návštevu psychológa a terapiu určite nepovažujem za hanbu. Avšak, nevidím dôvod na odporúčanie psychológa mamičke, ktorá si uvedomuje hodnotu vecí, na ktoré si pravdepodobne zarobila, a mrzí ju, keď sa tieto veci zničia.
A k mojej reakcii na váš príspevok ma naviedla už vaša prvá veta (Ano si prehnane detailistka a asi si nemala mat deti ked sa s tymto nedokazes vyrovnat, lebo najblizsich par rokov sa to nezmeni.). To každý človek, ktorý si dáva pozor na veci, aby ich nezničil a nepokazil, by nemal mať deti?
predpokladam že komentáre typu "su to len veci" ti nepomôžu. asi si to aj uvedomuješ ale nevieš to zmeniť. no a co! tak to nemeň, veď každý sme nejaký a každému nam na niečom záleží. si to ty, zmier sa s tým. a prispôsob tomu svoju domácnosť. pomaľovať steny umyvatelnou farbou. nebude z toho síce tabula na kreslenie, ale mensie katastrofy zachrániš handričkou... ak mas doma kreatívca, ktorého nemôžeš naučiť že kresli sa len na papier (u nas sa teší obľube veľký baliaci papier, ked maju deti tvorivú chvíľku tak ho roztiahneme na podlahu a realizujú sa ) namaluj jednu stenu tabuľovou farbou a nekúp mu kriedy.... na gauč a kresla si kúp poťahy, ked budeš mat potrebu tak ich vyperie, pokojne aj dvakrát tyzdenne 😉 no a že sa neničí nábytok ho musíš len naučiť, je podľa mňa blbosť ho ospravedlňovať tým, že je este dieťa, veď to neznamená že môže nicit veci. u nas este zabera to, že deti vedia kde su handry a metla, mensie katastrofy zvladnu zažehnať aj sami (maju 3,5 a 1,5 roka) no a učím ich že ked niečo vyvedú, hneď ma maju zavolat aby som to napravila (nie vždy sa to podarí 😀 ). no ale samozrejme aj ja som musela zľaviť z narokov a predstáv o dokonalej domácnosti 😀 a este jedna rada... vytvor si doma svoj kútik, ideálne celu izbu (napr. spalnu) kde budeš mat všetko tip-top, kde sa vždy upokojis a ukojíš svoje pedantné ja 😉 a detom vysvetli, že to je mamkine kráľovstvo 👑
Ja si myslím, že nehoda môže byť aj to popísanie steny v určitom prípade. Neviem si napr. predstaviť, že mám doma 1,5-ročné dieťa, s ktorým si kreslím na stole na to určenom a potrebujem súrne na WC alebo len mrknúť na polievku v kuchyni na druhom konci bytu - to na tie 2 minúty mám všetko dieťaťu zobrať, odložiť, aby nedočiahlo?... Proste sú deti, ktoré si budú ďalej kresliť v pohode, sú také, ktoré v tej nestráženej chvíli schvatnú ceruzku a šup ho na stenu - či už to predtým vysvetlené mali alebo nemali. možno to práve robí mamina s dieťaťom prvýkrát a nevie, ako dieťa bude reagovať. A sú deti, ktoré ani vo sne nenapadne, že kresliť sa dá aj po stene. Jednoducho - naozaj svet nie je čierno-biely, situácií, ktoré môžu nastať je milión. Niekedy je popísaná stena výsledkom jediného takéhoto minútového odchodu rodiča z izby, a dieťa to nikdy viac nezopakuje.... pre mňa sú toto úplne pochopiteľné veci (v zmysle, že si viem predstaviť, ako k takej situácii môže dôjsť, a to celkom jednoducho). A nemusí to zákonite znamenať, že dieťaťu rodič capne na stôl "materiál", a nechá ho samé. Nemám pocit, že by tu niekto zľahčoval, nebodaj podporoval takéto "umelecké diela" detí - proste sa to niekomu stalo, niekto je z toho na prášky, niekto nie. Myslím že väčšina, ak nie všetci, deťom vysvetlí, kde a ako sa má tvoriť, maľovať, a čím menšie deti, tým vyššia pravdepodobnosť, že tieto veci robia pod dozorom, avšak všetci asi poznáme to "na sekundu som sa otočila, a už bol na zemi" - tak rovnako to môže platiť aj pri tom kreslení na stenu. To, že má niekto popísanú stenu pastelkami či farbami, zákonite nemusí znamenať, že je bordelár a humusák.
Tiež si myslím, že väčšina ľudí, ktorí bežne žijú, bordelári nie sú. Je vecou pohľadu, že niekomu vadia porozkladané veci, niekomu nie. Ja som na to doslovne u nás doma alergická, lebo sa cítim v priestoroch s porozkladanými vecami ako v sklade, ale všetko môže mať 2 strany. Napr. momentálne sme všetci chorí, sme 4, každý užíva nejaké lieky, sirupy, vitamíny... Bežne máme toto uložené v špajzi v "liekovej krabici". Teraz mám doslova pol pracovnej dosky v kuchyni založenej liekmi - ide mi to nenormálne na nervy, je to pomaly mesiac, ale čo mám robiť? 100x denne behať do špajze a vyberať rôzne krabičky a fľaštičky s liekmi, lebo tieto pred jedlom, hentie po jedle, tamtie len ráno a večer, hento tomu na obed, hento pred spaním... Mm si večer chystá na obývačkový stôl veci do roboty na druhý deň (balíčky, čo má brať na poštu, nejaké materiály do práce a pod.) - no vytáča ma to v duchu, ale kde si to má dať tak, aby to nezabudol? My nebývame v dome, chodbu máme žalostne malú, tak proste si to chystá tak, aby to mal na očiach, keď ráno pôjde. Proste sú situácie, kedy zľavím zo svojich nárokov, a možno keby práve tedy prišla návšteva, ktorá má iné merítko a nevie, tak si pmyslí. Hoci napr., paradoxne, mi kamošky hovoria, že "vy tu máte vždy taký poriadok" - no, ale to pozerajú na náš byt svojimi a nie mojimi očami plus ozaj je pre mňa taký impulz, keď má prísť návšteva, tú obývačku dať do toho stavu, ktorý mám rada - bez porozkladaných vecí (inak, ja upratujem rada, milujem ten výsledný efekt a pocit, že "ako zo škatuľky", len ten sa mi nedarí dosahovať denne, bohužiaľ). Keď sme doma sami, nebežím veru hneď v sekunde s dopitým čajom od knihy do kuchyne ani nenaháňam deti, aby si okamžite odložili tú hru (ku ktorej sa plánujú za pol hodinu vrátiť) - odkladať musia len to, čo už nebudú potrebovať plus pred spaním si musia izby upratať. Zvláda aj trojročný, ten hneď povie, že čo kde patrí a že hento nemá byť tam ale tam 😉 (som zvedavá, dokedy mu to vydrží, zatiaľ to pripisujem entuziazmu maličkých robiť veci ako veľkí). Plus si napr. neviem predstaviť, že by som večer šla spať a nechali by sme napr. neumyté riady alebo proste neporiadok v byte. No, párkrát sme tie riady nechali, že "raz to prežijeme", a ráno ma šlo poraziť od zlosti, keď som to mala v kuchyni... Musela som proste predtým, ako som si šla robiť raňajky, to umyť (nie preto, že by som nemala "náradie", ale preto, lebo som sa na to nemohla dívať a nemohla by som sa v kľude najesť. Ale verím, že sú ľudia, ktorým to nevadí, v kľude sa najedia, a potom si všetko umyjú a majú to čisto tak či tak.
Mne minule dcerka (6m) zhodila zrkadielko na nožičke z poličky v kúpelni keď som ju tam prebalovala, lebo stale musi nieco robit s rukami..hovorim si fajn ved ma 2 strany.. A tyzden na to aj ked som ho premiestnila buchla do vonaviek a jedna zhodila zrkadlo a rozbila sa aj druha strana takze mi zostal len ten stojan 😂😂 len som sa zasmiala ze ved aj tak by som.si mala kupit nove, toto uz nebolo ani pekne.. MNE ZAS veci ničí pes a robí neporiadok, som z toho strašne unavená, stále je dlážka špinavá, laha si na sedačku keď to nevidim hoc mu to zakazujem a robí mi tam flaky, pripadne tam ostanu po nom chlpy, grca, granule znáša po celej kuchyni nemože chvíľu ostať poriadok no som z neho na nervy!! 😖
@felicitab zjavne mas len svoj pohlad a citas z mojich prispevkov len to co sa ti hodi vytrhnute z kontextu. Autorka sa sama pytala ci je prehnane detailistka, bez si precitat uvodny prispevok aby si pochopila na co som reagovala...a prestan tu do mna vrtat len preto ze som sa opovazila napisat svoj pohlad na vec. Ty si maj svoj a mne daj pokoj. nemam potrebu sa tu obhajovat, obzvlast pred niekym kto ani nechce pochopit o com pisem...ja respektujem ze mas iny nazor, tak respektuj aj ty...
@beruska9561 budeme sa strachovat, preco nedvihaju mobil, ked mali byt pred pol hodinou uz doma 🙄
@piacere presne tak! okrem toho, je sice mozne dieta naucit ze len "vystrcim prst" a ono zmlkne a robi vsetko tak ako som nakazala, ale tato vychova mu potom zostane do celeho zivota. ked je dieta male, je to pre rodica veelmi pohodlne, ale ked dospeje, nie je to uz nic moc. k detstvu patri objavovanie, experimentovanie, fyzicky pohyb, skumanie hranic (vlastnych aj cudzich) a pokusy o ich prekracovanie....s tym nevyhnutne suvisi spinave oblecenie, rozliata voda a ine tekutiny, rozmotany toaletak, vyhadzane skrina, oskrety stolik, postrihane saty, rosypane potraviny, porezane prsty, prsty dolepene sekundovym lepidlom.....atd. atd. atd. a sama za seba mozem povedat ze o vela z tychto zazitkov nechcem prist, v starobe budem radsej spominat na tieto zazitky, ako na to ze moje dieta vzdy na povel kraasne nahlas pozdravilo susedku...jasne ze deti vediem k poriadku, rovnako ako k tomu aby si vazili aj materialne statky, ale nikdy nemozu byt tieto 2 veci prioritnejsie ako to, aby malo moje dieta moznost vyrast v slobodneho cloveka...nie, cvicenu opicku doma mat nechcem. :/
@simca06022011
popisana stena nie je nehoda, napriek tomu moze mat dieta dost dobry dovod na to aby stenu popisalo. moja dcera napr. opakovane pokreslila steny farbickami...vysvitlo (po naozaj dlhom rozpravani, lebo vtedy nemala ani 3 roky, takze necakaj ze dieta ti nieco super vysvetli a vyargumentuje...a to vela 3 rocnych deti este nevie ani rozpravat), ze jej sa nepaci ze mame doma biele steny a ona by chcela farebne ako maju v skolke.
@verbe
Ahoj, my sme to vyriešili nabytkom, za ktorým nám nebude ľúto a steny je dobré vymaľovať farbou, ktorá je umyvatelna. 😉
@mijo53 áno, vie, samozrejme primerane veku. uci sa pit z pohára, takže často rozlieva. ale vždy uteká potom po servítku alebo handricku (nechávam ich na dosah) aby "bako" utrela. aj ked jej spadne jedlo tak to robí 😀 s metličkou jej to este nejde, väčšinou mi to len porozhadzuje ale chce vždy zametat aj ona. papieriky zbiera a nosi do kosa aj po bratovi, ktorý je v tomto presny opak 😀 asi to bude tým že je to dievča. inak moja poriadkumilovná a puntičkárska mamka ma z nej obrovskú radosť 😉
@eeffka moja cita po nemecky a tu je tych knih v knizniciach malo ( v skole maju ale to uz vsetko precitane pri jej tempe☹ vcera mi akurat hovorila ako jej je luto ze cita tak rychlo lebo sa strasne tesi na nejaku knizku a potom ju ma za 2 vecere precitanu☹ )
u nas sme citatelia vsetci, takze kniznice plne... a to mnozstvo knih co si spominala sedi s nasim, akurat ze mala ma na nocnom stoliku vzdy este kopku 5-6knih a vzdy si vybera ktoru z nich bude citat - my mame kazdu sobotu upratovanie knih - teda, ona ma🙂