Nikdy nebudem dobrá matka

Poviem Ti, ze mne kým zabrali tento krát lieky, trvalo cca pol roka.. Uz som ich brala pred 10rokmi..potom pauza zas... A dookola to isté.. Vzdy sa mi to po pôrode spustilo.. Ale, že mega.. Viem o com píšeš.. Ja som uz ani ne dúfala, ze bude lepšie... Mamina, muž mi veľa pomáhali.. Ja som sa nevedela z ničoho tešiť, mala som pocit ze sa zbláznim.. Úzkosti, plač.. Zúfalstvo.. Doma 3 skvelé deti, skvelý muž a ja troska.. Cim viackrát nasadzuje liečbu, tým dlhšie zaberá.. Naozaj.. Co berieš? Mne pomáhalo chodiť vonka.. Bála som sa, bola som slabá, ale 2x denne som kocikovala(na silu) musíš medzi ludi... Musisss!!!! Daj si denne najprv okolo domu ako ja... Blízko bytu.. A postupne som už zašla aj na druhy koniec mesta. Co sa ma stat sa stane. A zamestnať myseľ.. Ja som stále s niekym volala.,rozpravala sa, nedovoliť premýšľať nad zlými vecami. Mne chodili myšlienky, ktoré boli strasne... Ale raz mi pl jeden psychológ poradil... Nebáť sa myšlienok, prijať aj tie zlé.. Clovek čím viacej sa ich boji o to horšie.. Ked mi prichádzali zle myšlienky som si vravela... Ved je to len myšlienka.. Príjmam ju, no ja som silnejšia a ja budem šéfka mojich myšlienok.. Kľudne mi napis IP.. Mozme pokecat

Ja už 11 rokov (odkedy sa mi narodil starší syn) mávam silný pocit, že materstvo nezvládam 🙂 ... že na to proste nemám... Silnejšie je to zakaždým, keď vidím, čo ďalšie z môjho chovania zanechalo stopy na deťoch...a pritom... ničomu som nikdy nevenovala toľko úsilia, ako tomu, aby som nepreniesla ďalej túto nešťastnú štafetu od mojich rodičov.
No šla som na to zle, príliš som sa zamerala na to, čoho sa bojím, a čo nechcem. Miesto aby som si vystavala plán - predstavu, ako sa po malých krôčkoch idem stať odolnejšou, veselšou, láskavejšou... Začínam to robiť.
Vieš čo mne najviac pomáha? Postarať sa najprv o seba, aby som mala z čoho dávať. Urobiť to, čo mala urobiť moja mama miesto prísnosti: objať ma, vypočuť, pochopiť, rozveseliť, povzbudiť, ľúbiť... 🤍
Nečakajme od seba výkon skôr, kým neni z čoho dávať, kým je pohár prázdny...
Kto iný nám ho naplní, ak nie my sami?

Nie je to vôbec ľahké. Kto naozaj nebol na dne svojich mentálnych síl či doslova paralyzovaný panikou, strachom a pod, to nikdy nepochopí, dokiaľ to sám nezažije. Cesta von je postupná, nejde to zo dňa na deň. Dôležité je, aby človek zistil, čo je to hlavné bremeno, čo ho ťaží a nedovoľuje mu dýchať či žiť. Častokrát si tieto záležitosti nesieme už od (raného) detstva, niekedy sa tiahnu v nejakej obdobe mnohými generáciami, všetko sú to podvedomé vzorce, reakcie - doslova zapísané priamo v našom mozgu (tým pádom sa častokrát nejakú ovládať vedome pokiaľ teda o nich nevieme a nezačneme s nimi postupne vedome pracovať a 'prepisovať'). Niekedy ani netušíme, čo poznačuje nás život či vzťahy, ten kto nedostal potrebnú lásku či pochopenie ako dieťa, buď môže ostať stratený a bezmocný alebo naopak bezcitný a krutý. Je vždy dobré to riešiť a skvelé, že si sa vydala touto cestou ❤️ Je to dôležité pre celú Vašu rodinu. Ja osobne, pokiaľ by som nemala vôľu a dobré vedenie, nebola by som tiež schopná byť tu tak pre moje deti ako som, plne sa z nich tešiť, ako aj zo života. Nakoniec som našla kopec vecí u seba v detstve a u rodičov v ich detstve, a to som si myslela zo začiatku, že som mala všetko ok a že len ja som nejaký 'chybný produkt', motala som sa pritom v nenávisti k sebe samej, depresiách, úzkosti, panike, toxických vzťahoch (pritom som si neuvedomovala, že taký vzťah mali aj moji rodičia a podvedome som s tomu inklinovala) a pod. - to uvádzam len ako príklad. Pokiaľ by si chcela, môžem Ti cez správu poslať odporúčanie s kým som tieto záležitosti riešila ja a kto mi naozaj pomohol prelomiť ten bludný kruh. Veľmi pekne inak o týchto veciach hovorí napríklad aj Gabor Maté (The Wisdom of Trauma), na YouTube sa dá nájsť veľa prednášok. Držím Ti veľmi palce na tejto ceste ❤️ Bude to v poriadku 🌷

@rheamagdala ahoj prosim mozes poslat aj mne? Dakujem😔🙏dakujem

"Nikdy nebudem dobra matka" znie ako predsavzatie. Myslienky su silne a spatne formuju nase myslenie.
Prinut sa k tomu ze podobne myslienky vedome odmietnes a ked ta uz prepadnu, tak ich znegu a povedz si: "Budem dobra matka".

@andreatytler ahoj pozri si nieco o toxickej pozitivte. 😊
Myslienky v nejakou sile mozno maju moc, ale urcite nie taku silnu.
Jej mysel je unavena, a vycerpana a to, ze si povie, ze moja mysel a dusa je silna a zdrava jej absolutne nepomoze.

13 rokov som počula od dcérky že som najlepšia matka v celom oceáne ..mali sme super vzťah a prišla puberta a všetko je na dve veci takze moja zlatá sustred sa na seba ,na svoje zdravie a staraj sa o svoje dieťa tak ako ti rozum a srdce kážu a budúcnosťou sa netráp tak či tak ti dieťa v puberte vykričí že si nanič matka .drzim ti palce pokial sa trápiš či robíš pre svoje dieťa dosť tak ver,že si dobrá matka ,lebo zla matka by spravila iné veci a netrápila by sa či je dobrá ,alebo zlá.

Ahoj, určite nesi zla mamka.Uvidis vyliečiť sa a dobehnete to spolu.Neviem ale skúsila by som doplniť vitaminy do tela hlavne skupiny B, napr.ja beriem Stresesens,(mne lieky neboli dobre, bola som strašne unavena a akoby opitá, nedokázala som prejsť s obývačky do kuchyne.Skus si pozrieť stravu, čo jedavas aj ta pôsobí na psychiku,neverila by som ale je to tak.Žaludok je náš druhý mozog.Nejqk neverím ze lieky od Dr.pomozu,skôr iba oblbnu.Mozno ťa aj niečo ťaží,skus sa porozprávať s manželom, urobiť si pekný deň.Najst si v niečom záľubu. Alebo si zacvičiť hneď bude lepšia nalada.Alebo aj ked sa nechce ísť s malou von a hľadať aj v maličkostiach krásu.Musis ty chcieť, ty sa premôcť.Skus len objať malu pusinkovat, koľko energie to dieťa dá.Byt rada a vdacna za to akú máš rodinu a krásne dietatko. Držím palce 🍀

@zuzanka19821410 aj ja si to niekedy tak presne poviem, ze lepsie by bolo mat zlomenu nohu ako dusu...ludia su chapavi pri fyzickej bolesti, lebo to Vidno, ale pri psychickej uz mnohi nie...

S tým pocitom bojujeme občas všetky .ale kto nezažil nepochopí. Určite skúšajú hľadať psychológa klinického ktorý pomôže .mne pomohli emdr terapie. Ak si na instagrame pozri deti jsou taky lidi .ako sa píše aj vyššie veľa týchto našich problémov vychádza s detstva.

Bolo tu napísaných vela pekných veci, rad a myšlienok. Pokial však tieto tvoje problémy súvisia s materstvom najpravdepodobnejšie máš narušenú hormonálnu rovnováhu a chemické reakcie v mozgu. Plus niektoré veci ovplyvňujú lieky, napr. únavu. Kto nezažil, nepochopí. Clovek môže chcieť, robiť hocičo, všetko si uvedomovať, no aj tak si nepomôže.. Lebo to nie je o minulosti, traumach, tvojej osobnosti, aktuálnej situacii, ale reakciách v mozgu. Mne pomohlo naozaj len počkať, kým to prejde a veriť, že to raz prejde, no je to postupne, to zlepšovanie sa deje len po takých malých krôčikoch.
Skús si sama na sebe odpozorovať momenty, keď ti bude lepšie a k tým situaciam sa vracať, tých ľudí vyhľadávať. Vo chvíli, keď ta prepadnú čierne myšlienky a ty si to uvedomíš, skús urobit rázne a jednoduché STOP. Nič viac nerieš. Ako keď zaklapnes knihu, BUM. (Poradila mi to jedna doktorka, mne to fungovalo dobre.)

Neviem, či si skúšala, ale je tu presne na takéto problémy jedna poradňa a stránka vydumamky.sk

https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...

Ako sa máš s odstupom času?

@luccija ahoj, je to p niečo lepšie 🙂 Úzkosti ma síce trápia stále ale apson depresie prešli 🙂 S chodím von sama s dcérkou mám síce stále problém ale chodíme na baby plavanie, doma to zvládam už v pohode a keď príde priateľ z prace, chodievame aj na malú prechádzku

❤️❤️❤️

Jaj, konečne dobré správy. Veľmi sa teším, že je to lepšie, si úžasná, vydrž a pokračuj. Teš sa z dcérky a pozdravuj aj priateľa.