Odkedy som mama, tak mám zlý vzťah so svojou mamou
Dlho som premýšľala, či mám vôbec túto tému rozoberať na diskusnom fóre a s cudzími ľuďmi, ale verím, že podobný problém má nejedna z Vás a možno mi niečo poradíte, prípadne získam iný pohľad na celú vec. Takže v skratke asi toľko, že ako som porodila-rok a pol dozadu, môj vzťah s mamou by som zrazu nazvala neskutočne blízky, pomáhala mi, zrazu nás spájala tá rovnaká životná rola matky-bola som vďačná, že je pri mne, že mi pomôže, poradí, keď som nevedela čo robiť, vzali nám malého, aby sme si mohli pospať, nevynechala žiadne večerné kúpanie atď.."Ohovárali" sme spolu svokru, že sa nezaujíma, že jediné, čo od nej počúvam sú múdre rady a názory, ako a čo oni robili, keď mali deti a prečo to nám nie je dobré a prečo mu nechcem dať jesť toto a toto, veď je už veľký a bla bla.. doma sme s mamou riešili ako sa čo najlepšie vyhnúť návštevám u svokry..a neviem ako, ani kedy sa zrazu stalo, že som si uvedomila, že moja mama začala robiť to isté, ale v omnoho intenzívnejšej miere. Začala som sa spoločným chvíľam vyhýbať, dala som rodičom radšej malého a išla si domov upratať atď. Ale aj tých pár minút denne, keď sa stretnutiu vyhnúť nedá, je plný poučovania v zmysle-prečo nemá papučky, je tu zima, od nožičiek môže najskôr nachladnúť-ja jej nato každýkrát odpoviem rovnako-lebo mal papučky dopotené-sušia sa, dala som mu troje ponožky, neboj sa, nie je mu zima, alebo-prečo mu nedáš ešte svetrík, veď ochorie-ja jej nato-lebo má dva dlhé rukávy a kúrime, neprechladne. Alebo - prečo mu nenatrieš tváričku, má ju suchú-ja jej nato, lebo som mu ju natierala pred pol hodinou. Alebo-prečo si mu už nenavarila obed-ja jej nato, lebo ho budem variť až o 10 spolu s našim obedom..a týchto poučovaní by som tu mohla písať donekonečna!!! A stáááále dookola je to to isté, samé poučovania, kázania, postrehy, poznámky atď..Už som sa s ňou opakovane o tom rozprávala, už som jej povedala aj že je horšia ako moja svokra, nech sa trošku krotí a uvedomí si, že nemám 25 a nepotrebujem jej rady, keď ani nevie, respektíve sa ma neopýta a hneď ma z niečoho - nazvime to "obviní". Proste je to stále dookola to isté, deň, dva je ok a na ďalší deň akoby sme sa ani nerozprávali, zase mám to isté. Akoby som mala 15 a bývala u nich a oni mi riadili život, absolútne žiaden rešpekt predtým, že mám svoju domácnosť-ok, to ešte pochopím, ale už som ju upozornila, že môj muž si všimol, že nás komanduje (a to podotýkam, ja mám super mamu-nikdy nemala tendenciu komandovať-aj keď sa niekedy zastarala, ale nikdy to neprekročilo isté medzu), ale už jej aj sestra a môj otec párkrát dohovárali, že to preháňa, ale zase po pár dňoch tá istá pesnička. Som z toho už na nervy!!!!!!! Neviem čo mám robiť a uvedomujem si, že už som vo vzťahu k nej v takom stave, že mi ide na nervy už aj keď vidím, že ide domov, lebo viem, čo zas príde... A strašne ma to mrzí, lebo je to moja mama a už teraz chápem, aký silný by mal byť tento vzťah a čo by pre mňa mama mala znamenať..Hanbím sa za tento postoj, ale skutočne už nevládzem dookola jej vysvetlovať veci ako malému dieťaťu, čo už je moc a čo by a kedy prekračuje hranice mojej aj mužovej trpezlivosti..Tá z Vás, ktorá prežíva to isté a trápi ju to ma vie určite pochopiť. Nejde už ani tak o mamu, lebo ju už asi nezmením, ale mrzí ma svoj postoj k nej zato, ako sa ku mne správa, že mám chuť sa jej vyhýbať, nestretávať sa s ňou, čo je v mojom prípade nemožné, lebo sme susedia...
@vandaebie nerozumiem prečo si vyčítaš svoj postoj. Nevymyslela si si ho, ale tvoja mama ho v tebe vypestovala. Si dospelý človek a vieš sama posúdiť čo sa ti páči alebo nepáči bez ohľadu na rodinné prepojenia. A toto sa ti nepáči. Nehanbi sa za to že, ti prekáža správanie tvojej mamy. Mala by sa hanbiť ona, ale zrejme je voči tebe málo empatická. Treba si uvedomiť, že tvoja mama iná nebude a jediný kto musí niečo podniknúť si Ty. Keďže si sa jej opakovane pokúšala veci vysvetliť (urobila si čo si mohla) a neuspela si doporučujem ti styk s mamou obmedziť tak aby to prestal byť pre teba problém. Proste to zahraj do stratena, postupne nie odrazu. Nech je frekvencia jej návštev na hranici tvojej únosnosti a to že jej to nebude vyhovovať je bohužiaľ druhoradé.
@zabka79 No len ono to nie je tak lahke, nakolko byvame dvere vedla dveri a oni maleho fakt zboznuju a kazdy den si ho beru na dve hodinky-co popravde mne velmi pomaha a mozem sa chvilku venovat aj svojim veciam.. A nerada by som to tak nechala, vzdy sme mali s mamou krasny vztah a nechcem, aby ho narusila taka vec, ktora nam uplne prevratila nase zivoty..mam skor pocit, ze sama utekam od riesenia tejto situacie-lebo zas je fakt, ze rozhovory s nou boli uz dost vyhrotene, v podstate ked som uz vybuchla..ale za kludu proste nemam chut ist do toho-nemam rada konflikty a rypat sa v nich..
@vandaebie Ahoj viem si predstavit ako sa citis, ale ja si myslim ze jedine co mozes spravit je porozpravat sa este raz... Ale naozaj velmi uprimny a tvrdy rozhovor. Povedat mame co robi a co ti tym sposobuje, a co sposobuje sebe. ze prichadza o dceru a ked o nu pride, pride aj o vnuka...
Ak chces zmenu musis zacat od seba, mame to zrejme takto vyhovuje. A ked neprestane, vyvodit dosledky, da sa nestretavat aj ked ste susedia, da sa nemat vztah aj ked ste susedia.
A čapicu! Prečo nemá čapicu! Nedáš mu rukavičky? Je dobre oblečený? Podľa mňa je pocikaný! Akoby som svoju mamu počula. Akurát, že moja mama to povie, až keď sa trochu pozabudne. Inak si vedome dáva pozor. Neviem akú traumu má zo svojich materských začiatkov, ale akoby sa snažila krotiť. Od začiatku. A ak sa zbadá až neskôr, tak ešte sama mi povie, že čo ju nezastavím. Ja si myslím, že tomuto sa jednoducho vyhnúť nedá. Od čias našich mám sa všeličo pomenilo, ale ony majú naučené veci svojej generácie. Ak to robí svokra, tak si len pobrbleme, že jasné svokra zase rýpe, ale keď je to vlastná mama, s ktorou máme dobrý zťah, tak to je úplná zmena rolí. Babky budú všade rovnaké. Budú sa stále trápiť nad tým, či sú vnúčatá dostatočne oblečené, stále budú kupovať tie umelohmotné príšernosti, ktorým sa hovorí sladkosti, stále sa pýtajú prečo vnúča nemá oblečený posledný odevný darček, Potom zhodnotia ako dieťa je (neje, určite ho doma týrajú hladom, vypražím mu kuracie stehienka), rozpráva, ako zvláda nočník a vôbec všetko.
@vandaebie Mas len dve moznosti: ignorovat to alebo sa s nou prestat stretavat. Nikto nehovori, ze je to navzdy, ale aby ma dospelu niekto takto komandoval, dakujem pekne. Ja chapem, ze ti pomahaju, ze ti zabavia maleho, ale za takuto cenu? Nikdy. Mozno postaci par tyzdnov, mozno dni, mozno dlhsie.
Co znovu len potvrdzuje teoriu, ze od rodicov sa jednoducho treba odstahovat. Takto ste ako pises susedia a je to uplne rovnako nanic, ako keby ste byvali spolu.
Hadam sa vam to podari prekonat, vela stastia.
@vandaebie keď ste tak blízko to je ozaj ťažké. Ufff nechcela by som takto bývať pri rodičoch. Neviem čo chceš viac, či stráženie dieťaťa alebo odstrániť konflikty s mamou? Tak sa jej proste vyhýbaj, odovzdaj dieťa chvíľu zostaň zo slušnosti a potom si choď robiť svoje...iné riešenie ako útek asi nemám, tvoja mama nikdy nepochopí čo od nej chceš...lebo vidí iba ten svoj pohľad...moja mama je taká istá...keďže ma veľmi mrzeli konflikty musela som pristúpiť k obmedzeným návštevám, lebo si neviem inak pomôcť, nechcem mame ublížiť, ale ani sebe...držím palce 😎
@mimla Ale toto je trosku iny pripad. Jasne, ze stari rodicia vnucata "rozmaznavaju" a proti tomu nemam vobec nic. Ale tu komanduju svoje dieta ako by malo 8 rokov a islo o nespravene domace ulohy. Navyse to autorke vadi a to celkom dost zasadne. Takze nejaky zasah tam prist musi, lebo to bude kvasit a potom jedneho dna vybuchne a bude po dobrom vztahu s mamou navzdy.
Ahoj! Tie nase mamy asi niekde tymto ockuju, mam pocit, ze toto preziva vela zien matiek. Ja som mala nieco podobne, jedine na co som prisla bolo neustupovat, lebo aj ked som ustupila naslo sa cosi ine co bolo zle. Urcite neustupovat. A obmedzili sme navstevy, lebo sa s nou nedalo v niektorych veciach hnut. Skoda, ale ak chcem zit a nie len prezivat musela som sa zachranit. drz sa.
Baby nestraste ma!!!! Musim si zacat davat velky pozor aby som nedopadla ako vase maminy. Vnuk este nema mesiac, takze este stale som "priatel na telefone" ale budem si davat pozor co, ako a kedy hovolrim k jeho vychove 😉
@vandaebie nemas sa zaco hanbit.ja mam to iste,ale este horsie lebo byvame s mojimi rodicmi v jednej domacnosti.ako samaly narodil so vsetkym mi pomahala,tiez si zobrala maleho sem tam nech sa vyspim.davala mi rady co som na zaciatku dost potrebovala.ale teraz mam pocit,ze ona sa hra na mamu.mam ocit,ze ja nemam ziadne slovo,ze ona chce o vsetkom rozhodovat co sa maleho tyka.co moze a co nemoze.velmi ma to trapy, ale kedze byvame u nich sa musime stale prisposobovat.neviem jej ani nic povedat ked poviem,ze maly to nemie ona povie,co by nemohol ,ved ona nam take davala.tiez si neviem rady.
@vandaebie V prvom rade si nemas co vycitat svoj postoj. Svoju mamu milujes a respektujes. Na tom sa predsa nic nezmenilo. Vazis si ju o to viac, ze si sama matkou. Hovorim aj podla seba. Pretoze mam obdobne trapenie a to ten nas ma len pol roka. Tu to islo do takych detialov, ze sa mi mama srala naozaj do vsetkeho. Preco varim a nemam na hrnci pokrievku, preco umyvam riad pod tecucou vodou, preco si vazim prikrm, ktory malemu davam. Raz sa dokonca stalo, ze som si chystala zeleninu na obednu kasu a ona mi polovicu zeleniny vyhodila, ze to je vela. Lebo ideme robit POLIEVKU. Lebo maly MUSI polievku. Snazila som sa jej vysvetlit, ze nema odhad, ze to co nechala je malo - nepochodila som. Maly polievku nexcel (pretoze z flase sa predsa nic so strukturou nepije - nevypije mi dokonca ani mlieko na dobru noc) a my sme nemali dostatok zeleniny na kasu. Samozrejme ja som bola zla. Kedze sme sa od jeho siedmych tyzdnov trapili s pitim mlieka, bol pre mna doslova horor potom do neho dostat miesto obednej zeleninovej kase, na ktoru bol zvyknuty - mlieko. Poucila sa? Nepoucila. On musi tamto, on musi hento. Aj s tym kremovanim, co pises. Ked tu bola, VZDY sa maly druhy den vyhadzal chudacik. Hovorim nesmies ho tak casto kremovat a nie tak silnu vrstvu - zase sa vyhadzal. Ked som sama doma, nakremujem ho rano a ked ideme von a to je vsetko. Este bola urazena, ze jej nieco zakazujem a ona xce len dobre. Co do obliekania by som tiez mohla rozpravat romany, ako sa vracali domov z kocikovania a maly bol dopoteny chudak. Lenze ju sa nedalo presvedcit, ze ho zbytocne vela oblieka.
No, mohla by som pisat este velmi dlho. Na stastie moja mama byva 200km odo mna. Ja som jej neskonale vdacna, ze tu bola ked sa maly narodil, ze sem chodila potom kazdy druhy tyzden a pomahala co to dalo. Aj som sa vyspala, aj som mohla vybehnut niekam von prist na ine myslienky. Ale bola som neustale nervozna, stale len v strehu, co z ktorej strany zase pride - presne ako pises Ty. Stekala som po manzelovi, stekala som po nej. A to my mame cely zivot tie iste problemy - cely zivot jej vysvetlujem, co mi na nej vadi a co mi lezie na nervy a znervoznuje ma - vydrzi tak hodinu a spravi to znova. Ani nie ako pises Ty, ze den dva. To este v ten isty den sme v tych istych kolajach.
Musela som tym tresnut. Nevideli a nerozpravali sme sa od polovice januara. Neverila by si, aka som ostala pokojna a v pohode. :D Teraz sa zacala ozyvat, lebo evidentne xce vidiet maleho. Akurat ja nejak nemam zaujem ju tu zase mat nasackovanu tyzden a za vsetko byt dodrbavana a musiet bojovat za kazdy svoj nazor (ze maly ma mat vo vecernom mlieku zavarenu krupicu som pocuvala dva mesiace a dodnes to obcas nezabudne vytiahnut - akoze som neposlusna dcera, lebo som to nespravila). Ale manzelovi pride na zaciatku marca sef z Zurichu, to bude kazdy vecer mat o program postarane, tak to nejak zvladnem. :D
Drzim paste, aby si to vydrzala aj Ty. 🙂
No som veľmi zvedavá ako to bude s mojou mamou.. Čoskoro sa dozviem. Možno budem prekvapená a bude všetko super. No mne stačilo keď sme byť prerabali, že čo všetko by malo byť takto a takto.. A tu si daj toto.. A prečo nie? Ja by som si to takto tu dala.. Atď 😀 a nestačila odpoveď že no lebo ja to tu nechcem mať takto ovešané, ty to maj doma ako chceš, ja to budem mať takto.. Ona zase že ale hentak by som si to dala a názorné ukážky mi v byte robila 😀 a dokola o jednej veci nepodstatnej sa proste nevedela zastaviť.. A keď sme výbavičku kupovali tak tiež vkuse nejaké reči.. A kočiar bol katastrofa, nevedela sa zmieriť s tým, že nechceme retro kočík s tými veľkými kolesami, lebo to sú jednoducho úplne najlepšie kočíky 😀 a myslím že sa s tým ani ešte nezmierila, že taký nemáme, lebo to ešte spomína keď príde, a že ona si taký kúpi a keď prídeme na návštevu pôjde malého v tom ich kočíkovať. Lenže ja to ešte všetko zvládam, keďže ju vidím 2x za týždeň, takže vždy jej len nejako milo odpoviem. Uvidíme čo to bude keď sa už malý narodí.. Každopádne po tom čo som si tu prečítala som na to viac pripravená a budem vedieť, že to nemôžem nechať zájsť príliš ďaleko.
@vandaebie ahoj. Toto je ozaj situácia, kedy človek môže byť otrávený ako šváb... Pomáha vymedziť sa voči matkinu dohováraniu či upozorňovaniu. Taktika č. 1: Ako niečo povie, ostaň ticho. Ak bude pokračovať, veľmi pravdepodobne si uvedomí trápnosť situácie. Lebo ty budeš stále ticho. Ak v takejto situácii už nepovie nič alebo povei niečo iné, neičo bežné, zapoj sa. Ak ostane ticho aj ona, nadhodíš svoju tému na rozhovor. Akoby si ju predtým vôbec nepočula. STÁVA SA, ŽE MAMY SI SVOJU TRÁPNOSŤ UVEDOMIA.
Taktika 2: Mama niečo povie v tom zmysle ako píšeš. Necháš ju to celé povedať a keď už skončila, usmeješ sa a povieš čosi takéto: Mami, viem že to myslíš dobre a ty zas vieš, že ťa mám rada. A práve preto, aby som ťa mohla mať rada aj naďalej, neponižuje ma a nerob zo mňa trdlo tým, že ma stále upomínaš čo by malý mal a čo by som ja mala a mám urobiť, lebo som čosi neruobila či urobila zle. Som dospelá a ty si ma vychovala. Myslím, že dobre, hádam si to myslíš aj ty, nie? A ak si to myslíš, že si ma dobre vychovala, tak potom prečo ma stále upomínaš? Prosím, maj dôveru vo mňa a aj v to, že som dobrá matka. vychovala si ma ako dobrého člvoeka a aby som bola dobrá matka, nie? Viem, že si sa o to snažila. Myslím, že som kompetentná matka a netreba ma ustvične upomínať. Dôveruj mi prosím. O svoje dieťatko sa starám dobre, neraď mi prosím a neupomínaj ma. Miluj nás a buď šťastná, že sme zdraví a že sa máme radi. Rešpektuj ma prosím, žiadam a prosím ťa o to. Záleží mi na tebe, ale záleží mi aj na sebe, nemôžem sa nechať rozvracať. Mama, pochop to prosím. ZA TÝMTO MLČANIE a priamy pohľad do očí. Mamam potrebuje precítiť, že ti na nej záleží, že ju miluješ... – SPRAVIDLA SI TO MAMA UVEDOMÍ. – Žeôám ti veľa úspechov 🙂 Srdečne Alena, laktačná poradkyňa a poradkyňa pre život s bábätkom 😀
závidím každej jednej z vás, ktorej sa mama stará do všetkého......ked tu raz nebudú, uvedomíte si,ako velmi vám tieto ich "praktiky" chýbajú
Máme to doma podobne, uz sme sa aj pohadali, aj sme sa nerozpravali a j porozpravali o.tom vsetkom...najnovsie ked mi nieco vytke, alebo sa snazi poucat, nic nehovorim. Spravim si po svojom. Musela som niekolko krat vysvetlovat, co a ako prat, co a preco davam na obed...naposledy kvoli cibuli (mala ma 11,5m) dlho som vysvetlovala, ze mala neznasa teplo, cim ma toho menej, tym lepsie a podobne. Tiez som si myslela, ze nie je taka...ale je, vzdy bola. Nejak to musim prekusnut, inak.to nejde. Mala ma len jednu babku, ktora sa zaujima...len sa treba rozpravat a dookola opakovat. Podarilo sa nastolit.rezim, ze sa ma na vsetko pytaju😀 nie vzdy, ale 90%
Baby, dakujem Vam velmi pekne za Vase nazory, ako tak citam, fakt ze je to asi problemom vacsiny z nas..ale tiez ze je to strasne, vzdy si to otacam voci svojmu synovi, ze co ked raz on bude mat voci mne takyto postoj a bude radsej, ked sa neuvidime...a preto ma to tak trapi, lebo nechcem, aby raz aj moje dieta prechadzalo tym, cim prechadzam s vlastnou mamou aj ja. A taktiez chapem mimka11111-presne ako pises, moja mamina nepatri uz medzi tie najmladsie a uvedomujem si aj to, ze uz s nami nebude az tak dlho a vzdy som si myslela, ze ked budem aj ja mama, ze sa nas vztah zlepsi a konecne nebudu medzi nami ziadne rozpory..a viem, ze raz si tiez poviem, ked uz tu nebude, ze co by som dala aj za jedinu hadku s nou-len aby bola stale so mnou..asi naozaj nemam na vyber, bud s nou komunikovat co najmenej-co by ma velmi mrzelo, lebo nechcem si raz ked tu nebude povedat, ze som nespravila vsetko preto, aby sme spolu dobre vychadzali, alebo sa asi zmierit s tym, ze budem kazdytyzden dvakrat vies tie iste rozhovory-s nejasnym vysledkom..obe varianty su pre mna neprijemne, ale mozno motyka vystreli...asi mi neostava ine ako dufat v to
ach z duse mi hovoris. u mna ale nejde o mamu (ta si drzi zdravy odstup, vidime sa tak casto ako je prave zdrave, ziadne prehananie), zato svokra je u nas 6 dni v tyzdni - zacala som si to znacit do kalendara, aby mi uveril aj priatel, lebo on to nevidi. a same rady, poucovanie, "obvinovanie".. predtym som ju mala rada, bola super baba, ale teraz ju nemozem ani citit. hadame sa s priatelom, lebo nedokaze pochopit, ze jej uz mam dost, predsa len je to jeho mama, tak si nenecha na nu nic hovorit. najviac ma mrzi, ze on ma nepodpori :( ale ja uz ozaj neviem ako reagovat na vecne upozornenia o studenych rucickach, suchej tvaricke atd atd, tiez donekonecna by som mohla pisat.
podla mna nie je nic zle na tvojom pristupe. moze za to tvoja mama, ze si nenecha povedat, aj ked jej to povies napriamo - to ja bohuzial nemozem, lebo (zatial!) mam v sebe tu slusnost, ze to len prepocujem a robim po svojom. ale raz aj mne prasknu nervy a svokra nesvokra, bude rosambo 🙂
Ja som obdobné správanie neraz pozorovala u nás v rodine zo strany mojej starkej 🙂 A mamina ju vždy odpálkovala s tým, že to ona je naša MAMA a postarať sa o nás zvládne aj sama. Ale už teraz očakávam, že aj mamina začne chytať podobné maniere. Alebo, čo je ešte horšie, svokra 🙂 No treba si jasne uvedomiť a rázne vysvetliť, že toto je TVOJE dieťa, vynosila a porodila si ho TY a starať sa o neho budeš rovnako ty. Naše maminy a babky si už svoje deti vychovali, no mám pocit, že pri príchode nového malého človeka do rodiny sa v nich prebudí prapud ženy-matky s pocitom, že všetko vedia najlepšie. Ich skúsenosti im nikto neberie, ale nech neberú ony nám možnosť vychovať si svoje deti podľa vlastných predstáv. Treba to mamine rozumne vysvetliť s tým, že ani jej by sa asi nepáčilo, keby jej niekto behal za zadkom a do všetkého mudroval. Ich rady a pomoc si vážime, ale musia rešpektovať, že sme dospelé - máme vlastnú hlavu, názory a postupy. Ony to nemyslia zle, len nevedia objektívne zhodnotiť svoje konanie a síce, že pre mienené dobro ich vnúčaťa privádzajú vlastné deti do šialenstva 🙂
@vandaebie ja to mám veeeeeľmi podobné 😀 Ale proste mamu beriem s rezervou ... ona vždy bola taký "stresák", vždy bola pesimistická, vždy myslela, že keď sa niečo stane, tak len a len to zlé atď .... a možno preto ju aj tak neriešim a tie jej "hysterčenia" - a malá má studené rúčky, a netreba jej hrubší svetrík ? Hlásia chrípky, dávaš jej vitamín C ?? Štikúta - nie je pocikaná ? Nedáš jej mliečko ? Keď ideme niekde s malou k Dr. a vonku je zima, už mi ráno volá a ja PRESNE viem, čo mi povie: Vonku je zima, fúka vietor, tak malú poriadne obleč 😀DD Proste ... mne to tiež išlo na nervy, ale už som si akosi zvykla, a len jedným uchom dnu a druhým von 🙂 Proste máš len prehnane starostlivú mamu a možno tým, ako veľmi ti pomáhala, tak akokeby časť roly matky zobrala opäť na seba .... chce to len čas, keď ti mama začne zase niečo dirigovať, poúčať ťa, tak sa len v duchu zasmej a nehádaj sa s ňou, aj keď občas je to ozaj na nervy 😉
@vandaebie Ja mam 16r. syna a manžel mi zomrel keď mal on 3,5 roka. Mama mi odvtedy vo vsetkom pomahala, bavame spolu,. prve roky bolo pre mna neskutocne tazke, psychicky aj tak aby som zvladala vsetko. Ale preslo 13 r., moj syn je v puberte a ma svoje problemy s depresiami a zvladanim skoly. Ja sa snazim robit, co ja dokazem mimo svojej prace. Moja mama ma 75 r. a tak ako sa o mna starala a obetovala sa totalne pre mna a najradsej by za mna zila, chce aby aj ja som sa obetovala a dychala za svojho syna. A ak to nerobim, vykrikuje mi, ako sa nestaram o svojho syna a hovori to aj jemu. A to preto, lebo som si dovolila ist vecer do kina alebo do divadla s priatelom, ktoreho som nasla po 13rokoch a prisla domov v noci. Hrozne ma toto vycerpava, stracam vsetku energiu, necitim k nej nič, aj ked by som mala citit vdacnost co pre mna urobila ?? Nici ma to. Chcem zit svoj zivot, aby sa mi ona nemiesala do neho stale dokedy budem zit. Ona nerozumie psychickym problemom, ma 75 rokov, vidi stale len to svoje. Nemozem ja predsa proste zit taktiez , izolovat sa od vsetkych a upadnut tiez do depresie. Ja svojho syna milujem ,ale nechcem pri nom sediet ako priviazana na retazi a chcem aby aj on troska nadobudol samostatnost a videl veci ako su normalne a mozno mu priviedla domov kamarata-muza, ktoreho roky nepoznal.
@sandorovad To je strasne, nerozumiem, preco clovek, ktory nam dal zivot a bol nam najblizsi nam na stare kolena najviac ublizuje..tazko sa mi citala tvoja sprava a tazko sa mi vobec vnimaju rady inych zien o tom, ze mam mamu ignrovat a kaslat na to, co hovori..mna to neskutocne trapi a nedokazem to, prave kvoli tomu, ze viem, ze chcem byt pre svojho syna ten najblizsi clovek na svete a nielen pocas jeho detstva..neviem, vobec riesit anilen netusim, ako zvratit tento stav a som strasne prekvalena, kolko nas je, co prechadzame tym istym..je to strasne..:( skusala si to nejako riesit alebo si sa vyrovnala s tym, ze maminka je starsia a uz to nie je mozne zmenit?
mne tieto komentare od mojej maminy nevadia.na svokrine som alergicka, ale mamine beriem jednym uchom dnu, druhym von...keby mi to velmi vadilo, tak jej poviem svoje a viem ze ona by s tym potom prestala (alebo aspon si myslim)..ale vidame sa len raz mesacne, niekedy ani to nie (koli vzdialenosti), takze ja som rada ze sme spolu a ze ona sa moze tesit z vnucatka a tieto rady prehliadam 😉 Telefonujeme sice spolu viackrat do tyzdna, ale to sa iba normalne rozpravame bez poucovania..
A tebe by som poradila to co najskor tvojej mamine povedat. Otvorene sa s nou o tom porozpravat, povedz jej presne to co si tu napisala a uvidis ze prestane..a ked nie hned, tak jej to opat o mesiac znovu pripomen a uvidis ze sa to da do poriadku..
No baby, môj syn má už 22 rokov a problém je stále taký istý ako má "vandaebie". Vyskúšala som už všeličo - milé vysvetlenie - nepomáhalo, sarkazmus - nepomáhal, drzosť- nepomáhalo to. Bohužiaľ vám musím povedať, že ak máte problém s nejakou osobou - napr:so svojou matkou, tak sa tá osoba určite nezmení, môže svoje správanie len upraviť, ale to problém nevyrieši!!! Neviete zmeniť druhú osobu, viete zmeniť len seba. A tu prichádza na svet pravda. Zabudnite na reči o tom, ako by mal vzťah matka - dcéra vyzerať. Vzťah je taký aký je!!! Ak je zlý, ( a to vo väčšine týchto prípadov tu na fóre je) tak je zlý. Prestaňte snívať o tom, aká by matka mala byť , bude vám to zožierať dušu. Asi sa máme naučiť práve toto - "Žiť v pravde, žiť s tým, čo je, čo mám!
Takže jediné, čo robím aby som si pomohla je, že matke hovorím pravdu. To - čo si myslím !!! Je to tá najťažšia vec na svete, ( najoslobodzúcejšia) ktorú som kedy robila a stále sa ju učím.Svoje pocity, ktoré vo mne vyvoláva. Nechápe to !!! Aj teraz, po toľkých rokoch ju nezaujímam ja, ani pocity môjho syna, svojho vnuka. V skutočnosti sa zaujíma o seba, a o svoje pocity. Matku som nezmenila. Zistila som, že je strašný sebec. Ale ak sa ona zaujíma o seba a je sebec, tak aj ja keď sa zaujímam o seba som sebec tiež. A to je na tom to najlepšie - to, že poznávam sama seba. Odkedy jej hovorím pravdu čo cítim, úplne otvorene, bez hanby, aj škaredé veci,cítim sa slobodnejšia. Ak chcete vedieť, moja sestra s ňou úplne prerušila kontakty, svoju matku už rok nevidela, nepočula. Aj tak sa na ňu stále pýta. Ja som s ňou v kontakte. Čím ďalej, tým menej, tak to je! Nehovorím, že mi to nevadí. Vadí mi to...náš vzťah mi vadí stále, ...ale.. tie negatívne pocity čo som mávala, ten stiahnutý žalúdok, to hučanie v hlave , ten strach, to nutkanie, keď som sa s ňou stále rozprávala v hlave aj keď som bola sama....mizne vtedy, keď sa toho nesnažím zbaviť. Pozerám sa na to, a nechám to tak, ako to je. Rozumiete? Prestala som bojovať. Nebojujem s tým. Zmierila som sa zo situáciou, že je to tak, ako to je.
@kofoluska no ja idem vecer kupat maleho a moja mama po mne krici nech sa nezblaznim...bo ona sa s nim chxe hrat,vecer o siedmej..mame rezim pevny a som nervozna ak sa snazi mi ho niekto porusit...moja mama by chcela aby som jej maleho dala aby sa ona o nho starala...ale to ja nechcem.aj chcem ostat doma nadlhsie s nim...ale moja mama sa furt starie do nas..pri tom stale lutuje ze pri svojich detoch sla po pol roku do prace...mja ked sa mam stretnut so svojou mamou som taka nervozna ze by mi diazepam nepomohol...
@danielle799 Tak za ten rok a pol co uplynul od napisania clanku sa u nas pomerne dost veci vystupnovalo 😀 Tiez by som ten diazepam obcas brala. Najnovsie to ide do inych dimenzii, lebo uz aj brat ma dieta a ona si zrazu nic nepamata, toto som jej nehovorila, tamto som jej nezakazala, toto sme predsa takto robili, hento sme takto robili, tak preco bratovi hovorim nieco ine a podobne.........
@kofoluska ano to je aj u nas..minule som mame davala peniaze za nakup..a ona ze ziadne peniaze som jej nedala...mame to podobne...nieco jej vsvetlujem a ona mi o par dni vycita preco jej nic nepoviem.....az neskor som si vsimla datum...ospravednujem sa...asi som sa potrebovala vyzalovat ako sa ku mne sprava a pred susedmi je to hrozne.....
@danielle799 To je v poho. Ja som to napisala s tym odstupom, ze sa to len zhorsilo. Plne Ta chapem. U nas sa inak sprava nie len pred susedmi, ale aj pred mojim bratom. A ten mi potom vycita, ako sa spravam ja k nej.......
mňa napadla jedna vec, myslíte, že naše mamy toto isté nezažívali a nebudeme to v budúcnosti možno robiť aj my? ja na sebe badám, že sa začínam na mamu "podobať" 🙂 ... v pozitívnom i negatívnom svetle.. hm, zrejme sa tomuto ani ja a ani viaceré z nás raz nevyhneme, hoci vedome si budeme "dávať pozor" ... ale budeme robiť to isté, len možno sofistikovanejšie... je to všetko vekom , skúsenosťami atd atd ... moju mamu si vážim , lenže tiež má svoje "muchy" .. a možno podobné ako spomína i zakladateľka tejto témy... nuž beriem to s nadhľadom, lebo inak sa to nedá.
Ahoj, to bude asi uz aj tym vekom - vidim to na svojej mame. Sice byvam od nej cca 10 km, ale ked pride, mam pocit, ze je z nej uz stara babka - a to ma 57 rokov 🙂 tiez mi hovori, co mam ako urobit, ale ja si to aj tak urobim podla seba. Zacina uz senilniet. Ked ste tak casto spolu, je to potom aj ponorkova choroba. Moja sestra s rodinou byva este u nasich a niekedy ked som u nich, vidim, ze sa pochytia kvoli hocijakej "hovadine" 🙂 Mama ju este kotroluje - co robi, kolko mina penazi, co si kupuje. Kedze byvam dalej, ja to tak nepocitujem. Som rada, ked pride a zabavi mi deti, alebo sa len tak porozpravame. Za jej rady som vdacna, aj ked nie vzdy ju posluchnem. Musis mat nad tym nadhlad. Je to tvoja mama, je taka, aka je, nikdy ina nebude 🙂 Treba ju len lubit a respektovat, ale veci si kludne mozes zariadit podla seba 🙂
Ked ti vadia jej caste navstevy, tak jej to jemne naznac. Je jasne, ze sa moze urazit, ale asi sa treba len otvorene porozpravat. Asi som ti moc nepomohla 🙂