Pocit nespokojnosti s rozhodnutím pre jedináčika
Zažili ste pocit, že ste sa rozhodli pre jedinacika, no vnútorne ste s tým neboli stotožnení? Proste že deti mať môžete, máte zázemie, ale okolnosti viac prajú tomu mať jedinacika? (Pracovná vyťaženosť jedného rodiča, časté cestovanie a odlúčenie, rodina a babky daleko, narastajúca hypotéka, náročná logistika a dostupnosť škôlok..). Ako ste to v sebe spracovali?
Poprosím nie komentare typu že mať jedinacika je super, lebo sa nemusí o nič deliť. Toto je pre mňa dosť smutno-smiešne, keďže som z veľkej rodiny a pre mňa to nie je adekvatny dovod ani výhoda.
Ja som prežívala niečo podobne, presne pre všetky tie dovody, čo popisuješ, plus vyšší vek a zla skusenost s pôrodom. Neplánovali sme druhé,najma teda ja,manzel ten aj chcel. A napokon sa nám všetko zmenilo, manzel cítil, že začína byt vyhorený z práce, začal riešiť, že by išiel s dcérkou aj on na matersku a aj sme sa dohodli, že ja teda pôjdem do prace a on na polroka na matersku. Len na sekundu mi preslo hlavou, že čo keby sme boli obaja na materskej (teda ja s malým babom) a dva dni na to som zistila, že som tehotna. 🤷♀️teraz som 31tt a manzel pôjde na matersku a ja sa už toho ako to zvládnem, až tak neobávam. Bude to náročné, keď pôjde manzel do práce, lebo 5 mes babatko a dcerka čo ma necelé 3 roky, ale nejako zvládneme. Takze ak nemáte ten vek nejaký úplne hraničný, tak si to v sebe ešte neuzatváraj a uvidis aká bude situácia o polroka/rok/dva.Casto si veci plánujeme a napokon dopadnú inak. Asi by som vedome rozhodnutie mat druhe dieta neurobila lebo teraz mám 39rokov a manzel 40, ale tesime sa ako to dopadlo.
My sme mali jedno dieta a dlllho som bola s tym stotoznena ze nam to jedno staci. ale ked nam dcerka trochu povyrastla nejak nam tu zacal este niekto chybat.tak mame teraz deti dve a bolo to spravne rozhodnutie.. ten vekovy rozdiel je vacsi ale nam to uplne vyhovuje..