Pocit nespokojnosti s rozhodnutím pre jedináčika

A prečo si sa rozhodla pre jedináčika, keď s tým nie si vnútorne stotožnená? ... asi to nie je dobré rozhodnutie, či? ... ja som sa rozhodla mať len jedno dieťa, to rozhodnutie bolo definitívne, nemenné ... a nie, nikdy za tých 9 rokov som nemala pocit, že s tým nie som stotožnená.

Ja sa zo zdravotnych a vekovych dovodov na viac ako jedno dieta necitim. Ale nebyt toho, tak by som este jedno chcela a niekedy mi to luto je. Ale nejako velmi sa s tym zase vyrovnavat nemusim. Viem, ze som do toho dala svoje maximum a som rada, ze sa nam podarilo aspon to jedno.

neviem, ci ti moj komentar nejako pomoze, asi skor nie, ale pre jedinacika som bola rozhodnuta s muzom od zaciatku...zaroven maly bol tak narocny+nasa praca, ze teraz, ked bude mat 7, ani realne nebol priestor zvazovat dalsie dieta..zaroven som dozrela do veku, kedy dalsie dieta by uz bolo v podstate riziko (zdravotne, atd), takze mi to hlava uklada ako logicke a som rada, ze sme dali to jedno dieta a este nas caka vela rokov starostlivosti...

@dzulli1980 píšem tie dôvody v príspevku.. muž je často pracovne preč, na všetko som sama, babky a krstní daleko od nás, v škôlkach je pretlak deti, súkromnú si vieme dovoliť max pre jedno dieťa (ak vôbec), vlani nám narástla hypotéka, neprichádza do úvahy aby som bola dlho bez prace..

kolko rokov ma dieta a kolko rokov mas ty?

a ani všetky tieto dôvody ťa nevedia presvedčiť aby si to už neriešila?

Vieš ja keby mám takto na výber, tak radšej sa potlačím v byte niekde inde na Slovensku s mužom, ktorý je každý deň doma , niekde kde je blízko rodina, a mala by som aj 3 deti... bohužiaľ nemám na výber...a viac detí nemôžeme mať... možno máš dieťa ešte malé ,ale moje je teda dosť smutné, že je jedináčik

@biba_18 nie, lebo vidím ľudí v okoli s rôznymi životnými situáciami a zvládajú aj viac deti, resp nezastavilo ich to v túžbe za veľkou rodinou.. navyše kadečo sa môže rokmi zmeniť, ale dieta potom už nemusí prísť

aha. no tak už len reálne zvážiť čo chceš viac - a už sa v tom nehrabať… akokoľvek sa rozhodneš, už to nechaj tak…

Ja mám dve a celý život budem ľutovať, že sme neriskli este jedno. Najskôr finančné dôvody, potom sa pridali aj zdravotné.... Stále to budem ľutovať, že sme nemali ešte jedno kým sa ako tak dalo a boli v tom "len" financie. Podľa mňa, najviac čo môžeš dieťaťu do života dať, je dať mu súrodenca - kamaráta a podporu na celý život. Aj keď už sa pominiete. Ja viem, že potom bude mať možno svoju rodinu, no čo ak nie. Podľa mňa ak ťa to trápi, zmeň to ak sa čo i len trochu dá. Ak nie, tak už sa s tým len skúsiť zmieriť a nájsť v tom, že bude jedináčik len pozitíva. Zožierať sa nad tým, čo sa nedá zmeniť, nemá zmysel. A čo sa zmeniť dá, tak to treba skúsiť. Každopádne držím palce.

pokial nemas po 40tke stale to mozete s muzom zmenit, ja som celkom pohodlny typ, teda obaja, mame radi svoju volnost, vylety, bala som sa aj zdravotnych problemov v tehotenstve plus prve 3 roky su narocne, povedala som si, ze ked do 34 rokov neotehotniem uz dieta nechcem, vzdy sme sa chranili, dalsie sme neplanovali, sem tam mi napadne myslienka ci sa nebudem citit sama, ked sa syn osamostatni, ale ked vidim ako nam je teraz dobre zatial nelutujem

Napíšem Ti môj pohľad. Dlhé roky som chcela jedno, muž aspoň dve. 11 rokov som si išla svoje a potom to prišlo. Videla som aké je krásne, keď sa stretneme
u našim všetci traja súrodenci s partnermi a do toho deti. Odrazu bol dom u našich dom plný. My už sme žili svoj stereotyp, škola, práca, koníčky a kľud. Muža som presviedčať nemusela. Dostala som však ponaučenie do života, že nie vždy je dobré čakať, potratila som. Rýchlo som však dostala šancu byť mamou znova. Mám bližšie ku 40 tke ako k 30 tke a vedľa seba pár mesačné dieťa a jedno z najkrajších rozhodnutí v mojom živote. ♥️ Akoby nám prišiel do života vietor, ktorý ho celý obrátil. A nie je nič krajšie, ako sledovať tu čistú súrodeneckú lásku. Mne dieťa na Vianoce povedalo, že pod stromček nechce nič, lebo dostalo ten najkrajší darček už cez rok. 🥹

Ja velmi lutujem ze mam len jedno dieta

Mam jedinacika ale z úplne iných dôvodov ako Ty (veľmi vážne zdrav. dôvody)
Som vďačná za neho, že ho mam

Ale sorry tvoje dôvody….sukromna škôlka? Však kľudne tak ako kopec iných môže chodiť do statnej….narastla vám hypotéka ….vsak nemusíš byt doma 3 roky a dieťaťom, môžeš ísť kľudne skôr do prace…..

Toto čo uvádzaš sú zvládnuteľné dôvody ak tá teda veľmi trápi že máš len 1 dieťa
Nezvládnutelné sú pre mna zdrav. stav dieťaťa a rodičov, lebo to ovplyniť jednoducho nejde

Takze ak túžiš po dieťati, dajte s muzom reč a možno budete za chvíľu 4 🍀

Najlepším rozhodnutím bolo mat 2. dieťa.

Keď som mala prvé dieťa, nejako som neriešila či bude ďalšie. Roky ubiehali a moja sesternica otehotnela a mne sa zrazu začala natiskat otázka čo keby sme mali ďaľšie dieťa aj my. Teraz máme dve, chlapčeka a dievčatko 🥰 a som zane vďačná 🙏🏻. A či by som chcela ďalšie? Keby bola finančná situácia lepšia možno ( aj keď po druhom pôrode som bola úplne K.O.🤣). Až po čase som si uvedomila že sa mi páčia veľké rodiny, rodinný choas a všetko čo k tomu patrí

Ja to tak mam s tretim (je jedno ci je to jedinacik alebo viac deti, ide o tuzbu po dalsom dietati)
Proste to fyzicky a psychicky uz nedam ale je mi z toho smutno, vzdy som chcela viac deti. Ale proste viem, ze to nedam a bodka, proste musim rozmyslat racionalne. Ale stale bude vo mne otazka, ze co by bolo keby…ale vies co mi pomaha? Proste sa zamerat na aktualne deti a ze im budem vediet lahsie dopriat v buducnosti ako keby ich bolo viac(uz len tie lepsie skolky/skoly).

Na 95% kvôli financiám a na 5% strachu z rizikového tehotenstva a komplikácií s tým spojenými (ako som mala pri prvom) sme vraveli, že druhé nebude, jednoducho si to nemôžeme dovoliť. Aj keď obaja sme veľmi chceli 2 deti (keby sa šmyklo, aj 3 by sme zvládli 😂). Ale hlavne skrz financie nám rozum prebíjal srdce.

Lenže potom mi meškali krámy kvôli chorobe a my sme začali premýšľať, čo ak sa stalo, aj keď dávame pozor. A keď mi potom po dvoch týždňoch krámy prišli, zložila som sa. Prerevala som niekoľko dní. Manžel sa už tiež tešil a zobralo ho to, že teda nebude dieťa. A to nás utvrdilo v tom, že to veľmi chceme a musíme preto urobiť, čo sa dá.
Takže sme sa rozlúčili so snom o dome, kúpili byt a dočasne ide na prenájom, lebo kým budem na materskej ostaneme bývať vo veľkom dome u našich (kým sa nevrátim do práce). A síce som skončila zase na rizikovom, stále nejaká komplikácia a viem, že to potom bude náročné s financiami a veľmi tesno, ale budeme sa obracať ako sa dá, aby sme seba a našich chlapcov zabezpečili, lebo stojí to za to. Ak by sme ostali pri jednom, navždy by som si to vyčítala. Veď kto vie, možno o 10 rokov bude naša situácia oveľa lepšia a vtedy by som nechcela spätne pozerať a ľutovať, že mali sme do toho ísť.
Držím palce, nech už bude vaše rozhodnutie akékoľvek 🍀

nechcela som aby syn bol jedináčik. chcela som mu dopriať parťáka...
keď mal 11 r postupne prišli na svet parťáčky.... 3 dievčatá.
parťák nevyšiel. nevadí.

Pokial s tym nie si vnutorne stotoznena,tak by som isla do druheho dietata. Tie dovody,ktore si opisala su tak trosku sebecke a materialisticky zalozene. Ak to uz teraz lutujes,tak budes este viac o par rokov.

Z tvojich prispevkov az krici tuzba po druhom dietati. Ja som nebola jedinacik, ale vyrastala som ako jedinacik a ten pocit, ze som sama si pamatam doteraz. Bola som zavisla na kamaratkach.

Všetko sa dá, len treba chcieť. Bolo by to náročné a veľa by Ťa to stalo síl, ale určite by si to zvládla. Nevieš sa s tým zmieriť, lebo chceš a vieš že by sa to dalo.

Ja som to oplakala, kvoli dcere. Moj muz bol dobry ocko, ale zaroven si strasne strazil cas na konicky, ktore mal aj pred dietatom, v podstate sa striedal jeho workoholizmus a jeho konicky. Nechcel uz dalsie dieta preto, ze by musel kus z toho obetovat a nedokazal to. Mne bolo strasne luto, ze dcera nebude mat surodenca. Ja si s mojou sestrou velmi rozumiem, nemala som dlho nikoho blizsieho ako moja sestra. Dcera sa naucila byt s kamoskami, ale ked bola mensia, bolo to tazke, stale sme jej niekto suplovali kamarata, alebo presviedcali a vodili jej kamosky ku nam, s nami... to sa nie vzdy da, ludia maju ine plany. Hlavne na vikendy casto bola sama, ani nemala v rovnakom veku bratrancov, sesternice, cize ked sme sli k starym rodicom, zas len medzi dospelakmi bola, neskor ked zas uz svagrovci mali, oni by ju boli velmi radi vyuzivali na strazenie a hranie sa s detmi, ale ona si taky vztah k omu nevypestovala, bola este decko, co sa tiez potrebovalo hrat... Dnes je pubiska, naucena by s kamaratmi a pozorujem u nej trosku rovnake sebectvo, ako ma v sebe muz - orientovana na seba, svoje konicky, a kamosky. Neochotna navstevovat starych rodicov, neochotna hrat sa s bratrancami...

Ked si da niekto pracu prioritu pred rodinou ani sa takym pocitom necudujem. Potom v dome dochodcov spominat na ,,pracovne uspechy,,. Pises ze zazemie to mate a citis sa nekonfirtne s jednym tak spravte druhe. 🙂

Myslim, ze si zodpovedna, pragmaticky zmyslajuca osoba. Tu tuzba v tebe je, ale nerodis bezhlavo dalsie deti, ak Ti to situacia nedovoli. Skus to brat tak, ze nie vsetko nam je dopriate.

@jumama to pripisujes tomu, že je jedináčik?má mužove gény rovnaká a možno aj horšia🤣by bola aj, keby mala súrodenca.
Autorka to si iba ty myslíš, že tí ostatní s viac deťmi zvládajú ty nevieš ake majú dlhy a čo platia starí rodičia možno oni závidia tebe, že máš jedno viac času atd....To, že ty si z veľkej rodiny neznamená, že aj ty ju musíš mať.Ale, ak ju chces tak sa s tým budeš ťažko zmierovať.Nepises koľko má dieťa rokov, koľko ty veď môžeteat meskor

So skolkami bol problém aj pred 15 r a do súkromnej väčšinou chodí dieťa rok a potom prestúpi do štátnej ty vieš aké sú vaše možnosti.Nic nepíšeš čo na to hovorí muž?Mať jedno a dve je obrovský rozdiel, keď si na to sama.Ty vieš ako ste na tom nikde nie je písané, že muž bude robiť v zahraničí roky, že vôbec spolu zostanete človek musí myslieť na všetky možnosti.
Svoje dôvody prečo nie si napísala, ak prebiju tie dôvody prečo áno určite to toho pôjdeš Vždy je 100 dôvodov prečo nie a 100 prečo áno
Ja som vždy vedela, že chcem jedno na chvíľu, keď mala 9 r som zaváhala, ale to bolo kvôli mojmu veku som vedela buď teraz, alebo nikdy
Ale nechali sme to tak a som len rada nech to znie akokoľvek zle puberta, zase začínať odznova, práca a prvá bola pohodickova, ale tiež sme už boli unavení nikdy sme ju neodkladali už som si čisto sebecký povedala, že stačí jedno.Dcera vôbec netušila po súrodencovi a ďalšie roky ekonomika, politika nároky na študentov a kde je ešte, že jej treba pomôcť do života ma presvedčili, že jedno je fajn a pre nás akurat

Nie rozhodnutie som neolutovala
Jednoducho to treba prijat a riesit co mas doma nie co by si mohla mat keby neviem co, nemas neries

Skús si zodpovedať, či by to bolo naozaj až také neúnosné mať druhé dieťa, keď po ňom túžite, prispôsobili by ste okolnosti, ktoré sa prispôsobiť dajú. Nemusíš byť na materskej dlho, môžeš byť pol roka a dať malé do jaslí na pár hodín a ísť pracovať na čiastočný úväzok, škôlku/školu/krúžky sa snažiť riešiť súbežne s druhým dieťaťom, využívať opatrovateľku raz za čas, hoci áno, viem, že to všetko je z finančného hľadiska nákladnejšie, no veľmi veľa z nás funguje bez asistencie rodiny, keďže žije ďaleko... Ja na tvojom mieste by som sa snažila tešiť sa z toho, čo máš teraz, možno o rok dva sa situácia zmení a poviete si, že je vhodný čas na druhé dieťa.