Pocity po predčasnom pôrode
Dobrý deň. Idem sem vyliať moje pocity. Chceli sme dieťa, podarilo sa, ale celé tehotenstvo niečo bolo blbé , tripple testy, krvácanie, až to nakoniec vyústilo do predčasne pôrodu v 30+0 tt... Vedela som, že nechcem takto skoro predčasne narodené dieťa, chcela som odmietnuť sekciu aj za cenu, že dieťa by ďalej v bruchu neprežilo, no ten strach z toho, že dieťa nemusí byť v poriadku bol väčší... Nestretlo sa to s pochopením ani u môjho manžela ani u lekárov, ktorí zjavne musia zachrániť život dieťaťa a pozerali na mňa ako na blázna... Dieťa už je na svete, ale ja sa neviem zbaviť tých pocitov, že som ho porodiť nemala... Ten strach z toho, že nebude v poriadku ma úplne pohlcuje... Je to až také hrozné keď žena odmietne sekciu? Stále bojujem s pocitmi, že som nasratá na lekárov a nie vďačná za záchranu života... Lebo jedna vec je prežiť a iná akú kvalitu života môže dieťa mať.... Mali ste to niekto podobne? Zúfalo sa túžim vrátiť späť do života pred dieťaťom.....
Môj príbeh na povzbudenie 🙂
Mala som rizikové tehotenstvo, od začiatku som ležala kvôli hematómom. Keď mi konečne zmizli a mohli som si začať užívať tehotenstvo, tak som na konci 6. mesiaca ochorela. Ale nie, že chrípka. Dostala som zápal kĺbov v celom tele, tzn. mala som veľmi vysoké zápalové hodnoty, tie trvali vyše mesiaca nepretržite. Od bolesti som sa nevedela hýbať, chodiť, robiť bežné činnosti. Všetko išlo cez nenormálnu bolesť (omnoho väčšiu než sú kontrakcie a pôrod). Samozrejme som skončila v nemocnici, mala som niekoľko druhov ATB a CRP stále neklesalo. Vkuse sa mi striedali teploty a veľmi som schudla. Veľmi som sa bála či to nepoškodí dieťa, lebo som poznala riziká. Nakoniec som porodila v 34+0tt a až na nevyvinuté pľúca bol malý úplne v poriadku. Samozrejme mal žltačku, ktorá trvala dlhšie než bežne a nemal vyvinutý sací reflex, takže nepapal. To bol dôvod prečo nás nepustili domov. Inak bol úplne zdravý a my všetci sme boli za to vďačný Bohu. A potom po 2 týždňoch v nemocnici keď sme už pomaly mali ísť domov dostal teploty a zistili mu zápal mozgových blán. Dieťaťu, ktoré sa narodilo zdravé po takej infekcií akou som si prešla v tehotenstve. Prečo sa to stalo, to nikto nevie, ale Boh to dopustil. A ja som tomu nemohla uveriť, že som porodila zdravé dieťa a teraz je tu veľká šanca, že môže navždy zostať postihnuté. Prišlo mi to strašne ironické. Priznávam, keď som ho videla na všetkých tých hadičkách a uvedomovala som si aké to može mať následky, tak mi hlavou na sekundu prebehla myšlienka, že možno by aj bolo lepšie kebyže zomrie, než keby mal byť postihnutý. Za tú myšlienku sa veľmi hanbím, ale bola tam. Plus sebaobviňovanie, že za jeho stav môžem ja. Kebyže som neochorela v tehotenstve, tak by sa nenarodil predčasne a potom nedostal meningitídu. Musela som sa s tým vysporiadať a uvedomiť si, že to nebola moja vina. Veci sa v živote stávajú a niekedy to jednoducho nie je ničia vina. Sranda bola aj to, že počas tehotenstva som písala záverečnú prácu na VS na tému predčasne narodené deti,takže som bola dopodrobna oboznámená čo všetko sa môže stať a toto vedomie mi nepridávalo. Môj syn mal všetky predpoklady na to, aby mal detskú mozgovú obrnu. Aj jeden lekár vyriekol podozrenie na to, ale napriek tomu mne sa zdal v poriadku. Spätne som sa dozvedela, že ATB, ktoré bral 3týždne boli také ťažké, že mu mohli poškodiť sluch, dokonca úplne ohluchnúť. A vieš čo? Môj syn je zdravý a neskutočne šikovný! Pohybovo, rečovo a občas mám pocit, že aj myslením je ešte aj popredu ako donosené deti. Síce sme museli trošičku cvičiť na začiatku, ale potom sa rozbehol a nič ho nezastavilo. Je pre nás neskutočným požehnaním a Božím zázrakom.
Môže sa ti narodiť zdravé dieťa a potom príde nejaká choroba či úraz a zrazu máš dieťa s postihnutím. Nikto ti nedá záruku, že sa mu nič nestane nech robíš čokoľvek. Ja som nemala žiadneho psychológa, ja mám vieru v Boha, ktorá ma cez toto ťažké obdobie preniesla, ale pokiaľ máš takéto ťažké myšlienky, tak by si naozaj mala vyhľadať pomoc. A uvedom si, že to nie je tvoja vina, že sa to takto zvrtlo (teda pokiaľ si bola v tehotenstve opatrná). Drž sa a neklesaj na duchu!
Mam v rodine nenonatologicku, bola aj pri pôrode môjho syna, chodí už len na výpomoc, je bývalá primárka oddelenia a ona hovorí ze teraz tie predčasne narodené deti majú úplne inú starostlivosť ako kedysi. A máloktoré ma nejaké diagnózy. Vždy sa píše len o tom zlom, málokedy o tom dobrom. Poznám babu, narodený v termíne, pri pôrode sa dusila a mentálne je vo veku asi 12 rokov. Ma 25. A Poznám trojicky narodené skôr a len jeden z nich nosí okuliare. Inak sú zdraví. Vyhľadaj lekára, pomôže ti to prekonať.
@ronie338 mohla by som ti prosím napísať správu? Chcela by som počuť reálny názor aj niekoho iného z neonatológie, ďakujem veľmi...
Kľudne, my sme veľa riešili s ňou pri synovi najmä poporodne vyšetrenia lebo ja mam dedičné kavernomi na mozgu a sleduje sa od narodenia syn aj pred pôrodom
Ja som sa tohoto tiež bála. Mám syna narodeného v 33 týždni. Je to o niečo lepšie ako si mala ty. Ide mat dva roky a je zdravý a šikovný. Rýchlo dobehol svojich rovesníkov. Viem o čom pises, ešte stále ho sledujem či je všetko tak ako má byt. A neviem kedy prestanem ale netreba sa vzdávať. Proste je to tak a na tebe je ako sa toho chopiš a čo pre dieťa urobíš.
Môj bol v motorike pomalší, podľa doktorov ok ale nesedela som len tak a neľutovala sa. Cvičila som s ním sama bez toho aby má niekde posielali a vyplatilo sa. Este dobiehame rečové zdatnosti ale stále je v norme a má čas.
@nynia ak chceš byť kritická, tak si aspoň riadne prečítaj, čo som písala... dieťa som chcela, bolo plánované, nemala som sa prečo chrániť
Ostatným ďakujem za povzbudzujúce komentáre... Tie, ktoré vravíte, že nie som normálna, posledný mesiac sa už cítim ako blázon, ale ľahko sa hodnotí iných keď nie ste v ich koži... Keby mne niekto iný toto povie, tak tiež mám povzbudivé slová, ale keď sa to stalo mne, tak už pozitívna byť neviem... A ak niekto napíše komentár typu ,,čo riešiš,, tak prepáčte, ale ani vy pre mňa nie ste v poriadku, ak vám príde toto ako nejaký normálny štandard, obzvlášť keď tu nepíšem čím si dieťa prešlo za ten mesiac... Predčasne narodené dieťa neznamená žiaľ, že je len menšie a čaká sa na pribratie, ale ide o nezrele dieťa, nezrele pluca, organy, zrak, všetko sa vyvíja inak ako v maternici...tie deti su väčšina na antibiotikach a inej chemii, podpore dychania... a prvy pohlad nie je ako na normalne bábätko, tak aspoň sa dá vyjadriť aj slušnejšie názor, a nie ma odsudzovať zato, že sem prídem vyfiltrovať moje pocity
Autorka vsak som citala dieta si chcela ale uz tehotenstvo blbe a potom ked si mala porodit predcasne uz si nechcela takze chcela si dieta ale len za podmienky, ze to bude idealne tehotenstvo, porod nacas... A uz ten tvoj predchadzajuci nazov "nechcem dieta" hovoril za vsetko. Ked uz chcem dieta tak prijmem aj mozne rizika s tym spojene, ze to nemusi byt idealne moze sa cokolvek stat a nebudem potom pisat "nechcem dieta" lebo nebolo to nebolo tak ako som chcela.
@nynia aká si múdra, gratulujem k takej vyrovnanosti, snáď ti zostane chladná myseľ aj v ťažkých situáciách... každopádne neviem, čo mi tvoje komentáre majú dať...
a ma nejake diagnozy?Je nezrelé ale to neznamena hned chore,aku chémiu myslis?Atb a podporu dýchania vitaminy?A? Pozri sa odporučím ti este nieco,ja som moje baby nedala ockovat,vobec nie v 3mesiaci zivota a to bolo pre nas dobre rozhodnutie.
vies niektore deti maju lepsi start ale naprikld su chorlave,maju alwrgie a podobne.Nase deti malinhorsi start a mozno oar liekov ale ,,,si predstav ze moje baby po tom mesiaci v ink az do 6r nemali zaidne lieky,ziadne atb,pretoze bývali malinko chorlave ,ich rovesnicky dobodneme napr velakrat chore na atb a podobne.Proste budes mu podporovat imunitu,moje boki non stop v kocari 5h denne,nemaju okuliare,ja ti orajem aby aj tvoje dieta nebolo chorlave,to ze teraz dostalo preventivne atb neznamena ze to je vyslovene zlo.Mozes ho mat dlhsie doma a moze sa vyhnut neskor ochoreniam zo skolky.Mojej kamaratky donorských syn je tupozraky,normalny porod a zacal rozprávať az v 4 r a je tupozraky na ľavé oko ani nevidi a je dobodaných.
neries to co ostatne deti maju,nemaju sustred sa na maleho,Klokanky ho koj a neočkuj,teda pockaj aspon na neskor.ale urcite nie v 3mesiaci.Prakwm malemu vela sil a zdravia.A tebe tiez.
@dobryden bpd, nec....
Úplne ti rozumiem, úplne. Ale ak nemalo v bruchu hypoxiu, môže byť v poriadku. Čo bola príčina predčasného pôrodu? Ono všetci sú múdry a lekári zachraňujú lebo musia. Ale občas zachraňujú aj také deti ktoré budú mať následne život veľmi nízkej kvality a matka sa do smrti musí starať o postihnuté dieťa a zničí si život celá rodina. Opýtaj sa ich na prognózy. Ak by to už teraz vyzeralo zle, je aj hniezdo záchrany, v najradikálnejšom prípade. Ale môže byť naozaj v poriadku to bábo.
Bpd malo dieta jednej spolubývajúcej,vysla z toho,s nec nepoznam,ale verim ze to bude dobre ,,drzim palce a nemyslí na to co malo byt alebo co bude,skus mysliet tak ze vsetko bude v poriadku,ja verim ze zaciatok je tazsi ale casom sa to vyrovná,este preslo malo casu,casom sa aj ty skor vyrovnať.Po roku uz dobehnite ,.Drzim palce a s tym ockovanim sa neponahlaj.
@b3s napísala som
Moje dvojičky sa narodili v 30 týždni, sú sledované v rôznych ambulanciách zatiaľ nezistili nič čo by nebolo v poriadku, v polroku s váhou 7,5 kg sú na nerozoznanie od detí narodených v termíne, sú sledované aj na neurologii, už dobehli zameškané .
Vieš, ja sa vyjadrím len k tomu, že by si si vybrala neexistovať, ak by si nemala mať citujem: “plnohodnotný život”. Závisí, čo zaňho pokladáš. Moja mama má vrodenú vadu, celý život je ZŤP s invalidným dôchodkom. Napriek tomu vyštudovala VŠ, vychovala dve deti, má tri vnúčatá a s otcom oslávia čoskoro 50te výročie manželstva. Jasné, mala nejaké obmedzenia, napr nemohla mať vodičský preukaz, na čo sa celý život hnevala. ALE podľa mňa prežila plnší a plnohodnotnejší život ako mnohí ľudia bez zdravotného znevýhodnenia.
Takže - zožeň si pomoc a popracuj na prístupe, ak nechceš svoje dieťa brzdiť svojimi vygooglenými obavami. Veľmi veľmi vám obom držím palce a želám spokojný život 🍀🤗.