Poraďte mi pri rozhodovaní

Ahojte maminy,mám 2,5 ročnú dcéru,ktorú veľmi ľúbim,čo je asi jasné.Otehotne som tak,ze s priateľom sme si dávali 5 rokov pozor bez nehody a on ja jedného dňa rozhodol,že si urobí dieťa bez môjho vedomia,mala sa narodila,sme spolu,všetko ok.Nikdy som však nebolA typ,ktorý by si plánoval deti,ako že by som po nich túžila,celé tehotenstvo som mala pocit,že m. Život unika medzi prsty,to isté aj keď bola mala ešte mimino.Bolo mi luto,ze už môj život nie je taký ako predtýM.Malú ľúbim veľmi,nedala by som ju už za nič,ale... Jednoducho mám pocit,že som toho mohla ešte veľa stihnúť,kamosky behajú po svete a ja s malou po dedine:( ale už je väčšia,mám z nej partacku a beriem ju skoro všade so sebou🙂teraz si však uvedomujem,že by potrebovala surodenca,aj ja som mala s pomerne malým vekovým odstupom a som za nich vďačná.Ja však nie som nastavena tak,že strašne túžim po dieťati,zvažujem to iba kvôli malej,aby nebola sama.A obávam sa,že toto nie je zrovna správny dôvod na dieťa,ak chápete,čo tým myslím,jednoducho,už sa teším do práce,ze odídem z toho stereotypu,a neviem si predstavit absolvovat to všetko znova.Boli ste v takejto situácii?MoŽno to bude vyzerať,že si nevazim čo mám,ale to nie,som vďačná a šťastná,preto rozmýšľam aj nad tým súrodencom,aby mala dcéra partaka,nie preto,že ja ho veľmi chcem.a neskôr s veľkým vekovým rozdielom nechcem,čo robiť?:(