Túžba po druhom dieťati napriek zdravotným obmedzeniam
Ahojte zienky… tie ktorých sa týka táto téma … ako ste sa vysporiadali s túžbou a celoživotnou predstavou , že budete mať viac detičiek ako jedno ... no po prvom tehotenstve už druhé nebolo možné ( v mojom prípade zdravotný stav ). So všetkou pokorou som šťastná a vďačná, že máme zdravého synčeka a viem že to je viac než dosť najmä v tejto dobe. Som vďačná a uvedomujem si že to neni samozrejmosť. Chápem dôvody pre ktoré nemôžem mať druhé babo. Racionálne a pragmaticky akceptujem, že nie, lebo dôvody sú opodstatnené … no … hlava chápe a srdce stále túži. Aj keď sa snažím už sa k tomu viac nevracať a prijať, že manžel syn a ja sme už “ úplní “ tak ako sme …. No aj keď o tom už nehovorím, cítim smutok z toho nenaplneného sna, že budem mať vacsiu rodinu ( so všetkou pokorou - ako som písala vyššie, som vďačná že máme šťastie byt vôbec rodicia nášho chlapčeka) ale vy, ktoré sa v tomto nájdete, budete mi rozumieť, ako to myslím…. Je rozdiel rozhodnúť sa nemať viac deti a je ine túžiť a mať v živote naozaj tento smer za prioritu, a nemôcť to mať kvôli zdraviu. Nemám ani 30… vedome si uvedomujem že už babo mať nebudeme lebo by to ohrozilo môj život - a mám zodpovednosť za synčeka. Prijala som ten fakt a situáciu tak ako je , s mužom máme plany o cestovani, spoločných aktivitách s malým … no .. vždy je raz za čas deň ako práve dnes kedy si uvedomím, že by som veľmi, veľmi túžila mať doma dve detičky a aj keď hlava chápe … srdce to ešte nepochopilo a je mi smutno. Každý ma v tomto obdobi okolo mňa babo alebo čakajú …vždy mi napadne, aké krásne je mať tu “moc “ o tom rozhodovať z vlastnej vôle a plánovať si zivot podľa nás. No niekedy sa veci deju… život. Ako ste sa preniesli cez tieto pocity ?
Neviem Ti poradit, ja len ze to zdrave dieta naozaj nie je samozrejmost. A my, co sme mali to dalsie dieta s diagnozou, nuz... A to si naozaj uvedomis to riziko a zmenu az ked sa Ti to stane, ze Ti k malemu dietatu/detom pribudne rizikove tehotenstvo ci dalsie dietatko s obmedzeniami. Naozaj bud vdacna za to, ze mas syna (niekto nema ziadne "svoje" dieta) a za to, ze je (momentalne) zdravy.
A ostatok drz sa, pripadne zvaz adopciu, mozno by dalsie dieta prinieslo vela radosti aj takouto formou.
Som presne v rovnakej situacii, druhe dieta by uz moje telo asi nezvladlo, ale medzi nami je obrovsky rozdiel - ja som NAOZAJ vdacna za to jedno, cakali sme nanho roky rokuce a chcem tu BYT pre neho, v tak dobrom stave ako sa len da. Takze si proste povedz, ze mas co mas mat, bud za to naozaj vdacna (mnohe sa nedockaju ani toho jedneho) a uvedom si, ze keby sa ti nieco stalo (ano moze sa aj tak, ale myslim pri honbe za druhym) tak by si zbytocne svoje zijuce dieta ochudobnila o kvalitny cas s tebou. A aj ked neverim na osud a podobne veci, mozes sa nad tym zamysliet aj tak, ze mozno by to druhe dietatko bolo velmi chore, alebo by sa trapilo, nikdy nevies co by ti ten “osud” pripravil. Takze ano, vdacnost za to co mas a zit pre tych, co su tu, neuvazovat co by -keby…
@anonym_autor pises ako si vedoma... a ako si s tym vysporiadana... ale nie si... vyhladaj pomoc a ber svoj zivot ako fakt... proste kazdy ma ine karty... mas krasne dieta, druhe mat nemozes, lebo ta to ohrozi... pusti tuto myslienku... alebo chod do pestunstva... dieta mozes mat hned... pisem ako zena, ktora druhe ani ziadne ine mat nemohla so zdravotnych dovodov... proste som tuto myslienku pustila a sustredujem sa na to co je, nie co by mohlo byt... to je take keby bolo keby... ale nie je... trapis samu seba...
kamarátka si zobrala ďalšie dieťa do pestúnskej starostlivosti a tak sa v tom našla, že časom keď toto išlo do novej rodiny mali ďalších niekoľko, skús aj ty
Ja keď mám v živote ťažkosti, tak navštívim psychologičku. Byť tebou neváham a zájdem za ňou ako s tými pocitmi pracovať. Nie je nič zlé na tom, že sa tak cítiš, je to úplne prirodzené. Vôbec si nemyslím, že máš byť len vďačná za jedno dieťa a netrápiť sa. Ja mám jedno, druhé sa nedarí, ale verím, že sa raz podarí a ide ma trafiť z rád okolia, ako sa nemám vôbec trápiť, že mám byť vďačná za jedno. Vďačná za to jedno som, ale som zároveň aj sklamaná, že sa druhé nedarí. Logicky to obe chápeme, ale túžba nepustí. Nie je s tebou nič zle, ale požiadaj odborníčku o pomoc. Poradí a pomôže spracovať pocity.
môžeš byť mamou mnohým deťom, aj keby neboli biologické, je veľa možností ako naplniť túto svoju túžbu
Nemusíš dieťa vynosiť a porodiť aby bolo súčasťou rodiny. Je len na tebe či je toto cesta alebo sa zmieriš s tym ako to je.
@anonym_autor vôbec niesi vysporiadaná a neprijímaš to s pokorou. Vyhľadaj odbornú pomoc psychológa. Logicky keď ťa môže ohroziť tehotenstvo na živote alebo nebodaj dieťa, tak sa zamysli či by si fakt chcela spackaný život v zlom zdravotnom stave 🤷♀️
Tu skôr treba asi vyhladať psychológa..
Tvoj syn, ktoreho mas na svete, je priorita a prvé miesto a mala by si myslieť na to, že tu chceš byť pre neho
Nemyslím si že potrebuješ psychologa ak máš takúto krásnu túžbu a srdce pre viac deti ako jedno - poukazuje o adopcii, pestúnstve . Ak by sme viac deti ako 1 nemali, išli by sme do toho
Veľmi ťa chápem, ja som v rovnakej situácii, mám 30rokov mám 14 mesačné dievčatko za čo som nesmierne vďačná ale srdce mi piští mať ďalšie dieťa ale žiaľ môj zdravotný stav to nedovoľuje. Je mi veľmi ťažko z toho a snažím sa to nejako potlačiť v sebe ale nejde mi to.
Objimam ta. Sme v tom spolu. Ja som si tym presla pred rokmi, manzel mi bol oporou ale nechapal co vo mne lomcuje. Mala som rok po porode zistenu diagnozu, s ktorou nepripada do uvahy ani starat sa o dalsie dieta napr v pestunskej nieto este porodit. Som dokonca na invalidnom dochodku. Viem aka je realita ale srdce ma boli stale. Pred babom co sa mi narodilo som mala navyse zamlcany potrat. Moje myslienky idu k tomu babatku, preco neprislo. A preco to, a preco tamto. A vies co? Ono to podla mna nikdy neprejde. Vzdy si na tom pri nejakej prilezitosti spomenies. Boli to. Menej ale boli. Ked to na mna pride, prve na com myslim je moje uzasne dieta o ktore sa zatial dokazem postarat a nasmerujem myslienky k sebe a zahlbim sa do niecoho. Najdi si nieco pricom sa dokazes od tych myslienok odreagovat. Znie to “smiesne” ale meditacia, joga. Ticho. Mne toto zachranilo zivot…
Ďakujem len naozaj pár pre mňa relevantným komentárom ktoré sa vyjadrili k príspevku… tým ostatným nerozumiem nakoľko hned v prvej vete píšem, že píšem tým, ktorých sa táto téma týka a zažívajú alebo zažívali niečo podobne … nikde nepíšem že žiadam vás názor na mňa, môj psychický stav, to či som niečo spracovala či nie, situáciu, ktorú súdite a hodnotíte na základe pár viet na modrom konikovi a mňa a moju rodinu nepoznáte. Píšem, že druhé babo mať nebudeme a to práve kvôli zodpovednosti k synčekovi a celej mojej rodine a samozrejme aj sama k sebe.. Uvádzam, že mať zdravé dieťa nieje v tejto dobe samozrejmosť a ani to tak neberiem - ani u nás to tak nebolo. Syn je vymodleny a ďakujem zaňho každý jeden deň. Keď píšem, ze som vysporiadaná a vnímam situáciu vedome tak ako je - tak asi to je tak a neklamem cudzím ľudom na fóre, nie ?? Jedna vec je situáciu prijať a žiť ďalej- ako som spomínala že s manželom máme aktívny život a plany, cestovanie, športy atd ….a druha vec byt ľudská bytosť, mať emocie a nebáť sa ich pomenovať, vysloviť … mojim cieľom nebolo nájsť tu nevyžiadané rady, útechu .. viem, aká je moja situácia , ale ako píšem, skôr podobne osudy, príbehy a možno to, ako sa s tým ženy zmierili ony, či inklinovali k adopcii apod. Keby sa samozrejme diskusia dostala hlbšie s niekým kto ma podobnú situáciu … práve toto mi príde úplne ok a nemám pocit vlastnej lability či neprijatia,nepochopenia situácie. Podľa mňa je úplne normálne až zdravé cítiť to, keď mladá žena príde o možnosť mať ďalšie dieťa zo dňa na deň a to doslova, cítiť sklamanie, pocit, ze jej bolo niečo vzaté a podobne…zmeniť si smer v živote …nakoľko to neni moje slobodne rozhodnutie… neviem ktorá z vás,ak by ste po dieťati túžili by ste boli ok hned o mesiac nato ako sa to dozviete… ale ok. Táto téma sa týka mnoho žien i keď sa o tom moc nehovorí a možno práve kvôli takýmto komentárom ktoré sú na prvý pohľad urážlivé alebo odsudzujú, nasilu pretlačajuce rady ktoré možno niekto nechce počuť len si pokecať … mnoho žien pod týmto príspevkom ma problém selektovat informácie, citat s porozumením a prejaviť emocionálnu inteligenciu / empatiu čo mne zase poukazuje na vás, vašu vlastnú frustráciu, zatrpknutost zo života…s manželom to máme vysporiadané a tešíme sa zo spoločných chvíľ … akurát dnes som triedila detske veci že ich posuniem ďalej ( ako som písala v príspevku že dnes je ten deň ) a prišlo mi to na moment ľúto lebo predstava bola iná, že ich ešte odložíme .. no už netreba …a verím že tale dni prídu mnohokrát počas života a je to normálne . Aspoň podľa mňa .. ja som napísala slušný príspevok …ja stále hovorím - kto sa nemá ako normálne a hodnotne vyjadriť k téme nech ju jednoducho preskočí, roluje ďalej ,nájde si svoj stred záujmu …nikto neni zvedaví na vaše subjektívne názory na človeka ktorého nepoznáte. Tém tu je dostatok ….mňa zaujímali opakujem podobne životne skúsenosti, najmä v mladom veku … a možno práve od takých žien by som čakala väčšie porozumenie. Ďakujem však normálnym príspevkom 💫❤️. Všetkým ktorý sa v tom našli prajem len vela sil .
@anonym_autor jednoducho si ich priznám, polutujem sa trochu a racionálne si poviem, že je to takto a veci, ktoré neviem ovplyvniť treba pustiť 🤷
Ďakujem len naozaj pár pre mňa relevantným komentárom ktoré sa vyjadrili k príspevku… tým ostatným nerozumiem nakoľko hned v prvej vete píšem, že píšem tým, ktorých sa táto téma týka a zažívajú alebo zažívali niečo podobne … nikde nepíšem že žiadam vás názor na mňa, môj psychický stav, to či som niečo spracovala či nie, situáciu, ktorú súdite a hodnotíte na základe pár viet na modrom konikovi a mňa a moju rodinu nepoznáte. Píšem, že druhé babo mať nebudeme a to práve kvôli zodpovednosti k synčekovi a celej mojej rodine a samozrejme aj sama k sebe.. Uvádzam, že mať zdravé dieťa nieje v tejto dobe samozrejmosť a ani to tak neberiem - ani u nás to tak nebolo. Syn je vymodleny a ďakujem zaňho každý jeden deň. Keď píšem, ze som vysporiadaná a vnímam situáciu vedome tak ako je - tak asi to je tak a neklamem cudzím ľudom na fóre, nie ?? Jedna vec je situáciu prijať a žiť ďalej- ako som spomínala že s manželom máme aktívny život a plany, cestovanie, športy atd ….a druha vec byt ľudská bytosť, mať emocie a nebáť sa ich pomenovať, vysloviť … mojim cieľom nebolo nájsť tu nevyžiadané rady, útechu .. viem, aká je moja situácia , ale ako píšem, skôr podobne osudy, príbehy a možno to, ako sa s tým ženy zmierili ony, či inklinovali k adopcii apod. Keby sa samozrejme diskusia dostala hlbšie s niekým kto ma podobnú situáciu … práve toto mi príde úplne ok a nemám pocit vlastnej lability či neprijatia,nepochopenia situácie. Podľa mňa je úplne normálne až zdravé cítiť to, keď mladá žena príde o možnosť mať ďalšie dieťa zo dňa na deň a to doslova, cítiť sklamanie, pocit, ze jej bolo niečo vzaté a podobne…zmeniť si smer v živote …nakoľko to neni moje slobodne rozhodnutie… neviem ktorá z vás,ak by ste po dieťati túžili by ste boli ok hned o mesiac nato ako sa to dozviete… ale ok. Táto téma sa týka mnoho žien i keď sa o tom moc nehovorí a možno práve kvôli takýmto komentárom ktoré sú na prvý pohľad urážlivé alebo odsudzujú, nasilu pretlačajuce rady ktoré možno niekto nechce počuť len si pokecať … mnoho žien pod týmto príspevkom ma problém selektovat informácie, citat s porozumením a prejaviť emocionálnu inteligenciu / empatiu čo mne zase poukazuje na vás, vašu vlastnú frustráciu, zatrpknutost zo života…s manželom to máme vysporiadané a tešíme sa zo spoločných chvíľ … akurát dnes som triedila detske veci že ich posuniem ďalej ( ako som písala v príspevku že dnes je ten deň ) a prišlo mi to na moment ľúto lebo predstava bola iná, že ich ešte odložíme .. no už netreba …a verím že tale dni prídu mnohokrát počas života a je to normálne . Aspoň podľa mňa .. ja som napísala slušný príspevok …ja stále hovorím - kto sa nemá ako normálne a hodnotne vyjadriť k téme nech ju jednoducho preskočí, roluje ďalej ,nájde si svoj stred záujmu …nikto neni zvedaví na vaše subjektívne názory na človeka ktorého nepoznáte. Tém tu je dostatok ….mňa zaujímali opakujem podobne životne skúsenosti, najmä v mladom veku … a možno práve od takých žien by som čakala väčšie porozumenie. Ďakujem však normálnym príspevkom 💫❤️. Všetkým ktorý sa v tom našli prajem len vela sil .
@anonym_autor je vela deti, ktore prahnu po laske a nemaju to stastie...lebo osud. a ty si na druhej strane brehu-mama, ktora tuzi lasku dat aj dalsiemu dietatu, ale biologicky to nie je mozne..ak by sa take dve duse stretli, tak budu spokojne obe strany
Adopcia ci pestunstvo neprichadza do uvahy? Je to boj na velmi dlhu trat a caka sa roky, ale babatko mozes este raz mat doma.