Prečo ste sa rozhodli pre jedno dieťa?
Vždy som vravela ze chcem 2 ale po prvom dieťati netúžim ani nechcem ďalšie dieťa. Ale na druhej strane nebude mu chýbať súrodenec? Neviem ake to ke byť jedináčik pretože sme tri sestry, sj manžel ma súrodencov a aj tak nevychadzaju medzi sebou dobre.
Tie čo máte dobrovoľne jedno dieťa čo vás k tomu viedlo a neľutujete to rozhodnutie? 😞
Ja som prvé mala veľmi skoro, v 19, neplánovane. Druhé sme sa začali snažiť okolo mojej 25, nešlo to. Dcére nechýbal súrodenec, mala aktívne detstvo, veľa sme chodili po výletoch, kade tade, doma sme mali aktivity. Spávali cez víkend u nás kamošky, či sesternica. Aj sme občas nejakú kamošku zobrali na dovolenku. Ani ja neviem, aké je to byť jedináčik, ale dcéra tým netrpela. Aj som sa kariére mohla venovať. Neľutuj, že sa nám druhé nepodarilo.
financna situacia, clovek by si mal robit vzdy tolko deti, kolko dokaze (plus seba) uzivit.
a ano vztahy, urcite ti tu budu pisat ako je surodenec ten najuzasnejsi dar co mozes svojmu dietatu dat. ja nepoznam snad nikoho vo svojom okoli kto by so surodencami alebo minimalne s jednym nemal nastrbene vztahy. ja mam s mojim surodencom taky "oficialny" vztah, moj manzel sa so svojim surodencom neznesu od detstva. pre toto je pre nas je jedno dieta presne akurat. nehovoriac o tom, ako uz je planeta aj tak preludnena..🙂
mame v rodine jedinacikov co uz maju deti a kazdy ma po 2 lebo jedno sa im zdalo malo ale ked ty to tak citis a dietatu nahradis chybajuceho surodenca preco nie? urcite ma bratrancov, sesternice, kamosov...a viac deti viac problemov najma ked budu dospeli a ty babka😺😏
Tak som nastavená, nemám túžbu po druhom dieťati. Celkovo nemám také materinské cítenie, svoje dieťa milujem ale ďalšie vôbec neprichádza v úvahu. Tesim sa ze krpec ma už 4 roky v lete už je rozumnejši mam trochu voľného času, aj situácia vo svete nieje boh vie aká. Ďalej zdražovanie jedno z druhým. Čoraz viac som presvedčená ze 1 dieta mi stačí aj keď možno keď malý trochu dorastie a prepne mi a poviem si ze ešte jedno dáme 🤣 neviem to povedať z určitosťou ale momentálne sa na druhé dieťa necítim.
my mame jedno a bude len jedno a vzdy to tak bolo bez ohladu na narocne tehotenstvo, porod a zotavovanie 🙂 ja svoje dieta lubim najviac na svete a az nechapeme s manzelom ako sa zmenil nas zivot (pozitivne), na druhej strane materstvo, dojcenie a podobe nevnimam ako nadpozemsku vec, ktora by ma motivovala mat dalsie deti a zaroven som prilis velky extrovert a mozno trochu aj sebec a nechcem riesit iba ne/spanok, plienky, kakal niekolko rokov za sebou, to obdobie prveho roku zivota dietata bolo skutocne narocne a preverilo aj nas vztah s manzelom, s jednym dietatom sa ten balance JA mama a JA samostatna osobnost este relativne lahko manazuje a este by sme s manzelom radi maleho zabezpecili a chceme si dovolit zit, cestovat, ....takze asi tak, nastastie manzel to ma rovnako 🙂
inak ja mam surodencov troch a ani s jednym nemam blizky vztah - s dvomi mam rozdiel 20+ rokov veku, takze logicky a s bratom si skratka nie sme blizki z roznych dovodov, surodenec zial nie je garancia nicoho, ako to radi hovorime - nebude sam atd. 🤷♀️
Ja som jedináčik, veľakrát mi bolo ľúto, že sa nemám s kým stretávať, keďže nemám súrodencov. Ale zase muž má dve sestry a tiež sa nestretávajú. Ale tam sú zle vzťahy. Ja som vždy chcela dve deti. Po prvom som povedala, že už nikdy viac. Mala som silné tehotenské nevoľnosti, non-stop . Už vtedy som povedala, že nikdy viac. Materstvo som si užívala, bolo to krásne obdobie. Po 5 rokoch som sa rozhodla, že to ešte raz vydržím, podarilo sa až o rok, medzi deťmi je 7 rokov. Už to nebola taká sranda ako s jedným dieťaťom. Lebo druhé bolo oveľa ťažšie zvládnuteľné. Veľmi sa spolu nehrali. Teraz už sa normálne bavia vrámci veku 20 a 13. Ale teraz som rada, že som mala dve.
My sme jedinacika velmi silne zvazovali, kedze nie som uplne matersky typ a sme daleko od domova, napokon sme pridali druhe, pretoze mame pevny vztah, dostatok miesta i financii. A dospele surodenecke vztahy moje i manzelove su z vacsiny fakt krasne, funkcne a podporujuce, sme vo velmi castom kontakte, tak o tu moznost sme deti nechceli pripravit. Ale aj ked nase deti uz nie su babatka, ten neustaly randal a zapas s nedostatkom casu je pre nas dvoch introvertov velmi narocny. Kamarat ma 3 deti, pretoze on sam bol jedinacik a teraz sa musi starat o svojich rodicov a dokonca aj starych rodicov, ked nieco potrebuju a ze vraj sa dost nabeha a nechce, aby to jeho deti museli podstupovat v takej miere, takze dufa, ze vo vacsom pocte si tu starostlivost o starsiu generaciu podelia. Inak je okolo mna strasne moc ludi s jedinacikom, vacsinou preto, ze zacali s detmi naozaj neskoro a taktiez uz su radi, ze maju s jednym starsim dietatom relativne pohodu, volny cas, poriadok, mozu dovolenkovat ako chcu... Nevedia si predstavit porod a nasledujuce roky prezivat znovu. Hoci obe svoje deti milujem a citim sa kompletna a stastna (ale trvalo dost rokov dospiet k tomu pocitu, pretoze nie kazda zena je predurcena na dokonale materstvo), tak chapem, ze sa niekto rozhodne len pre jedno🙂
som jedinacik.. mam len jedno dieta.. nie som mamickovsky typ, to je cele 😊
Mam len jedno, po 9 rokoch snazenia a nakoniec aj tak po umelom. Mala som vtedy 34 rokov. Syn bude mat 7 a druhe uz vobec nemam potrebu riesit a ani som nemala kym este bol cas.
som jedinacik, mame jedinacika. Chcela som povodne tri deti. Nakoniec som po tehotenstve, porode a starostlivosti zhodnotila, ze mi staci jedno. Nemame nikoho kto by maleho zobral, kto by sa postaral ked je chory, ked su prazdniny. Ako druhe by bolo fajn na hranie - ale vsetko ostatne budes robit ty. Vlastne sa obetujes. Porovnavat sa s rodinami kde maju viac clenov nebudem. Mne toto vyhovuje a tak to nema zmysel. Syn si nestazuje.
@galioska áno našťastie bude mať namiesto súrodenca bratrancov a veľkú rodinu, prespavanie u kamaratov, alebo u nás môžu prespať deti známych
@ariannazara presne to materinske cítenie mi chýbalo vždy. Aj ked na druhej strane predstavovala som si 2 deti lebo veď sa to očakáva odomnat ako od ženy že budem rodiť ako jabloň. Lenže nikdy som sa nad deťmi nerozplyvala, áno su zlate mile ale...je tu to ale. Svoje dieťa milujem samozrejme ale netúžim po ďalšom. Ale manžel stále hovorí o surodencovi.
Vzdy sme si s muzom hovorili ze chceme mat dve deti, ale uz to tak nieje.. pytas sa na dovody tak u nas su to tieto : tazke tehotenstvo, tazky porod, babka ani z jednej strany nepostrazi, takze sme prakticky od porodu s muzom nikde osamote neboli, tesime sa ked uz vyrastie a nie to zazivat odznova s malym babatkom, kupili sme na hypoteku byt ktory je v prenajme a dostane ho v dospelosti, splati sa ked bude mat 20 rokov, celkom slusne sporime, na dobru vysoku skolu atd. x 2 by sme to asi nedali.. radsej doprajeme jednemu dietatu poriadne akoby dvom malo nieco chybat.. jasne, nieje to nutnost ale uz sme tak nastaveni.. konci mi akurat rd a uz sa fakt tesim do prace..
ja aj manzel mame surodencov ale vztahy su katastrofalne..
Ďakujem že ste sa podelili o svoje pocity pretože som sa popravde bála že budem za toto odsúdená. Mám pocit že sa to odomna očakávať automaticky. Kedy druhe? Otázky.... keď poviem ze neviem nechcem momentálne tak zazeraju akoby to bol hriech. Lenže nechcem plniť očakávania druhých len preto aby oni boli spokojný :( nie som velmi materský typ napriek tomu že svoje dieťa milujem. Ked sa narodil trvalo mi kým som ho začala milovať prvé dni som necítila nič a bolo mi preto hrozne na duši. Že co som to za bezcitného človeka ktory necíti okamžitú lasku po pôrode. Prišlo to som rada, ale ďalšie si nedokážem predstaviť. Možno to hovorí teraz za mňa únava a hrozna vyčerpanosť :(
@flofi máme to podobné. Obe babky aj dedkovia pracujú, manžel tiež nonostop v práci a ja s malým sama non-stop. Z toho mi začína šibať. Nemá mi ho kto na chvíľ zobrať, mať pre seba na chvíľ čas, večer hrozns únava ráno potom z toho som mrzuta nepríjemná, zlá.
pôvodne sme chceli dve a zostali pri jednom. Aj finančná stránka rozhodla. Keby som mala teraz 2 študujúce deti, bolo by to veľmi náročné + dcéra vážne zdr.dôvody, dosť sme behali po lekároch. Dcéra niekedy aj chcela súrodenca ale ktožvie aký vzťah by mali v skutočnosti. Ona si to tak idealizovala, že by sa spolu hrali, chodili von ale skutočnosť býva väčšinou iná. Neskôr si zvykla . Vidí aj teraz, že po fin. stránke to nie je v živote jednoduché. Sama nevie, ako sa dopracuje k vlastnému bývaniu. Jednému dieťaťu ešte vieme pomôcť ale dvom by sa už horšie pomáhalo.Viem, že peniaze nie sú všetko, ale sú dosť podstatné a tie vzťahy v rodinách sú veľakrát o ničom. My s mužom máme súrodencov ale málo sa stretávame, skoro vôbec - nie je záujem ani zo strany švagrovcov a ani zo strany mojich súrodencov - takže teraz sme ako jedináčikovia obaja.
Nikdy sa neriad podla druhych, co robia a co hovoria. Su ludia co deti vobec neplanuju/nechcu. Je to ich rozhodnutie. Potom su ludia, ktori tuzia po 3-4detoch. Kadzy sme ini. Po roku mozno budes mat na to iny nazor, to sa moze menit. Ja som po synovi tiez netuzila mat 2he dieta. Dceru som porodila ked mal 6r. Ked mala dcera asi 2roky, tak som uvazovala, ze este chcem zazit ten pocit byt tehotna a to malinke babenko. Kedy ak nie teraz, lebo mladsi uz nebudeme. Nakoniec pribudla do rodiny este dcera. Tak sa z nasho jedinacika stal velky dvojnasobny brat 🤷🏻♀️. Ale keby sme to tak necitili, tak by bol jedninacik nadalej, nie je to nic strasne a nikoho nic do toho. Kazdy nech sa stara o seba. Je lahsie starat sa do druhych ako riesit seba.
Ja zatial deti nemam, ale zatial to tak ani necitim, proste verim, ze pride ten cas, ked budem pripravena. Kazda zena je nastavena inak, jedna chce velku rodinu, ina zas slubnu karieru. Moja sestra ma jedno dieta, ma 6 rokov, neterka o nicom inom ako o surodencovi nehovori, ale ona sa na druhy porod absolutne neciti.
Tak mňa vôbec netrápilo, čo si ostatní pomyslia, hlavne keď mi nikto neplánoval pomáhať. Mala som dieťa, keď som sa ja na to cítila a keď sa potom podarilo. S tým si nerob starosti, čo si myslia. Raz možno zatúžiš po druhom a možno nie. Uvidíš.
Prečo?
1. Radšej sa plne venovať jednému dieťaťu ako byť vyhorena pri dvoch a kričať po nich. Viď na MK kazdy druhý status že ženská už nevládze lebo doma dve malé deti bo treba skočiť na to hneď po pôrode nech je retazovy pôrod.
2. Práca - muž aj žena si majú byt rovnocenní vo všetkom, keď ja sa starám o dieťa tak aj on, keď on pracuje tak aj ja. Neuznávam ženské, ktoré sedia doma na riti 6 rokov s PN s OCR a neviem čím ešte a potom plaču keď ich muž kopne do riti a oni sú vyhodené z pracovného života.
3. Financie - Každý nech ma toľko detí, koľko dokáže uživiť
Som jedinacik a mam jedinacika.V tehotenstve som mala problemy s placentou a to ma dost vystrasilo aj sa narodila skor a mensia.Prvych 10 r som vobec necitila tuzbu mat este jedno muz vela cestoval, dcera vela chora vobec som si nevedela mat mimino
A dcera nikdy netuzila po surodencovi a potom okolo 40 tky som uvazovala este nad jednym.Ale to uz som zastresovala nad vekom plus mam endometriozu a nesla som do toho.Mat 2 deti vobec nezarucuje, ze si budu rozumiet.A uz to beriem aj pragmaticky vidim kolko stoja kruzky, skola treba dieta aj zabezpecit
Urcite nemaj druhe len kvoli prvemu.. ak nechcete s partnerom druhe tak neries.. kamoska ma 1 a bude len 1. Ma sa rada az velmi na to,aby venovala zivot len detom.krute ale uplne pochopitelne.. navyse uzivit 2deti v prahe.. uz s jednym to bude tazke..
Ja som po prvom citila potrebu mat i druhe,tuzba velka.. aj manzelova,aj synova. A je tuzba i po tretom ale € nepustia. .. a prijala som to a som s tym okey
My máme jedno a je dosť možné, že bude len jedno. Mala som hrozný pôrod, popôrodnu depresiu jak šľak (z nekojenia). Celkovo si myslím, že asi stačí mať len jedno, aj muž je jedináčik a v pohode prežil život. Aj je jednoduchší život len s jedným dieťaťom, s dvoma je to už kovbojka, ja asi nie som na to stavaná. Či budem ľutovať, to ešte len uvidím.