Prepáčili by ste?
Moj manzel bol celkom dobry partner, kym sa narodili deti. Ked sa narodili, zacal upadat do depresie, proste, aj ked ich chcel, vobec nepocital s tym, co to obnasa. Zacal byt negativny, nechcelo sa mu nic robit .... nakoniec sme spolu vyhladali psychologicku. Ta mu na samostatnom stretnuti poradila, aby si nasiel nejakeho konicka. A on si nasiel. Zacal behavat. Prvych par dni hodinku, dalsie dni 2 hodinky, potom pridal na 3 hodiny, potom 4, potom 5, a teraz to kulminuje medzi 4-10!!! hodinami denne. On si totiz cez facebookove skupiny nasiel ludi s ktorymi behava a tak sa ma kazdy den s kym dohodnut a ide, ... 2 hodky behaju a zvysok sedia v nejakej krcme a kecaju bavia sa. Kolkokrat pride domov v noci. A to skoro denne, aj v dazdi. Ostava doma, iba ked naozaj nieco potrebujem ist kupit, ale vypadol tak s kolobehu rodiny, ze ked sa aj vratim, tak zistim, ze nedal detom najest a pod. A to mu aj pisem na papierik. Samozrejme diskusie o jeho spravani koncili hadkou, teraz uz ani so mnou o tom nekomunikuje.
Ja som bola za tou psychologickou, vie o tom, nepredpokladala, ze si najde takeho konicka, nie ona by to netolerovala, nevie, co mam robit, musim to akceptovat, veri ze ho to prejde. No, nepreslo, uz takto funguje asi 3 roky. Do toho si potom ja uvedomim, ze on ma vlastne svoju pracu ako konicka, maju aj dobre podmienky v praci, moze si tam vselico sukromne vybavit. Cize to nebolo, ze by siel zo zataze v praci, domov do druhej zataze. Bolo to cele o tom, kto mu da legitimny dovod na to, aby vycuval z rodinneho zivota. Teraz je mu super, chodi vesely z prace, nic ho netrapi. Asi si viete predstavit ako je mne. Casom som sa s tym zmierila. Uvedomila som si , ze som vsak jak rozvedena zena. Nechcem teraz este odist, lebo teda cerpam este aspon poslednu vyhodu a to su financie, predsa len sa lahsie zije takto ako z alimentov. Ale som rozhodnuta odist, ako deti podrastu.
Coho sa obavam je, ze ja velmi rychlo zabudam a prepacim. Aj teraz sa mi to deje. Ked bol muz 2 tyzdne doma, lebo chytil covid, tak sme sa vratili akoby do toho rodinneho zivota a ja som zrazu zabudla na vsetko predtym. Lenze ako vyzdravel, vsetko sa vratilo do povodneho stavu. A presne toho sa bojim, ze ako deti podrastu, zacnu byt samostatne, budu chodit von z domu a manzel prestane utekat, a ja zase zabudnem. A urcite bude zase takym dobrym partnerom ako pred detmi. Ospravedlnujem ho, ze proste sa nenarodil byt otcom, a ze keby neodchadzal z domu, mozno by vazne ochorel.
Lenze ja nechcem zabudnut, viem, clovek by mal odpustat, ale toto neni kratkodoba kriza, jednorazova zalezitost. Proste ma totalne nechal v stichu. Ukazal mi, ze akonahle sa objavi zatazova situacia, ze zdrhne. Nechcem mat ale ani zo seba pocit, ze by som od neho odchadzala snad z nejakych pomstychtivych pohnutok. Odpustim mu, ale nechcem zabudnut. Zasluzim si niekoho kto bude stat pri mne v dobrom aj zlom.
Co by ste robili vy?
Keď je to tak, ako píšeš, nemá absolútne zmysel s ním ostávať. Je úplne zbytočné s ním ostávať, on ešte nedospel. A ani sa nechystá.
@whatever1 Joooj, to by bol iný román, keby som opísala svoj život s ním. Ani sa mi samej nechce veriť, aký to bol skvelý chlap, keď sme sa spoznali a čo sa z neho stalo... Buď je taký dobrý herec a dokázal skryť svoju pravú tvár, alebo sa niektoré črty až vekom odkryli... Ale keby si sa s ním rozprávala, on by také divadlo zahral, že by si mala pocit, že on je dokonalý manžel a ja totálna chudera. Suseda mi občas bonzne, čo sa jej mužovi sťažuje a niekedy neviem, či sa z tých klamstiev mám rehotať, alebo slzy roniť...
Určite zaslúžiš, si dobrá, mäkká, prídeš nato, že stop ústupkom a chceš žiť aj inak.
No, podľa mňa beží rovno do krčmy a sám 🤦♀️ nezdá sa mi, že človek preferujúci zdravý životný štýl ide po x km behu do krčmy, podla mňa teda "behá" sám. Nenechal ťa v štichu, te kompletne kašle na rodinu. Asi by som si našla ja osobne inú psychlogičku. Co je to za odborníčku, ktorá ti nevie poradiť a ze to prejde??? Toto je podla mňa na parovu terapiu. Alebo tvoj manžel nie je vôbec rodinný typ kedze to vsetko prepuklo prichodom detí.
@stastna17 Je to mozne... o to to bude potom lahsie pre mna.
@akvi Neda sa, inak skusila som v minulosti, bol nervozny z toho. Nezvladal to. Viacej potom utekal. On aj ked to neprizna, tak oni mu davaju nepriamo spätnu vazbu. Hucal po detoch, potom mne rozpraval, ze som ich zle vychovala, pritom ked som si to porovnavala s tym, co zeny sem pisu, tak som pochopila, ze mam relativne normalne deti. Proste to potreboval pretocit, aby vysiel z toho, ze on je ok. Ze je dovod, preco to on doma nezvlada. Takze logicky, musi ist odtialto prec, zo zleho prostredia, ktore mu sposobuje take zle stavy. Musi sa chranit. To je moj problem, ze v tom chcem byt - co som si vyrobila, to mam.