Ťažký deň s dieťaťom - vyrozprávanie sa
Skúsim opísať poslednú situáciu. Strašne ma to frustruje.
Jedla som paradajky,dcérka (2r)chcela tiež povedala som jej počkám dám ti ja,dám ti ja do úst, nechcela takto sme sa naťahovali pár sekúnd a potom mi ukradla ďalšiu z taniera a utekala s ňou na gauč,snažila som sa ju vziať,zápasila so mnou,keď som jej ju vtrhla z rúk začala ma búchať a stipat. Možno to znie komicky ale mne do smiechu isto nie je..
Proste vždy hocičo poviem nech nerobí robí presný opak. Už ma nebaví byť tou psycho mamkou čo vkuse hučí.ved to ani nepomáha..ale čo má pomáhať? V tomto veku by už mala aspoň trocha rozumieť/ pospuchat. Je mi z toho smutno
Neviem ako mám postupovať,manžel už si myslí že mi šibe, robí z domu tak tieto ciskusy počuje. Ja už neviem ako ďalej s ňou
Je to živel ,nechcem jej strihať krídelká áno ju bit ale treba nastaviť hranice ale neviem ako .. hovorím bit nechcem.. ale ani kričať. Všetky stránky čo sledujem hovoria dohodnite sa, vzájomný rešpekt bez strachu..ale ako na to .mám pocit že dcéra je z iného vesmíru a rada by som videla odborníkov pracovať s ňou...hovorím keby boli také situácie raz za deň..ale stane sa že je10 ráno a ja som už 10 x vytočena. Akoby to robila naschvál alebo čo. 😤
Stručné zhrnutie
- Dvojročné deti sú v období "ja sama" a často testujú hranice; v diskusii sa odporúčalo umožniť samostatné jedenie (vlastný tanier, vysoká stolička) namiesto nahanania dieťaťa po byte.
- Konzistentné nastavovanie pravidiel a dôsledné nevypustenie zákazu (napr. žiadne jedenie na gauči, nebezpečné predmety odložiť) bolo uvádzané ako efektívna stratégia; fyzické tresty sú v diskusii odmietané.
- Praktické tipy z diskusie zahŕňali ponúknuť dve možnosti na výber, komunikovať na úrovni očí a pevne držať ruky pri dorozumení, používať podbradník a krájať paradajky na malé kúsky; ako zdroje boli spomenuté Supernanny, nevychova.cz a konkrétne články na spuntik.zoznam.sk a skolskyportal.sk.
Najčastejšie otázky
Q: Prečo dvojročné dieťa často nepočúva a reakcie sú emočné (búchanie, štípanie)?
A: Dvojročné deti sú v období rýchleho vývoja mozgu, ktoré do 3 rokov neumožňuje plnú logickú kontrolu emócií; diskusia priamo uvádza, že "do 3 rokov sa mozog dieťaťa vyvíja extrémne rýchlo" a reakcie sú skôr emočné než úmyselné.
Q: Ako nastaviť hranice bez bitia a nekonečného kriku?
A: Odporúčané postupy sú definovať len vážne zákazy (nebezpečné predmety), byť dôsledný v ich dodržiavaní, hovoriť pevne na úrovni očí a brať dieťa do rúk iba pevne a pokojne; diskusia odmieta fyzické tresty a odporúča dôslednosť.
Q: Ako zabrániť, aby dieťa jedlo z taniera a špinilo gauč?
A: Konkrétne rady: posadiť dieťa do vysokej stoličky, dať mu vlastný tanier alebo misku,/alebo krájať paradajky na malé kúsky; ak sa jedlo nesmie prenášať, trvať na tom, že "jedlo je pri stole" a vziať jedlo späť, ak dieťa utečie.
Q: Čo robiť počas záchvatu a revu, aby sa hranice nevypustili?
A: Rady v diskusii: nevzdať sa pri prvom plači, vydržať záchvat (ignorovať cirkus), počkať, kým sa dieťa upokojí, a až potom trpezlivo vysvetliť pravidlá; komentár uvádza "povoliť, vydržať, pôjde to".
Q: Ktoré komunikačné techniky pomáhajú pri dvoch rokoch (získať pozornosť, spolupráca)?
A: Konkrétne techniky: klaknúť si na úroveň dieťaťa a hovoriť do očí, hovoriť, čo má robiť namiesto "nerob", dávať na výber len z možností, ktoré rodič schvaľuje, a vždy dodržať sľuby.
Q: Kde hľadať ďalšie rady a ukážky postupov pre výchovu dvojročných detí?
A: V diskusii boli spomenuté weby a zdroje: Supernanny (TV/formát), nevychova.cz, články na https://spuntik.zoznam.sk/cl/1000720/1737523 a https://www.skolskyportal.sk/vzdelavanie-vychov... .
Závery z diskusie
Zhoda
- Dvojročné deti sú v štádiu samostatnosti "ja sama" a často skúšajú hranice; rodič by mal ponúknuť priestor na samostatné jedenie (vlastný tanier, vysoká stolička).
- Dôslednosť v hraniciach je kľúčová: ak niečo raz povolíte, dieťa to bude skúšať opakovane.
- Fyzické tresty nie sú odporúčané; namiesto toho použiť pevné slovné "nesmies" a následné vysvetlenie po upokojení.
Sporné názory
- Niektorí odporúčajú v konkrétnych situáciách ustúpiť a dovoliť dieťaťu zjesť kúsok paradajky, aby sa predišlo cirkusu; iní trvajú na pravidle "jedlo pri stole" a povolenie by znamenalo stratu autority.
- Niektoré prístupy radia vyhnúť sa kriku a riešiť situáciu pokojne, zatiaľ čo iní akceptujú občasný hlasnejší zásah alebo "krik" ako súčasť disciplíny.
Otvorené otázky
- Kedy je situácia natoľko častá alebo intenzívna, že treba vyhľadať odbornú pomoc (psychológ, poradňa)?
- Ako konkrétne získať pozornosť dieťaťa, ktoré odmieta udržať očný kontakt pri disciplinovaní?
- Ako zvládať opakované denné epizódy, keď sa konflikty objavujú viacnásobne za deň?
Spomenuté značky a firmy
Supernanny, nevychova.cz, spuntik.zoznam.sk, skolskyportal.sk
Spomenuté produkty a metódy
vysoká stolička, podbradník, vlastný tanier, krájanie paradajok na malé kúsky, dať na výber (choice offering), dôslednosť v hraniciach, ignorovanie záchvatu, držať pevne za ruky a komunikovať na úrovni očí, sedenie pri stole, odstrániť problém od dieťaťa alebo dieťa od problému
Miesta a osoby
žiadne
@bluka2 asi áno ,ale tieklo z nich tak som nechcela aby s tým behala. Takto spätne to znie tak smiešne... Ale do smiechu mi nebolo. Nejde len o samotné paradajky ale o to že absolútne nevníma čo jej hovorím. Vôbec nemám pocit spätnej väzby
bol problém s tým, že jedla tvoje paradajky a ona svoje nemala alebo že s tým utiekla na gauč a ty si jej v tej chvíli nechcela dovoliť jesť?
@alex49 zvykneme jesť z jedného taniera tak nebol problém že na jednom tanieri je jedlo. Celá tá situácia ma nahnevala,že mi tu druhú ukradla a utekala predo mnou a že má chcela bit . Čo ak by ukradla niečo nebezpečné. A ani krik ju nezastavil
Ja už neviem ženy ako mám s ňou pracovať
Do plaču mi je. Vôbec neviem ako na nu. Nepočúva nikdy nič. Nestalo sa asi že by počúvala čo hovorím,čo chcem od nej
Mám spozornieť? Mam niekoho osloviť?
Keď nedostane čo chce tak kričí hodí sa o zem plače bije nas
@zmrzlinka2021 to mi ale nepomôže v Tom čo ďalej v tomto správaní a v Tom že si robí čo chce a neplatí na ňu nič
Moja tiež chce sama. Paradajky dostáva len vo vysokej stoličke, odkiaľ nevie sama zdrhnut a som zmierenia s tým, že keď máme paradajky, tričko ide rovno do prania…uhorka je značne praktickejšia 😉. Moja dcerka má 21m a oni podľa mňa veľmi dobre rozumejú, ale skúšajú robiť po svojom a prejaviť svoju vôľu. Podľa mna ťa dobre vníma, len robí po svojom. A to búchanie a štípanie by som videla ako reakciu na ten zápas. Ja jej v takom momente vážne poviem, že toto už fakt nie, chytím ruky, beriem sporné veci a prestávam sa hrať. Ale niekedy som tiež na nervy 🤷🏼♀️
Ale vsak to dieta je v obdobi "ja sama, ja sama". A ked ju este nahanas, tak to je pre nu zabava. Kludne si jej mala dat bud paradajku na stol, alebo dat uterak do obyvacky a nech je na nom-Sama. A nie nahanat a bit sa s nou🙃
veru tak, nechaj ju nech sa vykričí a potom si s ňou sadni a povedz jej čo sa ti na jej správaní nepáči. Nechaj ju, nech si skúsi jesť sama za stolom, nemusíš jej dávať paradajky do úst, aj keby si ju mala potom celú okúpať. Pozri si Supernanny, možno tam nájdeš pár návodov.
Moja dvojročná je sama aj polievku, jogurt a v podstate všetko. Ani by mi nenapadlo, že jej mám dať do úst paradajku ja. A to bude mať 2r až na konci mája
Ďakujem žienky
Nečakala som toľko pekných reakcií. Skúsim vaše rady 🙏
čo ak by ukradla niečo nebezpečne? a čo nebezpečne? 🙈 zoberie to na čo dosiahne a to k čomu má prístup. Vybucuje si cirkusom to čo chce ona, nastavit hranice neznamena kričat a biť. To nepomaha. toto je vek ked budes verklikovat to iste do okola a stáť si za tým,ze toto sa nesmie atd atd. Na sedacke sa nepapa, beriem jedlo dam na stol, chces jest? ok pri stole môžeš. nech sa hadze o zem a vreští môže. Nepovoliť, povolíš raz a skončila si. Mna dcera udrela iba raz, vratila som jej odvtedy ma nikdy neudrela. Zbytocne vy som jej hovorila prednasku , to je jednym uchom dnu a druhym von. Akcia reakcia. Pokial chces mat nastavene hranice, musiš byt dôsledná v ich dodržiavaní iné ti nepomôže. Skúšať zo na teba bude, plač,cirkus hysák aj sa capne o zem a bude čakať či povolíš. Jednoducho to musíš vydržať,pôjde to .Krik nepomôže a bitka už vôbec nie. Pevné nervy 🙂
@elizabet173 ďakujem to aj skúšam , cupnut k nej chytiť ruky pozerať do očí a vysvetliť ale napr vtedy ona nechce udržať očný kontakt
Moj ma len rok a uz chce jest sam, takze sup do stolicky a tam nech je vsetko zasrate, vratane neho. Nejako som to prijala, ze bordel proste bude (ale len na urcitom mieste)
Mozno skus polavit a nerobit zo vsetkeho vychovne lekcie. Maj pravidla (je sa pri stole) a skus predvidat tie situacie, kedy bude vybuchovat. Skus zmenit aj svoje nastavenie - nebrat veci tak vazne a ze deti musia vzdy posluchat. Lebo s tym nic neurobis, ich mozog na to nie je este prisposobeny.
Drzim palce.
Syna v podobných situáciách pevne chytím za ruky, klaknem si na jeho úroveň a hovorím mu to do očí pevným hlasom. On samozrejme uhyba pohľadom koľko sa dá, lebo vie ze vtedy to myslím naozaj vážne 😅 bezne pokrikovanie ma dosť na salame, keď niečo fakt chcem musím si vydobit jeho pozornosť
Na našich od mala zaberá dať na výber. Aj na dvojročnú. Niečo síce zakážeš, ale dáš iné dve veci na výber. Chceš jesť rajčinu? Tak nebudeme s ňou behať. Ale mozeš si ju zjesť na tomto mieste, z misky, alebo si sadneš na mňa a budeme jesť z taniera spolu. Ono to znie ako blbina, ale predišla som tým ooobrovskej hromade hysákov za tie roky.
Prepáč, ale zasmiala som sa.Sikovna je chcela sama, ty si nechcela, tak Ti prešla cez rozum a utiekla.Mozno si taká mama čo ma rada pravidlá, takto to musí byť, ja som povedala musí sa to dodržiavať a to budeš potom bojovať stále.nehovorim, že netreba pravidlá, ale niekedy sa musíš na niektoré veci povzniest, dovoliť jej prečo si vlastne nemohla z toho spolocneho taniera zobrať sama a dať do úst?
Ja som rada takéto veci otočila na srandu, lebo keď dieťa vidí, že Ťa to vytáča ešte viac provokuje, ale tvoja je ešte malá to príde neskôr, keď bude mať 4-5 r.
Never všetko tak vážne budu sa Ti lepšie prežívať dní.
Podla opisu si situaciu nezvladla ty, nie mala. Hoci ide o deti, chcu aby bolo s nimi zaobchadzane rovnako. Mala si jej dat vlastny tanier, dat paradajku, pripadne jej ju narezat. ak by s nou utekala, vzala by som jej tanier, ci paradajku a vysvetlila, ze sa je iba za stolom. pochopi to a bude tak robit, az na vynimky, ked sa rozhodne zas otestovat hranice. Tebe by sa pacilo, keby 1. sa s tebou nepodelili, 2. nedovolili by ti vziat si vec do ruk 3. pchal by ti niekto iny jedlo do ust 4. nahanal ta a vytrhaval ti jedlo z ruky? Pozri sa na to z jej strany.
Dcéra má tiež dva roky. Mala presne toto obdobie čo popisuješ, mne pomohlo len to, že ju nechám rozhodovať samú. Keď chcem aby niečo spravila, takticky sa jej začnem pýtať a dôjdeme k záveru že si ona myslí, že to vlastne sama chce. Napr. keby som ja bola v tejto situácii ako popisuješ a nechcela by som aby jedla z môjho taniera (ja by som ju nechala ale ok beriem, že si to tak nechcela) tak by som jej povedala, že pôjdeme spolu do chladničky a sama si vyberie rajčinu, ktorá sa jej bude páčiť a môžme ju spolu nakrájať. Nechala by som ju vybrať si tú rajčinu, nechala by som ju aj aby si ju umyla, spolu by sme ju nakrajali a nechala by som ju nech ju sama zje. Moja je už zvyknutá, že keď niečo sľubim vždy to aj dodržím takže je dôležité naozaj spraviť to čo si jej povedala že môže spraviť. Nikdy sa nepýtam na niečo, čo viem že jej potom nedovolím. Dávam jej na výber len z možností, ktoré mne vyhovujú a vždy sa dohodneme. Už len to že to s ňou riešim a dávam je možnosť si vybrať jej vyhovuje a dáva jej pocit dôležitosti.
Keby si jej dovolila zjesť kúsok paradajky, mala by si menej roboty a menej nervov. Dvojročné dieťa "neposlúcha", to je normálne. Preháňaš veľmi ...
Vsetko co sa da...tak sama.. Ja momentelne nevladzem,takze tiez vela nezmyselne zakazujem..ale tie deti vedia,co zvladnu... A spinavy podbradnik sa umyje.. Len to treba okolo nich chodit.. Avsak deti spokojne a sikovne a lahko sa da dohodnut na inych vaznejsich veciach.

Aby som to pochopila, v tej situácii išlo o to, že ona chcela jesť paradajky sama?