Už to psychicky nezvládam

@141117mmn
Chodi tam, pretoze sama chce. Pytam sa jej XY krat, ci na kruzoch chce chodit, hovori ze ano, ze bolo perfektne, vzdy nam ukazuje, co tam robili, basnila o nom, az sme ju museli zapisat dodatocne. A ked sa stane, ze je chora, je z toho az nestastna a pyta sa, kedy uz zas pojde. Su tam velmi mili, do nicoho ich netlacia, ak niekto nieco nechce robit, nemusi. Ked su dni, ked kruzok nema, ma extremne vela energie a vidim na nej, ze jej doma nestacime a keby mohla, vylezie na strechu.

@petricka22 ja chodím s malým na terapie každý týždeň a nič lepšie sme spraviť nemohli. Niekedy slmam pocit že si k tomu psychológovi chcem sadnúť aj ja a len si tak pokecať. Ono ten nestranný názor ako sa dajú veci robiť inak dosť pomáha. Mi nášho necháme nech si robí všetko sám, proste je to typ dieťaťa čo žije vetou: ty mi to nehovor, ja to všetko viem, naposledy mi povedal, že ho to nemám učiť, že sa to vie naučiť aj sám. Akože tak ho nechávame sa vytrapit, očividne to je to čo potrebuje. Jeho módne kreácie sú úžasné a nepriehladnutelne, ale on má stále veru, ja to viem aj sám, nechaj ma. Tak pokiaľ sa dá ho nechávame aj keď človek musí mať sakra dobrú trpezlivosť na to, keď ráno čaká v škôlke v šatni a on 15 min skúšať ako dať správne bundu na vešiak a ani sa boha mi počtu alebo dať inak.

autorka...asi aj sama citis ze problemy s obliekanim je len zastupny problem. Mala zrejme silno ziarli na surodenca a takto uputava pozornost, nieco ako regres do babetka...placem trucujem, neviem sa obliectk, vadi mi to aj hento.
Skuste aj s pomocou odbornika hladat pricinu frustracie.
ja by som ubrala z niektorych aktivit, kruzkov a podobne. Zamerala sa na rodinny pokojny zivot. 4-5 rocny rozdiel medzi detmi nie je vzdy najstastnejsi. Dieta este nema vytvorene altruisticke crty ale uz nie je dva rocne batola, ktore po chvili aj zabudne ze niekedy bolo samo a malo rodicov len pre sebe.
Pamatam sa na kolegynu ktora mala podobny odstup od deti a jej 4,5 rocna dcera navonok rozumna a napomocna, svoje frustracie zo zhodenia z tronu realizovala na babetku, napr. jej potajomnky vypila flasu s mliekom, a rodicia sa cudovali preco babetko cely vecer place, ked je syte a nedavno jedlo.
Ja som napr. mala babetko a 3rocnu prvu dceru. Ona sa pred nastupom do skolky zacala zajakavat a prejavovat podobne hysterie ako vasa. Odmietala vecer spat, rano zaliezala pod postel aby nemusela sa obliekat a ist do skolky. Zo skolky som ju odhlasila, vedela som ze jej zdroj frustracie je to, ze chce byt so mnou tiez doma ako mala sestricka. Kazdy mi hovoril, to nemozes, ona musi byt v skolke, potom nepojde ani do skoly? ...atd. Mala bola dalsi rok a pol doma, vynudila sa s babetkami a batolatmi na ihrisku ked boli jej rovesnici v skolke. Nastupila nedockavo 4,5 rocna od januara, ani nevedela dockat...pohoda, skokojna samostatna, frustracia fuc.

To oblecenie je len akoze problem. Dcera na seba puta pozornost. A zistila, ze to celkom funguje, lebo pises, ze sa snazis predchadzat takymto situaciam a vyjdes jej velakrat v ustrety. No presne niekde tam sa stala chyba v kombinacii so ziarlivostou na mladsieho surodenca.
Takze skuste pekne postupne jej tie hranice urcit naspat a neskakat podla nej. Na druhej strane skus s dcerou trochu casu travit aj sama bez surodenca cinnostou, ktoru si vyberie sama.

@tinkavvv presne aj ja si to myslim, je zbytocne sa venovat obliekaniu, ked zdroj jej nervov je v ziarlivosti. Obliekanie je len parketa kde si to vybija na rodicoch. 2,5-3,5 rocne deti maju vzdor cisto ako vyvinovu etapu. 4,5 rocna rozumna dievcinka uz ma vzdor vacsinou za sebou, a ak sa k tomu vrati, tak pricina je niekde v prostredi, kde funguje, skolka ci domov.

Mne to príde je malá je dosť rozmaznaná, zrejme ste to prehnali s tou ,,rešpektujúcou výchovou”.

@aurora33 celkom ma mrzi, ako sa respektujuca vychova zhadzuje kvoli tomu, ze jej ludia nerozumeju a myslia si, ze to znamena - dovolim vsetko co dieta chce, lebo ho predsa respektujem. Aj autorka sama pise, ze robi vsetko co dcera chce, vyhovie jej vo vsetkom. Ze ju ASI rozmaznala. Absolutne nepochopenie takejto vychovy, a pritom je to uzasne, tie deti uplne inak spolupracuju. Len treba byt dosledna a mat jasne urcene hranice a pravidla a trvat na ich dodrziavani. A v ramci tych hranic je uz ten respekt voci dietatu, rozhovory, pytanie sa na nazor, pytanie sa, ako tu a tu situaciu vyriesime atd. Brat dieta ako partnera, lebo 4r dieta je uz velmi rozumne a da sa a nim normalne komunikovat, nema rok a pol.. Ale zaroven drzat hranice a trvat na nich. Len ked si niekto mysli, ze podstatou tejto vychovy je mat z dietatka poloboha, ktory ma vsetko povolene, tak naozaj, tak to nie je myslene, a ani to tak byt nema. Stojim prva v rade, za resp vychovu, a zaroven nie je prisnejsej a doslednejsej mamy v mojom okoli, ako som ja 🤗

@marzuz89 asi si ma správne nepochopila. Ja som narážala na mamu a nie na výchovu. Samozrejme, že nepochopila ten spôsob výchovy.

Dosledok respektujucej vychovy...

Tu nič nepomôže len mať pevné nervy, počkať kým podrastie. Je zjavné, že mala ma svojskú povahu a určite je aj nadpriemerne inteligentná. Teraz je "neznesiteľná" ale v dospelosti bude z nej silná osobnosť, práve kvôli tejto povahe. Nevyčítaj si, že si neschopný rodič, robíte čo možete, nikto nie je dokonalý. Pevné nervy

@aurora33 nepochopila, prepac, casto sa stretavam s vysmechom voci tomuto sposobu, tak som aj ten tvoj komentar tak precitala ❤️

respektujuca vychova predpoklada respekt vzajomne. teda ze aj dieta respektuje rodica.
Respekt len na jednej strane negunguje, ak to vyzaduje len rodic pre seba, sklzne to do panovacnosti, ak sa dava respekt len dietatu, tak do rozmaznanosti.

Žiadny rešpekt od rodiča, presne takéhoto tvrdohlavca a nervaka 4 a pol ročného mám doma,musí byť iba ako on chce dnes ráno polhodinový rapel doma,on nejde do škôlky , trieska do skríň stola, hračky rozbíjal, decibelov až piatim susedom ho bolo počuť, nepomáha ani vysvetľovanie aj iné deti idú do škôlky, aj menšie páni učiteľka vás čaká, budete robiť to a to, nič nepomáha nejde a nejde, tak som ho nechala krikom skoro hodinovým trieskanim atd... S tym.že na idem zo starším už ideme tiež škôlkar a necháme ho doma samého,my už sme oblečeny obutý,potom si to rozmyslel až sa zachádzal a triasol od plaču že chce už konečne obliecť, bože tak mi ho je ľúto potom nedá sa ukľudniť nijako, tata už nemáme pred vyše mesiacom zomrel,tak by ho aspoň usmernil, takto sama no fakt neviem ako zvládnem s nimi tu výchovu🙁

@marzuz89 asi som to napísala až moc ironicky 🙂

Ahoj, ja ťa úplne chápem, mám doma takú dcérku. Je to niekedy veľmi psychicky náročné. Neviem ako vy fungujete, ale z tých všetkých rešpektujúcich výchov, ktoré sa kade kde ponúkajú, mi príde, že je najmenej rešpektovaný rodič. Ja vždy dcérke dám na výber z 2 oblečení a hovorím jej to ráznym tónom, aby pochopila, že nebudeme hodinu ,, len vyberať veci”. Musíš si nastaviť hranice a tie hranice nesmieš sama porušovať. Je doležité si ich nastaviť, lebo dlho potláčané hranice u dospelého, potom vedú k výbuchom a potom nastáva pocit zlyhania, atď,... Teda treba to zastaviť dopredu- predvídať. Mne to veľmi pomohlo a je to lepšie aj s dcérkou a ja som v pohode. To kde máš hranice, to si musíš sama určiť, už keď dieťa vrieska, to už sú dávno prekročené. Teda skús viac predvídať, viac komunikovať, čo sa bude dopredu diať. Vyber si s ňou šaty večer s tým, že už vie, čo si ráno oblečenie. Nechať jej do istej miery voľnú ruku, ale zase zasiahnuť, ak už to ide cez. Neviem či som to dobre vysvetlila, ale nám to pomáha. K tým hraniciam dospelého patrí aj tvoj voľný čas, kde naberieš psychickú silu, oddych. Mnoho žien sa zresetuje napr. s kamarátkami vonku bez detí, ale to je dosť klamlivé, lebo v skutočnosti to je ďalší výdaj a nie naberanie síl. Aj to skúmaj, čo je naozaj dobré pre teba a tvoje načerpanie siĺ, či máš pre seba dostatok kvalitného času, lebo ak máš, tieto vypaté situácie sa zvládajú oveľa jednoduchšie. A treba prijať fakt, že nikdy to úplne ideálne nebude, lebo ani ako matka nemožeš byť dokonalá a ani dieťa nie je dokonalé a to keď si mnohí rodičia uvedomia, je to oslobodzujúce v dnešnom ,,dokonalom svete”😊. Prajem vám veľa krásnych a pokojných chvíľ ❤️

Nemozes to tak riesit, proste su take deti, co maju tvrdohlavu povahu a isto jej zacalo dalsie obdobie vzdoru. S nicim to nemusi mat suvis, ani s malym surodenom, skolkou, kruzkami… proste sa jej len v hlavicke zapol vzdor a ona jednoducho musi vzdorovat aj ked nevie preco… jednoducho je v takom stadiu vyvoja a plus ma extra tvrdohlavu povahu, tak tak prirodzene reaguje!
Ja mam takeho syna, bude mat 4 a tak dva tyzdne dozadu som zbala zmenu v spravani, chodia na neho take nervicky a vtedy je ako cert, chce len robit zle, vzdoruje… jemu trva sa obliect aj hodinu!!! Fakt, to co pritom vyvadza, reve ako tur a ze on sa nebude obliekat, to je strasna nuda a vala sa po zemi :D no ked mam cas a trpezlivost tak ho necham aj tu hodinu, ked sa ponahlam, tak ho proste obleciem s tym, ze za to ale bude nejaky trest (ze nebude rozpravka, citanie, prechadzka…). On sa proste jeden den oblecie za 5 minut a vsetko ok a na druhy ked na neho pridu nervicky, tak je vsetko problem a robi sceny. A ked je ok, tak mi sam hovori, ze nevie preco sa tak spraval, ze to nebolo pekne, ze uz to robit nebude… U nas to dost suvisi s unavou, ked je nevyspaty, tak tie emocie proste nevie zvladat (to maju aj dospeli problem). Alebo ked je unudeny, ked si vonku zasportuje, hned ma lepsiu naladu (tiez ako aj my doseli 🙂
Hlavne sa z toho nestresuj a netrap! Robite aj s muzom dost! Mne niekedy pomaha predstava, ze co by robila moja babka, co mala dalsich 6 deti? Urcite nemala cas venovat tak intenzivne ako ty jednemu/dvom. A deti vychovala dobre najlepsie ako vedela, lebo ich lubila. Tak klud, nie si v tom sama, bojujeme viacere ;)