Vzťahy po príchode dieťaťa na svet - vaše skúsenosti

@littlebubble ty si ukážkový príklad ženy vnútorne odmietajucej stať sa matkou a tak si si vysnívala svoj príbeh aké to bude a aké to chces ty.Lenze to všetko nezáleží len od teba, ale aj dieťaťa, muža😀nevidím v tom žiadny cit iba čistý kalkul robím niečo za niečo, prečo by som mala, nemala. Držím Ti palce ja som tiež nikdy nehovorila, že byť s dieťaťom je obmedzujúce, nebaví ma a pod. mala som pocit, že od začiatku sme si sadli a nebrala som to ako obetu.Niekedy je na škodu mať všetko nalinajkovane.

@littlebubble hovorí sa- "zarečeného, sa najviac naješ!" 😉😉

@luccija Ja mám úžasného muža a tému deti sme prebrali do podrobna.Muž problém mať nebude, ten má skúsenosti s deťmi a je povahovo rovnaký.
Tak dieťaťa sa snáď nebudem pýtať či ideme tam alebo hentam.Keď nebude choré tak jednoducho pôjdeme.Nás sa rodičia tiež nič nepýtali.Snáď vie dospelý človek vyhodnotiť situáciu.

To, že v sebe nemám žiadny materínsky cit nie je moja chyba.Nie každá žena cíti nejakú túžbu.Pre niekoho je dieťa racionálne rozhodnutie a cit príde neskôr takže ak by mať dieťa znamenalo byť ,,slúžka,, a mať zmysel života len v deťoch a už byť len matkou tak by som dieťa nechcela.Ja také matky obchádzam oblúkom a keď počujem niečo ako spomína autorka tak začínam mať chuť nemať deti nikdy.Rozprávať toto bezdetnej je totálne nevhodné a jediný kto ma upokojuje je môj muž.

Ja to vôbec neberiem ako obetu.S dieťaťom sa dá robiť všetko čo chceme aj keby bolo uplakané.Bude celý čas pri mne.

Zomklo nás to, manžela si vážim, on mňa, ale sme prosto obaja veľmi unavení, lebo počas toho sme stavali dom svojmopocne, takže určite aj to málo vplyv.
Ľúbime sa ako rodina, často si prejavujeme nežnosti,zasmejeme sa, robíme si pekne večere no prosto nie sme ako "zajace"...a chvalabohu pre mňa, neviem si predstaviť, že by muž chcel každý deň,ako som si tu už prečítala-že to niektoré prezentujú ako normálne, to by som JA nedala.

@littlebubble v mnohom s tebou súhlasím, myslím, že naozaj žena, ktorá má deti nemusí byť sluzkou, ani otrokom, ani poprieť svoju existenciu. Mam kamošky, ktoré takto dopadli a aj dve krásne, múdre a bezdetne, ktoré žijú krásny a naplnený život aj bez deti. Myslím, že každý má právo si to zariadiť po svojom. Ale... ci chceme alebo nie, materstvo a rodičovstvo je obeta... Už len to, že potreby dieťaťa sa stanú prvoradým, lebo dieťa musí jest vtedy kedy musí, vykonávať potrebu atď. Čiže chtiac nechtiac to musíš rešpektovať a následne zmeniť svoj rytmus. My sme s jedným dieťaťom veľa spoločenský a cestovateľský žili, ale pri ďalšom sa celkom ich režimy neprekryvali a tak sme to museli rešpektovať a zmenezovat nanovo. Myslím, že dieťa nie je prekážka, ale bohužiaľ sa treba prispôsobiť jemu a zladiť fungovanie. Aj ja mam občas pokušenie sa nato vykašľať a ísť si svoje, ale mam predstavu o tom, čo chcem dieťaťu dat a tak mi to nedá. Roky pracujem s deťmi a poviem ti, ze uz viem presne zadefinovať vzťahy a fungovanie rodín a veľmi sa mi neosvedčilo zmýšľanie, že po pôrode fungujeme tak ako predtym, ibaže dieťa pribalíme... Tu by som sa vedela teda rozpísať. Človek nikdy nevie ako to rodičovstvo nakoniec vypáli, môžme dúfať.. ja mam predstavu co z dieťaťa nechcem vychovat a tomu podriaďujem aj naše fungovanie s deťmi.
Akokoľvek, táto diskusia nemá konca, bude tak, ako si to každá z nás zmenezuje, každá mame svoju mentálnu výbavu, predstavy, túžby a vo love schopnosti. Tak ako to vyhovuje mne, nemusí inej, dôležitá je spokojnosť dieťaťa a rodičov.

@adkalu Ja sa prispôsobujem aj teraz.Pre niekoho nepochopiteľné porovnávať zviera a dieťa ale je to tiež obeta.Tiež musí vykonávať potrebu, tiež musí jesť na čas, tiež sa zobudím niekedy o 3 ráno na to, že mi pes vracia celý deň.Nemôžem sa zobrať a odísť na týždeň preč.Človek ktorý má zviera pred dieťaťom si z časti prejde tým čo je to nebyť sebec.Tiež musíme myslieť najprv na neho.Takže viem, že to nie je len o nás dvoch.

Ja som to myslela tak, že nie každý deň je rovnaký.Nie každý deň sa s dieťaťom nedá nikam ísť.Jasné budú nejaké obmedzenia ale veď predsa obmedzenia sú aj v bezdetnom živote.Tiež sa menia plány.
Narážala som skôr na také bežné veci keď je dieťa v poriadku.Ak budem chcieť cvičiť tak mám predsa manžela.Môžeme ísť na prechádzku.Manžel pred prácou alebo po práci pôjde na tréning.Ja môžem ísť tiež keď dieťa bude pri manželovi.Rodičia sú dvaja.Nemusí byť všetko len na žene.

Proste kým dieťa vyrastie nebude každý deň plný len plaču.Budú aj také dni, budú aj dni keď nebudeme spať vôbec ale tak kvôli nejakému obdobiu sa nezbláznim.Veď sú aj pekné dni s bábätkom a tie treba využiť.

Ja rátam s tým, že budem unavená, vyčerpaná ale nemienim sa opustiť kvôli nejakým zlým dňom.

@littlebubble nechce sa mi to čítať síce celé 🙃 ale tiež kebyže nemám už deti a prečítam si niektoré katastrofické scenáre tu, tak deti nikdy nemám 🙈 no ja som si začala,, užívať,, život až s deťmi... Keď mal malý 3 týždne som bola 1x v pohode na kúpalisku, na slnku, festivaly, koncerty a dojčený bol rok 🤩 čo bola výhoda - mlieko hneď po ruke, žiadne blbosti so sebou.. Po nákupoch, kávičkach behať, to bol relax.. Jasné, že všade s malým som chodila a prebalit, či prezliect sa dá bábo hocikde 😉 jediné chvíle, keď bol s niekym iným ako so mnou, boli keď som si uvedomila, že chcem zmeniť profesiu a dala som sa na štúdia počas materskej, ja som si tam oddýchla, pokecala aj o normálnom živote, nie len o papani, kakani.. A babo aj mamina s tatinom spokojní, dnes mame za chvíľu na svete 3.dietatko a tešíme sa, ako si to užijeme všetci už teraz ❤️ (pre zaujímavosť, tie moje deti to prežili,sú zdravé, 1 je gymnazista, čistý jednotkar, druhý je piatak na ZŠ, tiež samé 1 😉 a verte, nie ako si to urobíte, tak bude, ale ako sa postavíme k situácii, ktorá nastane, to je dôležité.. 🙏)

@littlebubble a ešte aj 3 psov mám, 3 mačky 🙈🐾😆 a ešte aj na sex sa čas nájde, kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce dôvody 🤭

@ewitae Ja úplne chápem, že nie každý deň bude ideálny, že budeme aj unavení aj vyčerpaní ale to k životu s bábätkom patrí.Sme zvyknutí nespať.Ja som dokonca niekedy spala 2 hodiny denne.Keď som vedela spánok obetovať pre seba tak ho obetujem aj pre dieťa.Manžel spí bežne 4 hodiny počas týždňa.Budú zlé aj dobré dni.Nedá sa napísať, že život s dieťaťom je len o únave a starostiach.Je aj o únave, ale ak človek chce a nemá sebeckého partnera tak si dieťa vie zobrať zatiaľ čo druhý spí, naje sa atď...
Niektoré príspevky mi prídu ako radikálne ,, nedá sa,,.

Nedá sa vždy a každý deň, treba sa veľakrát prispôsobiť ale netreba sa vzdávať všetkého.Napríklad môj muž športuje.Prečo by sa toho mal vzdať? Hodinu bez neho prežijem keď už bude ajtak v práci.Keď budem chcieť športovať ja tak muž ostane doma alebo vezme dieťa do klokanky.Všetko podľa situácie.
Rodič nie je len matka ale aj otec.

Nerozumiem príspevkom ako napríklad (muž mi pomáhal).Čo prosím? Pomáhal? Sú to aj jeho deti tak nech sa pekne krásne stará.U mňa by toto neprešlo, že len ja mám deti a muž si chodí po vonku.Našťastie nám obom záleží na šťastí druhého a uvedomujeme si, že to bude spoločná životná cesta.Nepotrebujem prázdne slová.Mne muž každý deň dokazuje, že sa dokáže plnohodnotne postarať o domácnosť.S lemrošom by som teda deti mať nechcela.

Všetko sa dá, ale musia byť na to dvaja nie len žena. 🙂

@littlebubble aj, keď si zmenila oproti minulému roku nick názory na dieta a materstvo Ti zostali

@luccija Ako môžeš vedieť kto som.Je tu veľa názorov na MK ktoré sa zhodujú.
Názor na materstvo sa zmenil.Pred rokom som o deťoch nechcela ani len počuť a cítila som sa byť iná.Dnes viem, že moje pocity sú v poriadku.

@matkamirko Nemôžeš porovnávať rodinu ktorá má 2 deti s jedným.Známa má 3 a stíha aj športovať.Aj keby som mala dvojičky.Ak má žena čas na MK tak si nájde aj 10 minút na 100 drepov.Je to 10 minút nie hodina.Mama tiež inak zvládala jedno dieťa a 3 deti.Sama mi povedala, že keď mala mňa tak ako keby ma ani nemala.

Pre mňa nie je šport kravina.Nie je to predsa len o výzore.Mňa šport dostal zo zdr.problémov a veľkých.V tej nemocnici som končila ja.Mať malé dieťa v postieľke a matka v bolestiach na zemi asi nie je veľmi ideálne.Mám viac energie a lepšie odolávam stresu.Muža to dostalo už pomaly z obezity.A aj vďaka tomu dnes vyzerá na 20tnika.

Určite môžeme mať chorľavé dieťa.Môže sa stať čokoľvek.S tým úplne súhlasím, že sa budeme musieť prispôsobiť a jasné, že mi bude prednejšie dieťa ak ma bude potrebovať aj keby ma potrebovalo 24 hodín tak s ním budem, ale aj toto obdobie raz prejde.Netrvrdím, že nie je obdobie plné obety :D,ale niektoré matky opisujú materstvo ako keby už NIKDY nemohli robiť to čo chcú.Na to som narážala celý čas, že sa to opisuje ako keby to dieťa nemalo nikdy dospievať.Aj keď ja som veľmi aktívna ale nikdy by som neľutovala, že som bola s dieťaťom a nikdy by som to neopísala ako katastrofu.Preto sa čudujem, že to niektoré bezdetnej tak opisujú.Potom v 40tke na to s plačom spomínajú, že chcú ešte jedno 😂🤷.

Stačí napísať, že je to náročné obdobie, ale každý to ma inak a nedá sa to zovšeobecňovať.Podstatné je aby rodičia spolupracovali a dá sa to zvládnuť.
Znie to trošku inak ako: Skončí ti život. 🤷

Krásna rodinka 😊

@matkamirko Áno, samozrejme 🙂 s tým úplne súhlasím, že dieťa je vždy prednejšie.