"Zbabkovateli" vaše mamy po narodení vnúčaťa?

Narodila som sa, ked mala mama 22, takze vzdy patrila medzi tie mladsie a modernejsie mamy. Ked som bola mala, tak sme boli my ako rodina na jednej lodi (deti+ rodicia) a k babke s dedkom sa pristupovalo stylom: "ale vies, ze jej to urobi radost", "to je proste babka", ked sme isli k nej na obed, tak sme si obliekli pulovre, ktore nam dala na Vianoce a ktore boli inak cele mesiace v skrini.

Odkedy sa mi narodilo dieta, tak je z mojej mamy uplna babka. Vari nam kvanta jedla, urazi sa, ked to nedojeme, zacala strikovat a dava nam vlnene svetre, ktore zavadzaju v skrini, zmenila modu - kupuje si take oblecenie, aby zakryla nedostatky a vsetky jej vylety a prechadzky sa nezaobidu bez toho, aby sa tam dobre najedla. (doteraz sa obliekala sik a snazila sa jest zdravo).

To, ako sa sprava k vnucatu (strava, aktivity s nim, komunikacia...), je samostatna kapitola, to teraz neriesim. Len ma zarazilo ako sa z modernej zeny zrazu stala babka. Nema este ani 55 a za posledne dva roky strasne polavila. Niektore veci jej akoby nedochadzaju, neda si povedat, je tvrdohlavejsia, robi obcas take rozhodnutia, ze len pozeram (podla mna velmi neracionalne)...
Fakt je to len vekom? Ze by taka bola aj bez ohladu na vnuca? Je pravda, ze kedysi babky mali 50 rokov a tri vnucata, teraz sa od 50tnikov ocakava, ze podaju plny pracovny vykon este najmenej 10 rokov a casto su aj v tomto veku bez vnucat.
Alebo ten fakt, ze uz je babka ma ako taku ospravedlnenku, ze moze pozvolnit? Casto to aj so smiechom hovori, ked napr. nieco nechape (moderne technologie): "No co uz, vidis, uplna babka je zo mna!"

Pytam sa preto, lebo neviem, aky pristup mam k nej zvolit. Mam pocit, ze sme sa odcudzili, ze sme kedysi robili podobne/rovnake veci a hovorili veci viac na rovinu. To uz mam na nu ist, ako sme kedysi isli na babku? Teda klamstvo z milosti ("ano, pekny sveter"), neprotirecit (ja by som rada diskutovala, ale ona uz to berie ako utok), prist ju pozriet, aby mala radost a videla vnuca a nechat sa poucovat, ale mysliet si svoje? To ked tak bude, tak ja si s nou uz ten cas vobec neuzijem v pohode.

Na jednej strane nechcem tomu uverit, ze sa tak zmenili nase pozicie/zivotny styl a myslim si, ze ma predsa musi prekuknut, ked ju budem mat za "blbu" a budem jej pritakavat. Na druhej strane nemam chut minat energiu este aj na prevychovavanie/zmenu rodicov, ked by to bolo len hrach o stenu hadzat a bez efektu, len nervy na oboch stranach.

Kedysi si babky mohli dovolit byt babkami, piekli kolace a mali deti na prazdniny, vsetci spokojni. Aj isli do dochodku skor a hlavne mali podla mna mensie "pole posobnosti", nenarobili tolko skody. Len teraz uz daju hypoteku/uver kazdemu, vsetci ponukaju same produkty/sprostosti. Bojim sa, ze ked mama "upadne", tak naleti, pripadne sa zadlzi este viac, ako je taraz. Preto by som chcela, aby bola trochu v obraze. A takisto aj zdravie - ak ma este normalne fungovat, tak by mala zmenit zivotospravu. Ona to berie tak, ze u babiek sa uz obezita neriesi.

Myslim, ze je pre nu vyhodne stylizovat sa do role babky, ale ze je jej to na skodu.

Snazite sa vasich rodicov "nakopnut" k aktivite alebo ich uz neriesite, nech si robia, co chcu a mavnete nad nimi rukou?