Zmení sa vzťah s rodičmi po pôrode?
Keď som čakala syna ktorý ma teraz 14 mesiacov tak jasné ze dokonale predstavy aka budeme rodinka ako sa babka s dedkom budu hrať atď.
Ale čím ďalej sa mi zhorsuje vzťah s rodicmi. Vzdy ked pridu na navstevu tak su to len vselijake komentáre posmešne a vselijake narážky a podobne. Nerešpektujú keď mi niečo vyslovene vadi a majú z toho len srandu. Ked prídu citim sa skôr ako taká opatrovateľka, ktorá nemá v tom momente zavádzať.
Niektoré veci su sice drobnosti ale stále viac sa to nabaluje takže uz stačí aj nejaky komentár ze nieco uvarím inak ako su zvyknuti a ja uz mam nornalne takú gucu v krku že zas som nieco nespravila podľa ich gusta.
Napriklad otca som uz viac krat rázne poziadala aby prestal syna stale natriasat, pretacat dole hlavou a podobne lebo to fakt neznasam ked s nim trase, 9 z 10 je to ešte aj vzdy ked je najedený, viackrát som mu syna vzala z rúk nech to proste nerobí ale aj tak to nabudúce zopakuje.
Také reči ze synovi hovoria pod ku nam mi ti uvaríme lepšie, podme von mama je nudná, alebo že koho ľúbiš viac dedka alebo mamu? Co s tým ked tomu syn bude rozumieť? Rozhodne nechcem aby ma pred dieťaťom takto zhadzovali ale neviwm uz akym jazykom im povedat ze mi to vadí. Viac krat som to povedala mame ale nič sa nezmenilo.
Väčšinou to otočí na styl ze aj mna vychovali a ze som tu, ale neviem kto im povedal ze to spravili dobre lebo teda ja som bola vzdy z kamaratiek s najprisnejsimi pravidlami, zakazmi, vzdy bolo treba nosiť samé 1, skôr su pre mna vzor že aky vztah so synom mat nechcem. Vacsinu casu som sa citila ze nie som na nic dosť dobrá a ze k nejakým uspechom ma skôr hnalo to ze im dokážem ze som šikovná a aj tak to vzdy skonculo nejakým ponizovanim.
A toto si si uvedomila az teraz a teraz to chces menit?
Mala som to prvé mesiace aj ja,až som chvalabohu skoro pochopila,že mám byť rada,že moje dieťa má okrem mňa niekto rád. A priznám, žiarlila som na všetkých okolo,lebo veď som bola dokonalá matka s pár mesačnými skúsenosťami a všetci okolo boli strašne hlúpi🤣
Som rada,že som sa spamätala skôr,ako zomrela mamka.
Lebo by som asi mala výčitky svedomia.
Nerieš,nebud taká citlivá sama na seba. Fakt ta vychovali,skúsenosti majú nejaké,majú vnucatko radi...buď rada.
Ak rodicia deti prilisne kontroluju a prilis "na vykon a vyhru" vychovavaju, nie je to zdravy vztah. V okamihu vyhry uz planuju dalsi pretek, nic im nie je dost... Ty si bola ich pychou, ked si bola uspesna a posluchala si ich. Teraz je ich pychou vnuca, maju pocit, aki su super stari rodičia. Urcite sa kazdému chvalia. Vy ste ich nastroje.
V takychto vztahoch sa oporuca "radikalna akceptacia" - teda ze pochopis, ze onin sa nezmenia, ze ich chovanie sa naozaj nikdy nezmeni, bohuzial. Radikalna akceptacia znamena, ze sa s tym zmieris, a zmieris sa s tym napriklad aj tak, ze to odsmutis. Odsmutis to, ako sa chovali k tebe v detsve a dospievani, pretoze idealny rodicia by ta podporovali a nechali zit aj po svojom trosku.
Niektore baby co tu komentuju, nechapu, ake to je a co to s clovekom narobi, ked neustale "nic nie je dost dobre" a ked si stale nerespektovana. Ved tu uzkostlivost jej zapricinili jej vlastny rodicia, ktory ju neustale nutili, aby vsetko bolo tak, ako si oni zelaju. Ak nie, tak...! Naozaj by ste nikto tak nepodporujuco zit nechceli. Clovek dlhodobo v takomto vztahu zacina o sebe pochybovat, hlada vinu v sebe. Stale ma pocit, ze musi urobit este viac, ze sa musi snazit este viac a potom raz, pride odmena, vyhra jackpotu, zasluzena rodicovska laska a uznanie. Snazi sa este viac vyhovovat okoliu a to okolie ho este viac ponizuje a nerespektuje.
Navonok to vyzera, ze ved su to dobri stari rodicia, pridu, staraju sa. Aj okolie skor podpori ich. A to je na takychto vztahoch strasne tazke - vidis to aj tu v diskusii. Ty uz trpis v tom vztahu a naviac ta este nepodpori aj okolie, lebo kto to nezazil, ozaj to nechape. Pre mnohych ludi si slaboch ty, lebo si uzkostliva. Opakujem - za tu uzkost mozu prenasledujuci kontrolujuci rodicia, ktori nutia dieta byt iba a len podla ich predstav.
Cize, "radikalna akceptacia" je tvoja cesta. Ak to dokazes pochopit, prestanes dufat, ze sa zmenia, prestanes mat na nich akekolvek ocakavania. Ak sa rozhodnes, tak aj silnejsie nastavis hranice. To ze "je po tvojom", to ta naplni spokojnostou. Stari rodicia ku vam mozno budu chodit menej, ale to by ta tiez malo naplnit spokojnostou, kedze ti ich spravanie ti nevyhovuje.
Necakaj ze sa zmenia. Nikdy sa nezmenia.
Ked mas taku naprd mienku o rodicoch a uch schopnostiach, tak im dieta nedavaj.
Mne sa vztahy s mamou zmenili k lepsiemu narodenim deti, je dobra babka a bola aj dost dobrou mamou vzdy.
O otcovi som si len utvrdila nazor, aky som mala predtym
Dá určite to nieje vhodné správanie rodičov asi najlepšie by bolo čím viac obmedziť ich kontakt kým nepochopia ,že tak sa nespráva no ak nepochopia tak úplne odstrihnúť oni sa už asi nezmenia pre nich je to normálne správanie .
Som dost zhrozena z niektorych komentarov. Pokial si si jasne nastavila hranice a oni ta nerespektuju, ja by som sekla kontakty… a otazka ci ma dieta radsej matku alebo dedka/babku je chora, co si tym chcu dokazat nerozumiem.
Nam ked sa narodilo dieta, tak vztahy s mojimi rodicmi sa mi dost zlepsili, moja mama ma uplne respektuje, dokonca ma podporuje v tom ako vediem nase dieta a to tiez sme si zazili vselico predtym.
Ked si nieco nezelam, napr komenty typu ked odchadzame: a chcela by si este u babky ostat, babka bude smutna, ked odides… tak tomu proste rozumie.
Tvoji rodicia ti to robia naschval a keed to nejde po dobrom, tak to stopni a bude ti lepsie
...ked ja citam poniektore komentare, tak sa chytam za hlavu.. ze to prezivas, alebo si uzkostliva? Ja neviem zeny, ale vy aj citate, co pise autorka? Lebo mam dojem, ze sa tu asi vy potrebujete vyventilovat..
Mila autorka, len Ti chcem napisat, ze ma to v prvom rade mrzi, aku mas situaciu s rodicmi..
Ja prezivam nieco podobne a veru, ani nevies, ako Ti rozumiem v niektorych veciach..
Tiez som mala predstavu, ake to bude super, ked sa mi narodia deticky, ako sa budeme vsetci spolu tesit (myslim spolu s rodicmi), no opak je pravdou.
Nie si uzlostliva a ver, ze si uuuuplne v poriadku..zial vztahy sa menia, ale aj to je asi v poriadku.
Skus sa otvorene a v klude porozpravat s Vasimi, vysvetlit im, ako sa citis, bez emocii...ja mam dojem, ze Ta rodicia nechcu chapat, alebo akceptovat Teba ako rodica..
Hlavu hore, skus im to vysvetlit aj keby viackrat, aj napisat a nech o tom pouvazuju a pokial sa nic nezmeni, tak asi len obmedzit kontakt a casom pochopia a snad sa nieco zmeni...drzim palce!
Neviem z čoho mám byť viac zhrozená, z Tvojich toxických rodičov, či z množstva toxických komentárov. Kvôli tomu som sa práve zaregistrovala, aby som napísala komentár. Myslím si že vôbec nie si precitlivela. Ak nerešpektujú Tvoje pravidlá ( ktoré sú ok) určite obmedz kontakt s rodičmi, snáď pochopia.
@autorka tie zadubene lebene, ktore ti tu pisu ze "to prilis prezivas" a ze si "precitlivela" a "robis somara z komara" - tie si absolutne nevsimaj. Tie zeny nevedia kde je sever, niesu empaticke, a mozno maju komplexy zo samych seba. Mozno sami ziju v este vacsich rodinnych srackach, pre psychohygienu si chodia tu, zabludili na tvoj prispevok a potrebuju si ulavit na tvojom prispevku, ktory je pre nich "banalita".
Ano, tvojii rodicia su mimo. Neuvazuju, asi su uz stari. Zlahcuju okolnosti, dehonestuju teba, tvoju domacnost, a vyhadzovanim do vzduchu tak male dieta si koleduju o velke problemy, nielen ohladom jeho zdravia.
To,ze su to tvoji rodicia ich neopravnuje ti akokolvek ublizovat.just ked si uz dospela a staras sa sama o seba a svoju rodinu. Drezuru a rozkazovacnu vychovu z detstva poznam rovnaku aj ja. Z nej mam problemy cely svoj zivot.
Ohrad sa. Ochran svoju rodinu. Povedz im vazne vsetko na rovinu a neboj sa utlmit kontakty, ked to nepochopia. Komunikaciu obmedz na nevyhnutne minimum a hotovo. Je to jednoduche.
Niesi povinna im skladat ani ucty, niesi povinna im davat vnuka na travenie casu, ani znasat taketo ponizovanie.
A mysli hlavne na to dieta. Kazdym dnom vnima viac, nielen slova ale aj pocity, nalady ludi, atmosferu. Najhorsie co moze dieta zazit, su spomienky na zle veci. Nic nieje horsie..
Obmedziť kontakt so starými rodičmi,oni sa nezmenia,bohužiaľ ti nepomôžu ani nepostrážia, tak mi to z toho vychádza...je jasné, že ťa to ako matku veľmi trápi..
❤️❤️❤️ Ďakujem tým ktorí sa snažili vidieť aj hĺbku toho čo som písala.
Niektorí ma tu zjavne majú za precitlivenu matku, ktorá je hakliva ze v prítomnosti jej dieťaťa niekto dycha vzduch. Ale to je dobré lebo to znamená že sa asi s takymi ludmi ako su moji rodicia nestretli a tak chvalabohu nemajú predstavu aký môže byť niekedy vztah s rodičom toxický. Hlavne ked máte byt ako človek od prirody naprogramovaný ze ich ľúbite a nechápete ešte že vám ubližujú.
A ta druhá časť to presne pochopila co som sa snažila zo seba dostať týmto prispevkom von ❤️ minimalne som sa rozhodla to riešiť aj so psychologom lebo za tým musím urobiť hrubú čiaru.
Drzim palce! ❤️
Tak ako si sa ich bála v detstve bojíš sa aj teraz.Nemusis sa báť ohradiť povedať si svoje...ale rataj s tým, že aj tak si pôjdu svoje komentáre a posmešky.Ine len ohradzovat sa povedať áno, presne toto som počúvala aj v detstve nepomôže...
Veľa rodičov je presvedčených, že boli super rodičia a mladí sú nevdacni, precitliveli.
vobec neprehanas...u mna to bolo to iste,vzdy som bola na posmech a same srandicky,ale ked sa mi narodila dieta,zastavila som to,ja som mala vzdy ustupit a znasat vsetko a to prenasali aj na moje dieta,razne som ich stopla,vztahy sa nastrbili,lebo samozrejme uz pochopili,ze skoncilo ich vyvysovanie sa,ale uz si nikto nedovoli...
a ja som spokojna
Ahoj, som vcelku nemilo prekvapená z úvodných komentárov niektorých žien tu, ktoré som doteraz vnímala ako tie, čo fajn poradia, ale túto je to hrôza... Ja mám s rodičmi aj svokrovcami úžasný vzťah od narodenia vnuciek, pretože si ohromne vážim, že aj keď ja vychovávam baby inak ako oni nás, tak ma úplne rešpektujú a ja viem, že im môžem deti v pohode nechať aj na dva dni a nič takéto sa diať nebude... Občas keď niekto s mojimi vymýšľa a ja si uvedomím že práve jedli, tak im to normálne poviem, že "ale nedevaj ju dolu hlavou, šak sa práve naobedovala" a ten môj normálny rodinný príslušník povie že "jaj fakt" a prestane, lebo logicky nechce aby sa kvôli nemu povracali 🫣 akože aby niekto pokračoval mi príde akože asi není úplne kompletný 🤦🏼♀️ jašit sa môžu kľudne o hodinu...
Čo sa týka toho, že niekto iný varí lepšie ako mama tak to je detinsko-choré a neviem načo niečo takéto vypúšťajú z úst....
A čo sa tika toho, že koho majú radsej tak ti poviem, že toto mne raz urobila moja mama s babkou, že si sadli a ja som im mala povedať, ktorú z nich mám radšej... Bol to veľmi nepríjemný nátlakový zážitok a doteraz si pamätám ako hrozne som sa cítila keď to po mne stále chceli a nakoniec bola ešte mama naštvaná keď som dlho váhala a až potom som povedala že ju (alebo že skoro rovnako). Toto svojmu dieťaťu nikdy neurobím. Proste sa budem snažiť byť taká mama aby ma malo najradšej na svete keď má tri aj keď bude mať 18nast a to je celé čo viem spraviť a ovplyvniť. Inak to je asi jeden nepríjemný zážitok ktorý si s mamou pamätám, inak bola mama na svoju generáciu veľmi fajn 🙂
Osobne mám dojem, že dedkovia a babky si vo väčšej či menšej miere uvedomujú v čom robili chyby a tak trochu sa to snažia naprávať na chovani sa k vnúčatám. Akurát tí tvoji mali asi viac nezvládnutý postoj k svojej dcére a teraz sa to snažia až prílišnou benevolenciou a takým choro-destkym správaním kompenzovať pri vnúčati. V tom zmysle že vedia, že svojim správaním si s tebou nevybudovali ktovieaky vzťah, tak si ho chcú vybudovať s vnukom na tvoj úkor a ešte si tak dokázať, že s tebou nemajú poriadny láskyplné vzťah preto, že ty si tá neschopná... A vlastne oni boli "úžasní" rodičia, len ty si to nedocenila a budú aj "úžasní" starí rodičia, predbehnú aj "nevydarenú' dcéru.
Poradiť sa so psychológom bude super riešenie, určite ti dá triezvejsie rady než baby, ktoré sa tu teda fakt že dosť opustili 🫤
Tí, čo ti tu píšu, že si precitlivená, to asi doma tiež nemali ľahké, pravdepodobne ich rodičia podobne zhadzovali a podrývali im sebavedomie ako tebe, až dokým sa v snahe prežiť to, nezatvrdili a presvedcili samých seba, že takéto chovanie rodičov je v poriadku. Je to vidieť aj z toho, že tak, ako ich rodičia zľahčovali ich pocity a potreby, majú komentujúce, namiesto pochopenia, teraz potrebu zľahčovať až zosmiešňovať teraz tie tvoje. Je to obyčajný obranný mechanizmus mozgu, aby sa nestalo, že si to celé zrazu uvedomia a dôjde im, že sa k nim vlastní rodičia chovali zle. Ver svojim pocitom. A bráň svoje dieťa, nikto iný to za teba neurobí. Zároveň počítaj s tým, že ako bude rásť,skôr či neskôr začneš podobné veci robiť aj ty, lebo to tak poznáš a budú to tvoje úplne prvé automatické reakcie. Bude treba na tom pracovať. Mám to podobne, teraz v noci idú dcére zuby, plus syn mal nočnú moru a nedal sa z nej prebudiť, tak tu chvíľu obaja riadne plakali...a moja prvá reakcie je hnev na nich, nech už s tým prestanú. A presne vidím v sebe moju unavenú mamu troch detí, ktorá je na výchovu sama a už má toho dosť. Synovi to už dochádza a ja na ňom vidím, ako sa občas sťahuje do seba a vzďaľuje sa mi. Je to ťažká práca, vychovať šťastného človeka.
Určite prerušiť kontakt po ráznom dohovore a keď sa nič nezmení. Buď sa budu snažiť spravať sa normalne a teba ako matku rešpektovať a nezhadzovať, nemať briblble reči alebo bohužiaľ neuvidia vnuča. Treba byť v tomto rázny. Psycholog moze pomoct ale tiež nevie zmeniť ich spravanie.. To pomoze len jedno prerušiť s nimi styky.
Spravaju sa toxicky, ja viem su to rodičia ale uz mas vlastnu rodinu a musis rozmyslat co je pre vas a deti najlepsie aj za cenu prerusenia kontaktov... Uz je na prvom mieste muž a dieťa nie oni... Treba sa zariadiť podľa toho.
nemozem tie odpovede ani citat..jedna napise, ze si uzkostliva tak sa vsetky chytia a pisu to iste. Keby tu prva napisala, ze rodicia su na nic tak kazda opakuje. Fakt to nie je OK a vadilo by mi to taktiez..Neviem ti bohuzial poradit, ako z toho von ale tvoje pocity su adekvatne.
mame to iste s manzelovou mamou, uz sme to utali, moje dieta/deti uz neuvidi... 300x sanca, 300x to odignorovala...
Nemá sa ponižovať v žiadnom prípade nikoho a nikdy. Povedať im to narovinu, že si to neprajete, nie sú to reči zo srandy a aj keby boli, aj tak by s tým mali prestať, lebo medzi srandou a ponižovaním je tenučká čiara!
@zoe111 mne to inac nikdy ako sranda neprisla… aj ked som bola tinedzerka som neznasala ked si ma nejaka “kamaratka”, frajer, doberali. Je to jednoducho ponizovanie a zosmiesnovanie. Ten clovek sa citi fakt zle…
Takto to robí asi veľká časť rodičov. Radim ti takéto veci hodiť za hlavu. Nemá to zmysel , aby ti to ovplyvňovalo vzťah s rodičmi. Väčšina by to tu vedela knihy napísať. Ale pravdou je ze aj my sme už nedotklive, vždy všetko vieme viac ako oni,lepsie ako oni. Tak určite to ide aj im na nervy. Keď oni boli mladí, nemali internet a dali na rady a odporúčania starších. Teraz sú starší za tých hlupejsich. Nechaj dieťa/deti nech si užívajú príbuzných. Ja mam sestru, staršiu a slobodnú a môjho syna keď sa opýtam koho ľúbi na svete najviac povie ze ju. A ja sa to just pýtam pred ňou, lebo jednoducho viem, že jej to urobí veľkú radosť.
Ďakujem za príspevok.. Mám to podobne. Keď zakazujem mobil a sladkosti, tak moja mama povie: že mama(ja ako) je zlá... Chápeš? A koľkokrát mi povedala, že som krkavcia mater.. A nadáva mi pred deťmi, vrieska na mňa. Tiež neviem čo s tým.. Mám po 40tke a rodič na mňa kričí pred deťmi? Alebo mi povie, že som d*bnuta? Tieto komentáre, ktoré Ťa označujú, že všetko prežívaš, či čo, sú dievčatka, ktoré toto neprežili čo my. A tie kométare ma urážaju za Teba
Priklad z dnes rána. Volam mame ze mame novych susedov a ze uz tri tyzdne som nemohla vetrat lebo stale fajcia a ze aka som z toho nestastná a na nervy a neviem co bude dalej. Ona ma jednoducho vysmiala. Zacala sa smiat do telefonu ze alee co si prestan, to ti nevadi nahodou len preto ze si tehotna? A ja som sa totalne vytocila z toho lebo uplne zlahcuje situaciu ze mame NEUSTALE NAFAJCENE DOMA!!! Proste tu ani tak nejde o presne tuto situaciu ale o fakt, že generacia nasich rodicov nam neverí, smeje sa z nás, beru nás stale ako decká co nemaju vlastny rozum a volu aj ked mame 30-40 rokov.
Nám sa vzťah zmenil, ale oveľa k lepšiemu. Stále sme mali dobrý, keď tu čítam niektoré rodinné vzťahy, tak sme mali až príliš dobrý, milujem svojich rodičov, ale po narodení syna je to ešte lepšie, pochopila som viacero veci, vážim si ich oveľa viac.. Toľko k otazke. K rade, nie je dobre, že ťa nerešpektujú. Sadla by som si s nimi, bez dieťaťa, a vysvetlila s kľudným hlasom co všetko mi vadí. Ale prehodnotila by som, čo je ozaj niečo vážne, a co nie. Lebo niektoré veci vyzneju, že ich moc prežívaš, iné by som riešila aj ja.
Ak nepochopia, asi by som odmedzila kontakt, keby sa spýtaju prečo, odpovedala by som, ze ta nerešpektujú tak si zakrocila. Ak by nepomohlo ani to, asi by bolo pre teba najlepšie ich odstrihnúť, keď nemáš vyliečene rany z detstva. Ale určite by som sa porozprávala, a nedusila to k sebe. Syn možno ešte nerozumie, ale o pár rokov bude, a nepochopí, prečo mama zákaze a babka s dedkom dovolia, samzkrjeme ze oni budu najlepší a ty ta najhoršia, a keď ti to ešte povie, budeš to veľmi zle znášať.