Zničil niekomu príchod detí vzťah?
Stále som chcela mať deti, a teraz keď mam pekný vzťah, muža ktorého milujem tak ako žiadneho pred ním , tak neviem či chcem podstúpiť riziko že sa pokazí alebo zmení po príchode dieťaťa. Viem že sa hovorí že deti nezničia vzťah iba ukážu aky skutočne je, ale toto je podľa mňa blbosť. Lebo keď ma človek vzťah ktorý mu vyhovuje neznamená že je vzťah zlý keď po príchode deti sa rozpadne. Tak neviem, chcela by som skutočne skúsenosti. Či sa stalo niekomu že ste mali pekný vzťah a neustál príchod deti. Bojím sa že príchodom deti by mohla ísť dolu kvalita nášho vzťahu. A neviem či mi dieťa stojí za podstupenie tohto rizika.
Ak nie deti, môže do vášho života prísť milión iných veci, ktoré zatrasu vašim vzťahom, ale obvykle sa preverí to,či v zlom aj dobrom ste s manželom mysleli vážne.
Život je náročný a prináša aj veľmi ťažké veci, aj bezdetným. Otázka je či ty a manžel máte tu túžbu byť rodičmi.
deti vztah nemozu znicit len ho pretavit do inej podoby a je na vas dvoch ci a ako si s tym poradite
Vztah "sa" nerozpadne. Vztah znicia po narodeni deti len a len rodicia, ak:
a) na nom nepracuju aj napriek detom
b) sa nechaju uniest unavou a uplnou zmenou zivota a nedokazu vtedy krotit vsetky svoje slabe stranky a nechavaju priestor "zlu".
U nas to tak bolo, lebo muz pri dietati ukazal svoju pravu tvar - stal sa druhou mamou a uplne ma ako matku potapal. Lepsie kupal, obliekal, krem na zadok natieral, keby mohol, aj by dojcil. A ak by sa niekto pytal, ci som to nevidela predtym, ako som si s nim spravila dieta, tak nie, vsetko sa to viazalo na dieta.
U nas to tak bolo, lebo muz pri dietati ukazal svoju pravu tvar - stal sa druhou mamou a uplne ma ako matku potapal. Lepsie kupal, obliekal, krem na zadok natieral, keby mohol, aj by dojcil. A ak by sa niekto pytal, ci som to nevidela predtym, ako som si s nim spravila dieta, tak nie, vsetko sa to viazalo na dieta.
@mandzula presne tak, ty zatiaľ poznáš iba jednu stránku svojho muža, to aký bude pri dieťati zistíš až to dieťa budeš mať.
Pozrime sa co hovoria statistiky. Podľa štatistík Ministerstva spravodlivosti SR za rok 2023 bolo 54,87 % rozvedených manželstiev s maloletými deťmi. Ale keďže 60 % párov má maloleté deti, tak to znamená, že ak si bez detí, máš zhruba o 4 % väčšiu pravdepodobnosť rozvodu (lebo ak by to bolo narovnako, tak by sa nerozvádzalo 54 % s deťmi, ale 60 % s deťmi). To je malý rozdiel, takže máš marginálne väčšiu šancu, že sa vzťah pokazí bez detí (mozno nie teraz, ale tak okolo 50). 🙂 To môže byť aj štatistický šum…
Je to zataz aj obohatenie. Prve roky vas to moze uplne pohltit, ale sk to ustojite a stale videte mysliet jeden na druheho aj ako na milovaneho partnera, moze to priniest vela pozitivneho
Pozrime sa co hovoria statistiky. Podľa štatistík Ministerstva spravodlivosti SR za rok 2023 bolo 54,87 % rozvedených manželstiev s maloletými deťmi. Ale keďže 60 % párov má maloleté deti, tak to znamená, že ak si bez detí, máš zhruba o 4 % väčšiu pravdepodobnosť rozvodu (lebo ak by to bolo narovnako, tak by sa nerozvádzalo 54 % s deťmi, ale 60 % s deťmi). To je malý rozdiel, takže máš marginálne väčšiu šancu, že sa vzťah pokazí bez detí (mozno nie teraz, ale tak okolo 50). 🙂 To môže byť aj štatistický šum…
@bystrozraky veľa párov sa po príchode "pokazí", ale práve kvôli deťom zostávajú spolu. Tak podľa mňa sa skôr bezdetní rozvedú ( je to jednoduchšie) ako s deťmi. Naťahovať sa o styk s deťmi, výživné, mnohé matky nechcú striedavú starostlivosť. Tak radšej to vydržia.🥴
@bystrozraky veľa párov sa po príchode "pokazí", ale práve kvôli deťom zostávajú spolu. Tak podľa mňa sa skôr bezdetní rozvedú ( je to jednoduchšie) ako s deťmi. Naťahovať sa o styk s deťmi, výživné, mnohé matky nechcú striedavú starostlivosť. Tak radšej to vydržia.🥴
@rejka7 Tiež som o tom uvažoval. Ale to isté môžem povedať aj takto: Predstav si manželstvo bez detí. Sú spolu už kopec rokov a teraz má chlap 45... podľa mňa je to už absolútny stereotyp. Nemá to žiadnu dynamiku. Keď ich deti vyštudujú, stanú sa starými rodičmi a stále sa niečo mení... neviem.
Alebo muž môže dostať nápad v 45, že by chcel ešte dieťa... nájde si mladú a je to. Proste, s deťmi sa stále niečo deje. Samozrejme, že na začiatku, keď je toho veľa, to môže vzťah troška naštrbiť, a musím povedať, že nepoznám nikoho, komu by to aspoň trochu vzťah nenaštrbilo. Ale to sa obyčajne do 10 rokov zlepí (ak to partneri nepreženú s reakciami). Takže by som povedal, určite to ten vzťah trocha naštrbí, ale keď sú deti väčšie a problémov je menej, tak ho to zocelí. Ale celkovo, podľa štatistík, to nemá vplyv a ten malý rozdiel je podľa mňa len štatistický šum.
Tak v mojom okolí vela ludom. Hlavne tie, kde mali malé deti kratšie po sebe. Únava, nekonečné povinnosti, zodpovednost, konfrontacie, ubijajuca rutina, často to komplikuju aj vzorce alebo traumy z vlastného detstva, minimum času pre seba aj pre seba navzájom. Deti sú úžasné, ale vztah zatazia. Vela veci sa vykrystalizuje, a niekedy na povrch vyplavaju aj veci, o ktorých nie že partner, ale ani sám dotyčný nemusel vedieť, a ktoré by - nebyť příchodu deti- ostali skryté a zabudnute niekde v podvedomi.
Neznicil, len ho prichod malej zmenil. Ma 9.5m a my sa stale snazime najst ten spravny balans
To zistíš až potom, keď sa dieťa narodí ... je to náročné a veľmi, mnohí muži prídu vtedy na to, že deti vlastne ani nechceli mať.
To zistíš až potom, keď sa dieťa narodí ... je to náročné a veľmi, mnohí muži prídu vtedy na to, že deti vlastne ani nechceli mať.
@dzulli1980 bojím sa že on príde na to, že sa mu to páči a ja oľutujem že som chcela dieťa
Chlap ta hocikedy kopne do zadku, dieta to je laska na cely zivot. Mali sme ooooobrovsku krizu a zaroven sme nikdy neboli stastnejsi vdaka nasim detom.
Dieťa by v živote nezmenilo vzťah, keď je človek debil debilom aj ostane, vzťah s dieťaťom vždy len posilní spoločný život, ak je opak treba zvážiť výber partnera
Áno nám... Nie priamo akože dieťa veď ono za to nemôže, ale všetko okolo dieťaťa sa začalo točiť, prikrmy s tým spojené, únava a nepochopie od partnera, menej € v rodinnom rozpočte, menej času na seba, hádky kvôli dieťaťu, kvôli výchove, atď, zdravotné problémy dieťaťa, nervozita, vyčerpanie... Samota na rodičovskej...
Áno, nám sa deťmi pokazil vztah. Určite našou vinou. Deti zato nemôžu. Boli chcené a vytúžené. Nemáme vôbec žiadnu pomoc. Posledné rande sme mali keď som bola tehotná s prvým synom… to je už pekných pár rokov. Nás život je len o deťoch, povinnostiach a domácich prácach. Keď sa k tomu pridajú choroby je to hrôza. Nejaký čas spoločný, alebo každý trochu času na seba, to snáď ani nehrozi. Plus nám vzťah nastrbilo to, že ja som sa v materstve nenašla. Nech to súdi každý kolko chce…deti milujem, ale nevyhovuje mi to ako moja jediná životná náplň. Som na rodičovskej už viac menej z donútenia. Najradšej by som sla do práce…chce sa mi plakať pri každej várke pradla, pri každom upratovaní, či varení. Totálne sa mi to všetko doma zhnusilo. No a manzel čakal taký typicky stereotyp - spokojná zenuska ho privíta s navarenym obedom na stole. Namiesto toho ho víta absolútne vyčerpaná furia, ktorá je na konci dňa rada že žije…aký vzťah to nenaštrbi? Mali sme obaja iné a veľmi nerealne očakávania. Vzťah to pokazilo…
Áno nám... Nie priamo akože dieťa veď ono za to nemôže, ale všetko okolo dieťaťa sa začalo točiť, prikrmy s tým spojené, únava a nepochopie od partnera, menej € v rodinnom rozpočte, menej času na seba, hádky kvôli dieťaťu, kvôli výchove, atď, zdravotné problémy dieťaťa, nervozita, vyčerpanie... Samota na rodičovskej...
@milka1988 a stálo to za to? Myslím to dieťa, neľutovala si že si sa dala na rodičovstvo? Toho sa najviac bojím, že to olutujem
Áno, nám sa deťmi pokazil vztah. Určite našou vinou. Deti zato nemôžu. Boli chcené a vytúžené. Nemáme vôbec žiadnu pomoc. Posledné rande sme mali keď som bola tehotná s prvým synom… to je už pekných pár rokov. Nás život je len o deťoch, povinnostiach a domácich prácach. Keď sa k tomu pridajú choroby je to hrôza. Nejaký čas spoločný, alebo každý trochu času na seba, to snáď ani nehrozi. Plus nám vzťah nastrbilo to, že ja som sa v materstve nenašla. Nech to súdi každý kolko chce…deti milujem, ale nevyhovuje mi to ako moja jediná životná náplň. Som na rodičovskej už viac menej z donútenia. Najradšej by som sla do práce…chce sa mi plakať pri každej várke pradla, pri každom upratovaní, či varení. Totálne sa mi to všetko doma zhnusilo. No a manzel čakal taký typicky stereotyp - spokojná zenuska ho privíta s navarenym obedom na stole. Namiesto toho ho víta absolútne vyčerpaná furia, ktorá je na konci dňa rada že žije…aký vzťah to nenaštrbi? Mali sme obaja iné a veľmi nerealne očakávania. Vzťah to pokazilo…
@javiemneviem to je mi ľúto, snáď časom bude lepšie. Ďakujem za úprimnú správu, 😕 tiež sa mi nepáči predstava že by som mala byť šťastná domáca žienka s deťmi. A mám obavu ako by sme to zvladli. Myslím že on tiež si predstavuje podobne rodičovstvo, že ja budem stále veselá, plna elanu a o všetko sa starať, a mne sa už teraz ani tá predstava nepáči
Tak ak si myslíš že deti by ti mohli zničiť vzťah tak do toho nechoď deti vzťah neznížia môžu si ho zničiť len oni dvaja netreba zabúdať že nie sú tu len deti ale aj vy dvaja a musíte si nájsť čas aj pre seba
No ono je to na vás ako sa rozhodnete. Podľa mňa je to vec viacerých diskusii. Na Slovensku sa vôbec nehovorí o tom, ako je rodičovstvo extrémne intenzívne a vyčerpávajúce. Nech zdvihne ruku ten, kto si pri predstave o tom, že bude mať dieťa nepredstavil bábätko, s ktorým sa Túli v posteli. A jasne, zopár neprespatych noci inak pohoda. Rodičovstvo je ten najextrémnejši sport aký si vieš predstaviť. Dám ti príklad… dnes som s dvomi chorými horuckujucimi deťmi musela prežiť celý deň, sama som mala horúčku cez 39… preplakala som pri deťoch väčšinu dňa. Z absolútneho vyčerpania… ale deti ma potrebovali, musela som. Manzel dnes musel byt v práci do deviatej vecer. Ma pár takých výnimočných dni v roku a ako naschval to vyšlo rovno takto… zajtra musí ísť do práce o 5:00 ráno…som z toho zúfalá. Samozrejme že prišiel domov a začala som po ňom vrieskat…. On bol dnes v práci od 6 ráno do 21 vecer…dalo sa čakať, že jeho odpoved nebude úplne pokojná. Myslím, že sme dosiahli hrot únavy.
Samozrejme máme aj krásne dni, výlety a okamihy a teraz si povieš, že som totálne psycho, ale bez svojich deti si život už neciem predstaviť. Mám však kamosku, ktorá váha či mať deti. Moja rada pre ňu bola, ak si nie si 100% istá, že to chceš a že ta do toho tlači partner, nechoď do toho. Vedieť, čo viem dnes, deti by som asi nemala.
Inak neviem či si otvorená takýmto veciam, ale s týmto rozhodnutím by ti pomohol aj psychológ. Aby si nahliadla do svojho vnútra tak skutočne. Aby si pochopila, čo je tlak spoločnosti a čo chceš v skutočnosti ty sama. Ak to pochopíš, svoje rozhodnutie ľutovať nebudes nech bude akékoľvek. Ja som deti chcela a aj keď po dnešku mám chuť si ublížiť, nemenila by som.
ja nechápem len jedno.Načo si niektoré robia za sebou viac detí ak ich už len jedno vyčerpáva do úmoru a že je ich aj tu na mk vela ale aj z okolia poznám.Po chvilke sú znova v tom🙂 a pritom boli s vyplazeným jazykom už pri tom prvom.Autorka tiež nemám deti nechcem.Ale keby mám, tak fakt iba to jedno.Ale nechýba mi to absolútne.Ak to ale robíš len kvôli chlapovi tak to by som už vôbec nerobila proste neriskovala.Musíš chcieť ty sama bez donútenia
ja nechápem len jedno.Načo si niektoré robia za sebou viac detí ak ich už len jedno vyčerpáva do úmoru a že je ich aj tu na mk vela ale aj z okolia poznám.Po chvilke sú znova v tom🙂 a pritom boli s vyplazeným jazykom už pri tom prvom.Autorka tiež nemám deti nechcem.Ale keby mám, tak fakt iba to jedno.Ale nechýba mi to absolútne.Ak to ale robíš len kvôli chlapovi tak to by som už vôbec nerobila proste neriskovala.Musíš chcieť ty sama bez donútenia
@liusa82 tak ono sa to občas stáva.. ťažko sa toto niektorým ľudom vysvetľuje.. ja som mala celý život v papieroch uvedené “bližšie nešpecifikovaná neplodnosť”.. prvá dcera prišla po dlhých rokoch pokusov, aj to vďaka umelému oplodnenie v Česku, na Slovensku nám nikto nevedel pomôcť.. bola som zmierena, že ďalšie dieťa nikdy nebude.. a vies čo? Napriek katastrofálnemu hormonálnemu profilu, PCOS, problémom so štítnou žľazou atd atd, som znova otehotnela, dokonca prirodzene ako blesk z jasného neba.. a to v čase keď mala prvá dcera len 7 mesiacov.. ani lekári tomu nerozumeli a hovorili o akomsi zázraku.. proste niekedy je príroda silnejšia ako medicína
Jasne že nám deti nabúrali vzťah a takisto všetkým kamoškam v mojom okoli. Je jedno, či majú 1-2-3 deti.. Proste príchod dieťaťa je obrovská zmena. Prídeš o svoju voľnosť, často aj koníčky, nabúra vám to rodinný rozpočet, spoločný partnerský cas sa scvrkne na minimum, nehovoriac o logistike súvisiacej so školkami, chorobami, krúžkami atď. Ja osobne to však neľutujem, mňa osobne deti tešia a viem, že všetko je len obdobie. Už je len na vás s partnerom, či to ustojíte.
To nikdy nevieš dopredu ako to ovplyvní vzťah. Asi by som o tom s partnerom oveľa viac debatovala na tu temu. Keď prídu deti, či máte pomoc, keď budú choré, či ti manžel pomôže, aký ma pracovný čas, s čím v domácnosti bude pomáhať, či budeš mať čas aj na seba, či budete mať čas sami na seba.
My s manželom sme mali vždy turbulentny vzťah, vždy sme sa veľa hádali, už keď sme spolu chodili. Potom prišla svadba, bývanie a nakoniec deti, krátko po sebe. No poviem ti, ze nálož riadna. A aj keď sme unaveni dokážeme sa aj teraz veľa hádať. A predsa sa mame radi, stále sa dokážeme spolu zasmiať a sme najlepší kamaráti. Ja za seba môžem povedať, že aj keď sme unaveni, tak deti nám skôr vztah zlepšili, lebo už nie som najmä ja, tak dramatická a neriešim všetko co nemusím. A rovnako nám deti zlepšili pohľad na ľudí okolo nás. Deti nám zlepšili aj vzťahy so starými rodičmi a celkovo mam pocit, ze to je lepšie. Jedine co deti pokazili je naše vnímanie voľného času, teda žiadny neexistuje. Ale sama si uvedomujem, ze to ako my mame
tak to nemá každý, keďže deti sú veľká skúška a ukáže to skryté ego v každom z nás.
Stalo to za to, synček je moja celoživotná najväčšia láska a aj keby som vopred vedela čo sa stane znovu by som do toho išla a znova a znova
ja nechápem len jedno.Načo si niektoré robia za sebou viac detí ak ich už len jedno vyčerpáva do úmoru a že je ich aj tu na mk vela ale aj z okolia poznám.Po chvilke sú znova v tom🙂 a pritom boli s vyplazeným jazykom už pri tom prvom.Autorka tiež nemám deti nechcem.Ale keby mám, tak fakt iba to jedno.Ale nechýba mi to absolútne.Ak to ale robíš len kvôli chlapovi tak to by som už vôbec nerobila proste neriskovala.Musíš chcieť ty sama bez donútenia
@liusa82 lebo na zlé rýchlo zabúdaš 😀 ja som mala po prvom pôrode brutálne depresie. Prvý rok totálne traumatický pre mňa…a mám aj druhé. Bala som sa, ale popravde som zabudla sčasti nato, ako som trpela. Povedala som si tiež, že mám právo to zažiť znova, inak, podľa seba a pekne a tak aj bolo.
@autorka ja som si presla tymito obavami, doslova realnejsie ako len v myslienkach, a to poporodnou depresiou. zrazu som sa citila, ze nie som dolezita, ze s avsetko zmeni, znici. Mna nicili tie myslienky.
A ano, deti vztah zmenia, ked ste uvedomeli, tak posilnia. Dieta je najvacsia zmena pre ludi v pare,

Tak ak toto riešiš asi dieťa nechceš, tak nemaj. A celkovo, prvé týždne-mesiace sú pre vzťah náročné a sú aj nedorozumenia a hádky, ale ak vzťah predtým fungoval, tak časom ho dieťa len posilní. Iné je ak dieťa náhodou je postihnuté, to 99 percent mužov zdupká a matka ostane sama...