1,5 ročný syn sa hádže o zem. Na akého lekára sa mám obrátiť?
Mám syna, ma rok a pól , je to normálne dieťa no začal sa mi hádzať o zem a robiť strašne cirkusy keď nedostane to čo chce, alebo mu zoberiem z rúk niečo s čím sa nemôže hrať. Aj tón plaču sa mu zmenil na totálne hysterický ,normálne ho nespoznávam. Idu mu asi aj stoličky ale to pochybujem že je z toho. Začína byť aj veľmi agresívny, keď už príde k niečomu takému, tak sa rozbehne a začne ma biť po tvári po hlave. Samozrejme upozornenia “nono,” “nesmieš “ “nechaj to” to je totálny ignor , ako keby som tam ani nebola. Už som z toho na prášky ešte pred mesiacom som bola presvedčená, že mám to najposlušnejšie dieťa pod slnkom a stalo sa zneho presne take dieťa nad akými som krútila hlavami keď ich v obchodných domoch mamky ťahali po dlážke za tričko😂 , na koho sa dá obrátiť v takomto prípade? Kto by mi vedel poradiť ako reagovať a postupovať v takých situáciách? Pediater? Psychológ? Vôbec netuším , poraďte prosím. Ďakujem
TY sa obrat na psychologa, ako mas tieto situacie zvladat... evidentne nevies reagovat adekvatne k tym situaciam a potrebujes poradit... "nono" ked ta dieta udrie asi nie je fakt stastne riesenie, treba silno chytit ruky, povedat hlasno nie a dieta odniest do vedlajsej izby aby mu bolo absolutne jasne, ze to prehnalo... tieto zmeny v spravani su normalne, dieta v tom veku zistuje, ze ma aj vlastny nazor a emocie - ktore nie su v sulade s tym, co chce mama... to neznamena, ze ma dieta problem, ale uci sa tie emocie kanalizovat... od troch rokov to ma v podstate zvladnute a zacina riesit konflikty - rozhovorom... do tej doby pevne nervy, pohar vina, zvladnes to.
klud, nadych a vydych... hlavne si ho nevsimaj... odid a on prestane... jasne ze nie hned, ale proste si vydobija tvoju pozornost....
Ked mi to dcera urobila prvykrat, kricala som, nacapala jej na zadok a aj som si s nou poplakala...samozrejme nie som na to hrda a neurobila to poslednykrat... proste si ziada pozornost... tak odvtedy som ju nechala tam kde bola (samozrejme napr. nie v kuchyni kde su noze a tak.... ale napr. v hale kde sa jej nic nemohlo stat... ak urobila bordel, po skonceni musela upratat...
To ze to nezvladas, je to rovnake s kazdym inym rodicom... dokonca ti poviem ze pri druhom dietati to zas nebudes zvladat... jednoducho sa obrn trpezlivostou a nevsimaj si. Kazde dieta si tym preslo, na kazde plati nieco ine a vobec ti nepomoze ak budes kricat, proste ta to dieta tu chvilu ani pocut nebude... Drzim palce.. u nas uz zuri predpuberta... co by som dala za taky cirkus 2rocneho dietata....
@kiki68 počkaj, to ma ist son zdravým 1a1/2 ročným batolatom k psychológovi🤣🤣🤣, či prechádza bežným vývinom 🤣, no dobre, jedna robí program nudiacemu psovi a decku a druha môže k psychológov, skôr matka, pokiaľ nepoužije rozum ho bude potrebovať, čo potom puberta a iné vychytavky...
No,ked vidíš, že no no nezaberá, tak skus iné, ako ti oisala
@anjelicek26, ved snáď sa nezrutis zo zdravého dieťaťa?
Podľa mňa úplne normálna a pre vývoj nevyhnutná fáza. A áno aj tie zuby prispievajú k tomu, že dieťa je drazdivejsie ako normálne. Tiež by si bola keby ťa bolel zub. Musíš nájsť spôsob (ak ho doteraz nemáte) ak deeskalovat situáciu. Ú nás odjakživa pomáha keď zavolám dcéru objať sa. 🤷🏻♀️ Sú deti ktoré to ale odmietnu. Tvojho syna nepozname, ty by si mohla skôr vedieť co na neho zaberie, ukludni ho... Hlavne, je to normálna fáza, dychaj, nervozitou len prikladáš na oheň. Momentálne ho učíš ako sa bude v budúcnosti vysporiadavat so stresovymi situáciami. Vcelku dôležitý skill do života 💁🏻♀️
@maciatkolulu ako ja som s takýmto nešla k psychologicke, išli sme vo veku 4 rokov s úplne iným problémom, ale s jednou vecou súhlasím. Sú veci pri ktorých viem psychológ poradiť ako sa chovať k dieťaťu keď ma akurát svoju chvíľu. Tiež som sa podozvedala a som bola celkom rada. Veci ktoré som mala úplne jasné mi psychologicka vysvetlila úplne inak a pochopila a súhlasila som s nimi. Všetky sa pri deťoch učíme, každé dieťa je iné, na každé platí niečo ine
@maciatkolulu Ja som chodila kvoli synovi k psychologovi pfuuu, dva roky? Urcite tolko... raz mesacne, s nim, porozpravat sa o veciach, ktore robil, situaciach, ktore robil, ako s nim pracovat. Nehanbim sa za to a hovorim o tom uplne otvorene, horsiu maminu to zo mna nerobi. Syn ma dodnes svoje diagnozy, vtedy to bolo strasne narocne obdobie, kedze nerozpraval a stale a za vsetko jacal... Pomoc som potrebovala hlavne ja sa s toho nepolozit, nebrat to jeho jacanie ako odpor k matke ci boh vie co... vzdy ma to ukludnilo, pomohlo to niekomu povedat bez predsudkov... lebo hovorit o tom, ze je tvoje dieta "divne" a ze ho nezvladas absolutne je tazke. Syn sa nastastie od tych 4-4,5 roka radikalne zmenil, problemy nejake su, ale je to sto a jeden oproti tomu, co som ocakavala s vyvoja prve roky...ale bola to dlha cesta, dostal syn aj odbornu pomoc, do skoly mal odklad, maju v triede asistentku...
@maciatkolulu pojde tam predsa hlavne matka. Moze sa poradit, vyskusat si efektivnejsie reakcie. Psycholog moze aj pozorovat ich interakciu a potom to spolu s matkou analyzovat, dat odporucania..
Na nikoho! V tomto veku je skôr čudné,keď to čo popisuješ dieťa nerobí😉 Mate obdobie vzdoru,gratulujem. A pomôže akurát vydržať,nezahlušiť ho a keď sa zlepšia komunikačné schopnosti dieťaťa,tak to postupne ustane(na určitú dobu,konkrétne do puberty🤣) ale to je až ďalší level. Teraz naozaj iba trpezlivosť a dosť pomôže humor.Keď sa hodili moje deti o zem(aj keď dcéra ani nie) tak ja som dostavala záchvaty smiechu(keď som videla tú malú odutú hubu🥰)
psycholog kludne na poradenie, kludne aj len telefonicke - znama je psychologicka a raz som nieco riesila a normalne mi vysvetlila, ze do toho a toho veku dieta nema danu oblast rozvinutu a co mozem skusit, pomohlo … cize kludne sa mozes poradit, pripadne ti mozno odporuci aj nejaku dobru lahko citatelnu knihu, ktora by ta ako tak naviedla ;)
To “nono, nesmieš .. atď používam skôr na také keď ide tahat káble k telke , keď vyhadzuje veci zo skrine a podobne. Keď ma začne biť pri hre že to berie ako hru tak sa akože rozplacem” niekedy sa rozplače a príde a obijma ma alebo mi dá pusu 😃 inokedy to je bez plaču.
Keď ma takýto záchvat tak sa väčšinou snažím zobrať ho na ruky , obijmať ho a napríklad zaujať jeho pozornosť že mu ukazujem niečo z okna napríklad , alebo kvietky ovoniavame. Lenže to ho ukludni tak 1 krát z 20.
Väčšinu času sa začne úplne brániť kopať biť. A to iste aj pri uspávani. Chodi spať o 10 večer poslednú dobu , už nevidí na oči od únavy , ale urazený že musí spať sa naschval tak otočí aby ma mohol kopať do tvare a reve. Fuuurt len reve za všetko. Ja už ani nechcem ďalšie dieťa lebo ja nato nemám asi povahu ani psychiku.
môj je na tom podobne a nech sa niekto hneva nehneva nech si o mne každý myslí že som zla matka ja svojho normálne bijem po riti (nie silno pp plienke) kľudne aj v obchode hodiť sa o zem kôli tomu že mu nekúpim hrniec? no isto dostane raz 2x 3x a potom uz ide pekne doma skúšam že ak niečo chce nemôže hodí sa o zem tak sa tvárim že ho nevidím
zmen seba nie dieta, skus si nastudovat knihy o vychove vela sa tam dozvies ako mizes ty pomoct dietatu v sanej faze vyvoja drzim palceky
Určite sa nerozolac tak, aby aj dieťa plakalo?to kde si počula?Zaujať niečom iným to áno výber nejakú hračku a hraj sa nevšímaj si ho.To, že chodí spávať 22 ani nekomentujem načo ho tak preunavis?buď prestane kopať, alebo odchádzam ..nech ho ukladá muž nedá sa?keď je dieťa frustrované, že niečo nemôže, tak ho objímanie ešte viac vynervuje to platí na máloktoré dieťa.Skrinky máš mať zabezpečené zámkami, káble...tiež, alebo ho daj odtiaľ 100x preč.Ty musíš byť pevná a zasadova prišiel vzdor trocha skoro, ale tak čo už...ja som v tomto období dala raňajky a von prišli sme domov obed spat olovrant a von🙂akonáhle sme boli doma všetko jej podávalo ruky.Este príde všeličo len neplač...dieťa, keď vidí plakať mamu má veľký strach.Tak skús sa poradiť so psychologickou, ale to by tam museli byť všetky ženy medzi 2-3 r povie Ti hranice, byť zasadova, nepovolit...skôr si prečítaj nejaké články, knihu ona nie je u Vás doma nevie presne vyhodnotiť situáciu.A, keď nič nepomôže aj by som ho tukla po zadku, ale ja nie som za bitie deti ..zober ho preč vedľa do izby a záujmu niečím inym
A urazený, že má ísť spať?tak ty si mama nie?
Neboj sa on dobre rozumie, keď mu povieš, že nemá kopať.len ho nenechaj vygradovať do takého stavu, že je veľmi unavený, lebo to je ešte protivnejsi.Neboj sa budú dobre a horšie dní ja som stále za to, že dnes je toľko edukacnych hračiek, možnosti, že až...daj mu hrať sa s plastelinou, a stále si myslím, že deti majú byť čo najviac vonku žiadny kočík, ale nech vybijú energiu vybehaju sa najesť a odkvacnut🙂)
Ok, po prečítaní mam ešte potrebu dodať, že konkrétne objimanie nasrateho toddlera nesmie byť na silu, nevyžiadane a z tvojej strany. Moja je objimaci typ, ale keby som ju v stave zlosti išla objímať ja, situáciu by to pravdepodobne zhoršilo. Vždy sa jej len opýtam ci chce, respektíve ju zavolám objať sa. Prísť musí ona za mnou. V opačnom prípade by šlo skôr o wrestling lol
Vitaj v obdobi vzdoru 😀
Najdi si tu diskusie, odporucania na knihy, s kludom aj psychologa. Ako pisu baby - pomoze tebe to dostat zo seba von, vysvetli ti par veci, povie ti triky. Co bude fungovat v akej situacii si musis vyskusat sama. Ale tiez je mozne, ze to nebude fungovat vzdy.
- objat/drzat
- odist, ale sledovat z bezpecnej vzdialenosti, aby si neublizil
- odlucit pozornost
- rozlisovat medzi situaciami - choose your battles. V situaciach, kde ide o zivot - si este fyzicky silnejsia, prenes kopajuce protestujuce dieta cez cestu, ked nechce dat ruku. Ked chce zelene ponozky a nie cervene, nech si ich da - to je jedno.
- ...
A ak to este nemas, zabezpec domacnost. Daj zamky na skrinky a sufliky, kable schovaj. Co neuvidi, to ho nebude pokusat. A co neotvori, to nerozhadze a nebudes mat s tym robotu 😉
V kuchyni mu vyclen jeden suflik/policku, kde mu das plastove riady, to si moze vyhadzovat a hrat sa s tym.
Odporucam knihy:
Harvey Karp - The Happiest Toddler on the Block
Elisabeth Panltey - The Nop-Cry Discipline Solution
blog Dr. Laura Markham
A staru dobru klasiku Ako hovorit, aby deti pocuvali a a ko pocuvat, aby deti hovorili
P.S. Aj mne prasknu nervy a zruknem, vsetky precitane knizky a rady su v momente v cudu... Aj ja som len clovek 😉
@luccija skúšala som už všetko na to bitie po tvári a toto jedine pomáha , ak mu chytím ruky hlasno poviem že to nesmie robiť tak ako mi radili vyššie drbne mi ešte silnejšiu. O 22 chodi spať posledných 10 dni asi aj to nie vždy. Doteraz max 20:00-21:00 už spal. Neviem ako rolldoor zabezpečím zámkami.
Muž nemá nato trpezlivosť. On je zo všetkého nervózny. Potom som zbytočne ja zneho nervózna , tak radšej si to porobim sama.
@ichbinich ďakujem pekne pôjdem si kúpiť nejakú z tých kníh 🥲
No obdobie vzdoru je makacka,ale je to normalne obdobie a jedine co zabera je ignoracia toho divadla co decka skusaju. Bez publika sa mu to dlhodobo neoplati. Psychicke vydieranie placom a neviem cim urcite nepomoze skor je to trapne . Je moderna doba a nie je hanba sa poradit s psychologom..ale mama. Pripadne si nieco precitat, pozriet par webinarov.
+ dodatok číslo 2. Snažiť sa zaujať niečím iným kvietky a pod je z môjho pohľadu ešte viac frustrujúce pre dieťa /kohokoľvek. Akoby si ho ani nebrala vážne a snažila sa znevazit jeho pocity - áno chápem ze to nieje tvoj cieľ. Každopádne zmeniť tému ak je pre mňa niečo dôležité (napríklad zle postavené kocky lega, nesprávny tanierik pri raňajkách a podobne závažné situácie) vyznieva pre kohokoľvek frustrovaneho ako disrespekt. To je akoby si mužovi vyčítala že ti doma s ničím nepomáha a on by ti začal ukazovať mixér. Boh ho ochraňuj.
Dcére spadne veža z kociek? - hovoríme o veze z kociek - padla ti veža? To je mi ľúto. Pomôžem ti? Chceš objať?
Nechce kráčať smerom ktorým potrebujem? Nechceš tadiaľ ísť? Je mi to ľúto. Objať (čokoľvek co funguje - u nás je to objatie 🤷🏻♀️)
Po objatí, pripadne komunikácii o tom co ju hnevá je resetnuta, kľudná a jasne ze ideme zase tým smerom kde nechcela, chce to len dostat dieťa so stavu sialenosti. Ja fakt odmietam ťahať dieťa za nohu po nákupnom centre. Toto samozrejme ak sa bavíme o "zdravom" dieťati.
PS osobne nesúhlasím ani s tou ignoraciou dieťaťa. Za mňa znevazujuca praktika. Definitívne nie.
@haley7897 ale on miluje kvietky 😃 nič iné keď sme vonku ho nezaujíma len čuchanie kvietkov a kamienky. A myslím že take debaty by ešte nepochopil. V tom spočíva celé moje zúfalstvo že ja nerozumiem jemu a on mne
No počkaj, ja ani nemyslím nejaké závažné obsirne debaty na tému padnuty chlebík a pod. 😅 Najjednoduchšie slová, výrazy a pod budú úplne ok. Štandardna konverzácia s mojou kým začala hovoriť by vyznela ako pre bláznov, typu : "chlebík bam bam? Oh no. Hug?" 🤣🤣🤣 fakt žiadne hlboké debaty 🙈 pointa bol adresovať co ju trápilo aby sa cítila "videná" a pochopena.
pekne s tebou mava. Moj ma 1.5 roka, zvysenie hlasu a iny ton funguje uplne dokonale. Ked ide robit co nema a upozornime ho vacsinou sa zasekne. Ked pokracuje tak zvysime hlas a on vzdy prestane. Este aj plakat zacne :D lebo chce pokracovat ale vie ze nesmie :D Ale mi to pouzivame od kedy zacal robit lotroviny a naucil sa ze ked pocuje iny a hlasnejsi ton tak sa treba zastavit. Funguje to ale len vnutri :D Vonku je hluchy.
@haley7897 najhoršie je že človek ajtak nikdy nepríde nato čo je najlepsie lebo aj tu môžeš vidieť že koľko odlišných názorov a rád sa tu našlo. A teraz si vyber 😃 fakt na to asi neexistuje žiadny “návod”.
Mna len desí že ho to nejak poznačí do budúcna ak náhodou budem naozaj zle postupovať. Že ostane taký nevychovany zlý chalan a aj v škôlke bude mat problémy a tak.
@ledgerka No to my keď zvýšime hlas tak ho zvýši aj on a ešte začne aj rukou prísne ukazovať a kričať namňa s hlasom jak kačer donald že “mamaaaa” 🤦🏻♀️
No áno, každé dieťa je iné, vyrastá v inom prostredí a teda treba nájsť spôsob "na mieru". A neboj, nevyrastie z neho žiadny nevychovany moron - očividne sa zaujimas a staráš - to je najdôležitejšie a časom sa to odrazí aj na ňom. Toto sú také náročné obdobia a nikto z nich nevyjde úplne dôstojne 😂
Hlavne kľud. Ako si písala, krik nepomáha. Len situáciu eskaluje. Snaž sa byť kľudná, dieťa vycíti, že ma v tebe oporu. Neboj, toto obdobie prejde a príde iné otrasné obdobie 🙈😂 kľud, prvých 20 rokov je vraj vždy najťažších... ✌🏼
@haley7897
Iba prvych 20 rokov? To si ma ukludnila, ja som kdesi citala, ze prvych 25 😂
Inak uplny suhlas. A ozaj clovek nikdy nevie, co v ktorej situacii zaberie. Alebo jeden den nieco funguje a na druhy den vobec nie. Na prasky, ano. Alebo na vino/vajecny konak/cokoladu/vyber si 😀
Akurat to objatie ja sama nedokazem. Ked som rozculena, tak to z mojej strany nedokazem. Ja potrebujem fyzicky aj casovy odstup. Ale potom sa viem ospravedlnit, ak som napr. nakricala na deti kvoli "somarine". Aj to je podla mna dolezite. Ked cloveku pretecu nervy, ze sa potom ospravedlni, dietatu vyvsetli situaciu. Jasne, ze 1,5 rocnemu tazko vyvsetlovat, ale staci povedat, je mi to luto.
Keby som syna zobrala pri jeho záchvate na ruky alebo objala, asi by mi oči vyškriabal 🤣 fakt neviem kto prišiel s touto metódou, to uz radšej capnut po riti. Si to predstav opačne, si z niecoho frustrovaná, mas nervy, zlosť, nevies inak vyjadriť emócie iba nejakým výbuchom a zrazu k tebe niekto príde a chce ta objať, narušiť tvoj osobný priestor fyzicky a prerušiť tvoj spôsob vypustenia pary - ved chytis raz taký veľký amok.
Mne ked sa hodí o zem, či doma, na ulici hocikde kludne mu poviem ze sa nic nestalo, takto to napravime a ďalej ignorujeme. On sa vyzuri a ide ďalej. Veď tie detí nemaju ako inak dať svoje emócie a pocity na javo. Nerozprávajú, toto je ich prejav a učia sa s ním pracovať. A sama vidím ze proste ta ignorácia funguje. Bez obecenstva nie je divadlo ;)
Obdobie vzdoru a podla mna psycholog. Lebo ten moze dat dobre rady, ako sa chovat v konkretnej situacii.