6 ročná slečna má obrovský strach
Ahojte,
chcela by som sa s Vami podelit a zároven poradit ohladne strachu.....Moja lásočka má neskutočný strach...ked mala 4,5 roka išli sme od mojej mami večer domov, zrazu mi hovorí, mami vezmi ma na ruky....a od toho večera je to hrozné...v tu noc spala vo svojej izbe a zobudila sa s plačom utekajuc do našej spálni...bola vydesená..ked som sa jej v noci pýtala, čo sa stalo? hovorila, že videla postavu ,,ducha,, opisuje ju ako niečo biele, čo len tak volne stálo... a od vtedy sa to s nami vezie....stále...nemožem ju len tak poslat do druhej miestnosti, nech si ide lahnut,lebo začne plakat, spusti prosby nech k nej idem ,, maminka moja milovaná, prosím nenechávaj ma tu samu, maminka bojím sa....a takto je to stále....ked sa sama kupe, hra, každé dve minutky kríči moje meno, aby sa uistila, či sme v byte...boli sme už aj u psychologa, lebo som si myslela, že to má niečo spoločné, že sme rozvedený..podla, psychologičky je všetko v poriadku....musíme s nou chodit spat, z jednej strany ju objímam ja a z druhej strany moj priatel...musí nás cítit...ma pomaly 7 rokov a stále spáva s nami...aj po roku a pol spomína ten večer, kde vraj videla tu postavu, ja sa to snažím obrátit, že ked aj niečo videla, nechcelo jej to ublížit, že to bol anjel, ktorý ju stráži....ale nepomáha to....čo mám robit? ako jej pomoct zvládnut strach????
V detstve som tiez videla ducha a drzalo ma to vela rokov, ani ako skolacka II.stupna som nemohla byt sama doma, poviem Vam pravdu, ze v rodicovskom byte som byvala 20 rokov, a nedokazala som ani byt doma sama a to uz duplom nie spat v nom... Mala som s tym dlho problem. A dlho som spavala s rodicmi v spalni. strach s duchov ma drzu do dnes....
anjeliček, nenazvala by som to zamaminkované. Mne sa malá nebojí spať u kamarátov, babky, so sesternicami a pod. bojí sa však spať sama v tme. Preto je doma problém, lebo my sme často ešte s mužom hore keď ide ona už spať. A zdôrazňujem "sama" a v "tme". Nej je úplne jedno kto vedľa nej spí, len aby tam niekto bol.
@sweetsuzi si to krásne napísala...pre mna je doležité aby vo mne cítila oporu, aby vedela, že aj ked to znie divne, verím jej...ved sa hovorí, že deti do istého veku vidia duchov nie? tak ani ja istotne nemožem povedat, že je to hlupost.. neanalyzujeme to, len som sa jej raz či dva krát snažila o tom ,,vážne detsky porozprávat,,....a ak mám byt uprimná, neviem si predstavit, že si v pohode lahnem do postele, zatial čo ona bude plakat v druhej izbe....
@helencek práve preto som sa rozhodla podelit sa o moj-náš problém....chcem počut názor mamičiek, ktorý zažívaju niečo podobné a chcem aby mamičky tu vedeli, že je mnoho detičiek, ktoré sa boja a preto si musíme o tomto podávat informácie a rady...ani Emma nejde sama na záchod, napríiklad včera: ja som v obývačke a ona sa hrá vo vani a stále kriči na mna mami?mami? a stále sa jej ozvem, pretože ona ma potrebuje počut....možno niekto povie, že je to choré, že ten jej strach si netreba všímat...ale oni nepočuju ten prosebný krik, aby neostala sama...a ak mám byt uprimná, svojho partnera síce milujem, ale v tejto situácii kašlem na parterský život na ktorý poukazuje anjeliček...aj ked u nás milovanie nejde bokom 🙂 ked chceme byt spolu ako velký, tak si slečnu uspíme skor....ja len potrebujem rady mamičiek, ktorých detičky maju podobný problém a to strach!
@bianka0111 môžem sa opýtať? Ako dieťa je inak hravá, priateľska...? Teda bojí sa len vtedy keď je sama? Alebo to máva len a len pri zaspaváni. Či teda u nej nevznikol, z toho zážitku v ten večer keď mala 4, 5 r., nejaký zlozvyk?
Inak ak psychóg tam ozaj nič nevidí- teda nemá vidiny, je hravá, bystrá...tak to je potom nie psychologický problém. A potom aký???
Ale môj názor :je že strach a práve strach nekonkrétny sa považuje za úzkosť.Ale strach u dcérky je konkrétny - lebo sa spája s nejakým zážitkom. Strach je produkt neistoty.Nikdy nie pokoja a tento strach bol jedine prenášaný z rodič na dieťa. Strach vzniká vtedy keď chýba bezpečie. Pocit po bezbečí absentuje a silnie túžba po ňom. Bezpečie aké? Veď Jedine rodičia ho maj, teda ho dávajú.. ALe mohlo sa stať, že ho aj nemali ( niekedy???). V detskej hlave môžu vzniknúť záhadné spojenia, ktoré sa nám rodičom môžu zdať nepochopiteľné a banálne. Chlapec ktorý sauž obliekal sám, sa odrazu bojí otvoriť svoju vlastnú skriňu so šatami, lebo je v nej strašidlo. V skutočnosti raz práve vtedy, keď otváral svoju skriňu, počul, ako sa jeho rodičia hádajú. Niekedy si ani sami neuvedomujeme, ako môžeme vlastným strachom svoje deti nakaziť strachom. ...príkladov by bolo habadej. MOžno tvoja dcérka niečo videla, ale ona sa stým musí vysporiadať...podľa mňa tak, že pocíti uvoľnenie. Skúsila by som niečo kde by som vybila jej energiu, a skúsila by som voliť iný spôsob zaspavánia...a učiť sa vždy niečo nové, aby ste sa o tom pred spaním mohli porozprávať
A nechýba jej ocko?
@bianka0111 inak prepáč až teraz som si všimla, že chceš len rady maminiek, kt. majú stým konkrétne skúsenosti. Len ja som sa témou úzkosti a strachu zaoberala trošku, tak som napísala krátko 🙂
@simcika....nie neber to tak, práve, že tvoj príspevok ma velmi zaujal...dokonca mi priniesol zmimomriavky...teda som rozvedená, a moja dcérka žije v striedavej opatere teda žije aj so mnou aj s tatinom...striedavku nemáme týždnovu, ale za týžden sa s tatim, či so mnou vidí aj viac krát týždenne....hádala som sa s jej tatinom, ale to by ten strach prišiel skor, teda v tom období že? je hravá a enrgická..tancuje, spieva hrá sa....zvykneme zaspávat v obývačke pri telke, to je v tedy ok...dáme si rozprávku a zaspi...problem je ked ju pošlem do inej miestnosti, aj ked tá miestnost je osvetlená....s terajším partnerom sa nehádame, má ho rada...ak moj partner nieje doma, tak ho večer vyhladáva, proste chce aby bol doma....kludne sa ma pýtaj, analyzuj, rad som vdačná za každý názor....oco? myslíš, že je s ním málo? ved napríklad teraz je u neho a bude aj zajtra...ked to vezmeme časovo je s nami rovnako mesačne....
ten strach je reálny, tak že sa nejako a v nejakom čase preniesť musel, ale to si predsa nevyčitaj, dôležité je že pre ňu znesieš aj modré z neba:D Ak rada maluje, snazila by som sa jej poskytnut výtvarny kruzok - alebo nech maluje doma, tam sa rodic dozvie vela, ako nakreslí obrázok. Športovať.... A ak nechce ist do inej miestnosti, tak má na to svoj na pohlad iracionálny pohlad, ale jej sa mohol spustiť chod starchov, ktorý sa jej takto zmätene pospájal. Netreba ju nútiť ani to skúšať, ona sama sa s tým vysporiada a raz do tej izby sama pôjde. A skusiť nové podnety, a bude to v poriadku. Skúste je neuveriteľne veriť a to sa odrazí aj na jej správani. Keď Vás zavola k sebe a bude potrebovať bezpečie, objatie, treba to urobiť ale nehovoriť jej to, že " ale veď sme tu v druhej izbe.." Tým jej nedávate istotu. Potrebuje vedieť že ste tu pre ňu, vždy. Neviem aké máš dieťa,ale ak má rada humor určite to pochopí, a treba skušať...Keď sa bude hrať sama a bude Ťa volať " mami si tu" , alebo "mami kde si! prísť pomaly k nej a povedať jej " taká tu nie je" alebo niečo podobne. Nechem tým povedať aby sa problém zľahčil ale hlavne uvolnil. A možno by jej dobre padlo ( ale ja viem ze sa to možno nedá) aby vás oboch mamku, ocka a este aj priatela sem - tam spolu videla. Tak budu jej dva svety jeden, a nebude zažívať a cítiť stále nejaké prázdne miesto. Tak bude to ok, ja si myslím, že vy všetci potrebujete sa uvolniť- dieťa to veľmi ľahko absorbuje, ako aj dobre tak aj zlé. Držím palec!
my s duchmi narábame asi tri dni čo dcéra pozerala film posol duší zrejme nič tam nebolo príjemne, ale sme v takom štádiu že prišla zo školy a povedala že si myslela že vedľa nej je duch a prišlo jej zle. Dcéra ma11 rokov. Sú to tri dni ale ja neviem už ako ďalej. Tvrdí že aj keď číta alebo robí čokoľvek stále len nato myslí . Preplače celé dni v noci samozrejme spí pri mne nakoľko manžel pracuje mimo domu. Ja som v piatom mesiaci a vôbec mi to nieje príjemne teraz riešiť také veci. Stále dávam pozor čo deti pozerajú no potrebovala som isť nakúpiť a vôbec by ma nenapadlo že prepnú na niečo iné. čiže bojujeme s duchmi ale u nás sú určite len myslené. Ak viete poradiť ako to skôr premôcť vopred ďakujem.
My máme tak isto veľký problém so strachom 6-ročného syna. Má i brata-dvojča, takže takmer vôbec nie je sám. Napriek tomu má strach byť sám v izbe i cez deň. V škôlke sa nám dokonca stalo, že sa radšej pocikal, než by išiel sám na záchod (detičky odbehli a on tam zostal sám). Pani učiteľku sme upozornili a už sa to viac nestalo. Jeho strach neberieme na ľahkú váhu, ani ho nepodporujeme, je veľmi reálny, zdá sa mi úplne existenčný. Keď spolu o tom hovoríme (často začne debatu aj sám), nevie pomenovať nič konkrétne. Objednala som ho k psychologičke a primerane veku som mu to aj povedala a on sa tam teší..., to je podľa mňa ozaj smutné... .
