Ako zvládnuť úzkosť pri chorobe dieťaťa?
neviem ako presnejsie to popisat. ale ked jeden z mojich synov napr. horsie zakasle, trebars astmaticky, alebo skaredo spadne, alebo cokolvek ine, tak mna chyti nenormalna uzkost, ze dalsia choroba, alebo uraz, vela sme si toho zleho prezili, rozne choroby aj operaciu, aj zopar urazov. vacsinou boli aj nejake komplikacie...
chladnokrvnost mam, zatial som vzdy vedela rychlo a dobre zareagovat, ci uz to bol astmaticky zachvat, alebo dat prvu pomoc, tak mojim ako aj cuzdzim detom, ale vnutorne mam po tychto zazitkoch brutalny stres. jeden krat som sa dodatocne, ked uz bolo vsetko ok, dieta osetrene chirurgom, dostali sme sa aj domov... nejako... dokonca zo stresu povracala.
proste som uzkostny typ odjakziva, viem to... vo vsetkom. a viem aj to ze jesen je u nas vzdy zla, starsi sa casto dusi. niekolko krat mala k nam vyjazd zachranka, prisli o 5 min. 12. doslova, pretoze lieky nezabrali a nevladal dychat. ☹
no a dnes mi par krat fajnovo zakaslal, teraz sa budi zo sna co tazko dycha, je zahlieneny, viem ze bude tazka noc. no a od prveho zakaslania mam zas stres, vysoky tlak, tep taky ze mi ide srdce urvat a neviem sa upokojit.
mozno je to tym ze je to prve take silnejsie po lete, dalo sa to cakat, ale aj tak...
logika mi hovori, prezije.... ale neviem sa nijak ukludnit
co robite v takychto pripadoch vy?
je tu este nejaka takato uzskostna mama?
ak hej, co robite? ako sa viete upokojit?
@sisaha ona tak zvrieskla na mojho Samka,ten sa potom cely cas za mnou schovaval,ked sme odchadzali s kartou,vybehol prvy a cakal ma az za dverami. a prve co povedal-maminka,k tej strige uz nepojdeme,vsak?
a ked sme boli u Komadovej,ta na neho,aby si sadol,ze sa trosku porozpravaju,ze potom sa porozprava so mnou a on sa moze hrat s autickami, ktore tam pripravila...uplne iny pristup,neda sa to porovnat 🙂
@xlucia ja viem..myslim si ze strach ma asi kazda z nas,,strachom sa zacina tehotenstvo,..ci to donocim nedonosim..potom strach s tych vysledkov zdrave nezdrave? pri dvojkach..maju spolocnu placentu? alebo kazdy zvlast? bude stihat zasobovat...atd....asi strach uzkost idu jednou rukou z materstvom....ale treba proste zit tu jednuu minutu ktora prebieha.bohuzial asi sa zivot inac brat neda.......
@sisinka76 to hned pri tej navsteve ako kricala na maleho si vzala kartu? a co take strasne robil, ze na neho tak skrikla???? moji su vnutri dost divoki a zatial na nich nekricala, a ani jej to neodporucam...
@dusika11 mas pravdu, ja si to tiez hovorim, len mi to casto krat nejde. ak mame stresujucejsie obdobie,tak mi nejde moc lahko ostat kludna. len mam pocit ze to stresujuce obdobie uz trva nonstop akosi pridlho ☹
@xlucia no ja ta chapem...ja to tiez mam kadeake...snazim sa aspon trocha najst casu pre seba v takom obdobi...bud sa sama prejst po obchodoch...alebo ked uz deti spia od tej osmej vecer citam si pri nich do dalsieho krmenia..viem ako sa citim....ale treba si zachovat psychohygienu...lebo kto sa potom postara o deti ked sa clovek zlozi? neviem ktora mamicka tu pisala ze potom sa uzkost moze preniest na dieta..skus si najst nieco co ta bavi...ja aspon raz za dva tyzdne idem na tae boo a potom mam mysel uplne v pohode...nemas niekoho kto by ta vystriedal?aby si si zachovala aspon jeden konicek...vies neda sa ustriehnut deti od vsetkeho bohuzial nie je to v nasich silach sme len ludia......
@sisinka76 mrzi ma o z lekarkou ja som mala magora gynekologa,,tan po mne reval ako nepricetny nepomohla ani staznost na lekarskej komore..predstav si zvalili to na sestricku aju vyhodili...potom som sa dozvedela ze on pije..a ked nema davku je odron obycajny....su ludia a ludia a dobre si urobila ze si odisla.........
@xlucia si normálna mama. Určite úzkostné stavy zhoršuje aj únava a vyčerpanosť, ktorá ide ruka v ruke spolu s častou chorobnosťou detí. Starostlivosť o choré detičky je veľmi vyčerpávajúca, je to veľký stres, aj niekoľko nocí sa nevyspíš, niekolko dní poriadne neješ...Akonáhle sa Ti čo len trochu dá, oddýchni si, poriadne sa vyspi, oddych a dostatok spánku Ti dá silu aj na psychické zvládnutie ťažkých situácií.
@xlucia existujú občianske združenia, ktoré združujú rodičov, ktorí majú postihnuté deti, deti s vážnym ochorením a vydávajú informačné brožúry pre rodičov chorých detí s radami ako zvládnuť starostlivosť o deti. Na prvom mieste radia: starostlivosť o choré dieťa nemôže spočívať na pleciach len jedného rodiča. Musia mu pomáhať viacerí rodinní príslušníci alebo opatrovateľky - manžel, krstní rodičia dieťaťa, starí rodičia, ujovia, tety, opatrovateľky....aby mal čas na seba, na svoj odpočinok a relaxáciu.....lebo inak dôjde u takto vyťaženého /hoci nepracujúceho rodiča/ k vyčerpaniu až vyhoreniu, dokonca môže sám vážne ochorieť.
@evabb35 no rada je to dobra, ale u nas nerealna. muz chodieva velmi neskoro, pred desiatou vecer je doma malokedy. plus k tomu ma skolu,takze videndy robi na nej. nema ma kto vystriedat. iba ak svokra max. na hodinu ked pride k nam, ale ju nechavam samu s detmi len ked je to naozaj nevyhnutne.
na konicky mozem zabudnut. mne vseobecne pomaha najviac nieco robit, upratat, navarit nieco speci... proste vidim za sebou aspon nejaky vysledok. alebo si pokecat, a tak uvolnit to napatia. ked nie inak, tak aspon tu na MK
@xlucia Tiež som si to isté pomyslela, keď som to čítala. Koľko hodín denne spávaš? Keď si pomyslím, že som kedysi spávala max. 5 h denne, tak nechápem ako som tak mohla vôbec žiť a nezaspať postojačky. Najesť cez deň? Nehrozilo. Tak som aspoň pila kedy som mohla. Vtedy mi kamarát povedal, že som správna utrápená mama. Vyčerpaná som bola. Dnes s odstupom času môžem zhodnotiť, že som bola strašne vyčerpaná.
Si úplne normálna utrápená vyčerpaná mama. Drž sa. Bude dobre.
@evabb35 diky. no je to uz lespie, ako byvalo, co sa spanku tyka. pri starsom som standardne spala 2az 3 hodiny niekolko mesiacov, lebo plakal cca do polnoci aj cosi. sprchovat som sa chodila o jednej v noci, a vstaval o 4 rano a medzitym som 3 az 5 krat kojila.cudujem sa, ze mi vtedy nepreplo. ked sa mi podarilo posunut vstavanie az na piatu rano, salela som od radosti. teraz uz aj byva ze spia od tej jedenastej do tej siestej s tym, ze noci bud placu, alebo kaslu, cize mna budia, ale oni spia.
ale starsieho som uz naucila, ze sa ide vycurat v noci sam. takze sa zabudim iba ak velmi trieska. resp. az ked splachne a pocujem ho cupotat naspat. boli aj casy, kedy sa u nas v noci ozval reeeev, ze som v panike bezala ze co sa deje (casto ho zaleje krv, a nevie dychat, tak vzdy utekam jak o zivot s tepom 150 ☹ ) a on ked doplakal a uklunil sa, tak mi povedal ze mi zabudol povedat ze ma lubi 🙂 , alebo najnovsie, ze som mu nepohladkala chrbatik ked zaspaval.
mladsi zasa potrebuje o troch v noci oznamit, ze sa chce so mnou tulit. no zabijem sa 😎 ?
Ťažko poradí úzkostlivá matka úzkostlivej matke, ale si myslím, že je prirodzené, že sa o deti bojíme. Moji sú alergici, astmatici, trápia nás kašle, sople, bronchitídy, starší syn ako malinký mal operované srdiečko, zašívaný palec, nohu v sádre, rozbité čelo, oparený vodou....a pri tom ich milujem nadovšetko, len stačí zlomok sekundy... a niečo sa stane, ale neviem, či to neprivolávam aj ja sama, lebo sa o nich veľmi bojím, aby sa niečo nestalo a ako naschvál sa stále niečo prihodí. Podvedome stále čakám, že sa určite dačo stane, alebo budú chorí... je ťažko sa toho zbaviť, keď človek toľko s nimi prežil a o nemocniciach ani nehovorím...
Jeden lekár mi vravel, že pozitívne myslieť a ešte raz pozitívne myslieť.... hmmm, brať veci s nadhľadom, ale pre mňa je to ťažké...
my toho mame s malym tiez dost nalozene, o tyzden nas caka operacia lebky,, pretoze sa mu predcasne zrastli lebecne svy, na ct mu pri tej prilezitosti zistili jednu vrodenu vadu na mozgu, cvicili sme vojtovu metodu a dnes nam zistili selest a este zuzenu aortu na srdiecku, ja placem, otravujem s tym muza, no a on ma so mnou chudak trpezlivost, mamu otravujem tiez, a sestru,.. pri malom sa usmievam, ale ked sa hrame alebo prezivame nieco krasne vzdy ma tam mataju tie jeho diagnozy.. ktore su, ale este sa neprejavili, a mozno sa ani neprejavia, a dnes nam kardiologicka povedala, ze si treba riesit len to co je aktualne a nezatazovat sa tym co by mohlo byt alebo uzivat si zivot, uzivat si nase deti a nebat sa.. lebo sa z toho mozme len zblaznit.. 😒
@ellahop srdiecko nechaj tak, uvidis zvladne to. nebude spickovy sportovec, ale byva to. ja to mam v karte tiez...
a tie svy, budem na vas mysliet. taky drobec, ale uvidis, zabojuje
a ako ma vrodenu vadu? lebo mne jedna hematologicka poveda potom co mi zistili chorobu v krvi, ze 80 percent ma nejaku chybu v krvi alebo mutaciu.
a to iste plati aj o mozgu. kvazi dokonaly ho nema nikto, mnoho odychlok aj ked sa zisti nema vplyv na kvalitu zivota ani inteligenciu, len sa o tom proste vie.
niekedy to nie je ani dobre, lebo su z toho len stresy
ma dandy walker variant, je to vada na mozgu, su tam cysty a v zadnej jame lebecnej ma viac miesta ako by malo byt, zatial je to vo faze ze nic sa nedeje, ale napriklad sa mozu tie cysty zvacsovat alebo sa bude tvorit viac mozgovomiesneho moku a moze vzniknut hydrocefalus, tato vada sa vacsinou zisti nahodne pri ct vysetreni. a moze znamenat vela ale nemusi znamenat nic. kazdopdane sme na to sledovani, vsade sa to pise ako prva diagnoza a ide to s nami na kazde vysetrenie. a mne je z toho nazvu uz zle...no neurologicka i dr. horn, ktory ho bude operovat ma ubezpecili ze cim neskor sa to prejavy, tym mensie zlo to narobi a neurologicka si dokonca mysli, ze ked ma maly 11 mesiacov a ziadne problemy je velky predpoklad ze uz nebudu. a aj preto mam strach. mna uz nejaka teplota nevie rozhadzat lebo nas caka ta operacia,, a to bude velky napor na psychiku a celkovo na vsetko. po operacii na neho budeme musiet davat pozor mimoriadny. lebo sa nebude moct udriet, no vysvetli babu, ktore ma naslapnute na chodenie ze ale opatrne zlaticko. ako budeme po operacii fungovat nemam potuchy... ale hlavne je ze je inteligentny a robi nam radost.. keby ste ho videli na tom kardio vysetreni ani nemukol.. lubime ho. 🙂
@xlucia Ahoj,mam skusenosti s podobnymi problemami.Ak sa psychicke potiaze takto uzko prepajaju aj s fyzickymi ako napr vysoky tlak,zvracanie je to dost obtiazne zvladnut len vlastnou silou a volou,preto ja by som Ti odporucila aj pomoc psychologa,ktory Ti poradi mnozstvo sposobov,ako zvladat takyto stres a sama uvidis,co na Teba plati.Su rozne sposoby ako napr autogenny trening a ine,ktore sa vyuzivaju pri uzkostnych poruchach,ktorych je naozaj velmi vela.Ty sama vies najlepsie ako sa citis,no ak mas pocit ze to nezvladas,preco si to neulahcit a nevyhladat pomoc odbornika,ked je cloveku vnutorne dobre,zije sa jemu aj vsetkym naokolo lepsie🙂drzim Ti palce aby si to zvladla co najlepsie
@xlucia preskakala si si toho strasne vela, necudujem sa, ze si v strese. Tvoje pocity su adekvatne k stavu, ktory doma mas. Na tvojom mieste by som sla k obvodnemu lekarovi, nech Ta odporuci psychiatrovi - nic v zlom, ale mozno by Ti pomohla nejaka pomoc - docasna - aby si tazke obdobia zvladala lahsie. Ja by som sa na tvojom mieste bala, ze sa zosypem a co potom s detmi? Prajem Ti, aby boli deticky zdrave, alebo aby sa ich stav aspon stabilizoval a zlepsoval. To co prezivas je hrozne pre kazdu maminu.
@xlucia ahoj, ako citam co pises, resp. pisete vobec sa necudujem ze ste take uzkostlive, mna by davno otocilo. ja mam maleho co ma uz rok a nenecham ho an na chvilku sameho od kedy mi padol z postele a strasne plakal a a to je zdravý, lebo mam paniku ze sa mu nieco stane. ak by sa stalo tak neviem co by sa stalo. 😖 😖 😖 😖 😖 😖 drzim vsetkym nam mamam palce.
pozrieť si modré z neba. a hlavne myslieť pozitívne. to veľmi pomáha
ja sama mám veľa zdravotných problémov, ale snažím sa myslieť pozitívne a cítim sa dobre.
@xlucia svoje deti zverujem P.Márii a nejako extra sa nebojím,beriem život ako ide,som zdravotník,viem reagovať,nedávno som bola na výbornom školení o p.pomoci pre sestry ,tito školenia sa organizujú aj pre materské centrá,odporúčam,ak budete mať možnosť ...viete napr.ako dostať von cudzie teleso ak sa dieťa dusí?

@xlucia od Kotzigovej sme my odisli,jedna neprijemna skusenost stacila ☹ na Fedinovej je MUDr. Komadova, super lekarka,mily pristup a fakt odbornicka