Detská depresia

@kubkovamama a ešte k pomalosti... to je veľa chlapcov takto... a vysokoškolákov. Synovec detto, na všetko mal čas, pomaličky rozpráva, pomaličky sa pohybuje, ale zase vynikajúci v škole a aj v športe či posilke. Proste vo veciach čo ho bavia tam vydá maximum a v tých čo ho nebavia tam sa javí byť ako slimák. Napr. syn každý deň si ide pocvičiť do posilky čo máme... ale keď ho pošlem so smeťami alebo na nákup (ide), ale rýchlejšie by to dala 97r. babička. Nehovorím o pozametaní si izby :D To by som za problém vôbec nepovažovala, iba za dôvod prevrátiť oči a zakusnúť sa do jazyka. To nie je proste problém pre psychológa ani psychiatra. Predávala som jeden čas obuv a poviem ti, všetci chlapci od 9 rokov s mamičkami sa snažili vyskúšať si topánku tak, že sa javili byť retardovaní.... a to sa im proste len nechcelo........... tým sa netráp.

@zuzanapjat ahoj,tiež vidím veľa podobného..s terajšim mužom sme spolu 7r.Od začiatku si ho syn veľmi obľúbil (inak by sme s tými chlapmi neboli) a sebakriticky uznávam,že s ním vychádza lepšie ako so mnou..a to som teda ja vo vzťahu kto má naňho aj viac času,aj sa viac stará,atď..čo s tým asi ani nesúvisí-teda strácam sa v tom často,lebo už niekedy ani neviem čo si myslieť,keď už všetko bolo premyslené😀Pritom muž je prísny si myslím dosť,so švagrom ma takisto veľmi dobrý vzťah, ten je ešte raznejsi a decká ich milujú. Problém pre môjho syna predstavujem hlavne ja a povinnosti,ktoré vyžadujem ja(na radu psych.uz radšej nevyzadujem nic)Ak ho požiada muž,atď síce mu to trvá večnosť(z čoho idem do vyvrtky,som ale ticho)no urobí to.Poxiadam ja ani ho nehne.Vyjednavam,davam ultimata,casto ustupim,miesto 10min mu dam 15.Pravidla dohodnute priamo u psych.nedodrziava a na sedení jej klame,že áno. .Preto psychologička aj psychiater riešia vzťah už iba nás dvoch-matka+syn a tie nechute k cinnostiam.Na začiatku terapie sa riešila celá rodina.Dcerka pravda so synom zamávala,síce až bola väčšia,pri narodení cca do 8mes to bolo u nás o.k. Exmanžel si ho od rozvodu ani raz nevzal prespať,lenže to som bola aj rada,keďže ako chlap teda vôbec nie je príklad pre akékoľvek dieťa a donedávna nemal ani ako 43rocny vyriešené bývanie.Syn sa k nemu občas pyta-vtedy ak je na mňa nahnevaný,keď ma deň bez tabletu alebo bez telky..ked sa pohada s kamarátmi..berie to ako útek od reality sa mi zdá. Že unho proste vypne,má neobmedzený tablet,telku do polnoci,pizzu na obed a chipsy na večeru.Spal unho cca 5x za posledný rok aj to na nátlak sociálky.Inak ani jeden ani druhý nejak extra záujem nemaju.Ex nemá žiadne záľuby.Nic.Fakt že nič.Telka a PC.A to sa bojím,že malému lenivcovi to imponuje a chce si to presadiť aj doma...aspoň že tie 2 krúžky ho ešte držia,má to 5min od domu,inak aj to by bol hnily tam dojst

@kubkovamama tvoj syn má problém podľa mňa s tým, že si uvedomuje rozdiel medzi tým aký vzťah má k nemu jeho biologický otec a tým aký vzťah má tvoj manžel ku svojej biologickej dcére... Toto vníma aj môj syn. Inak keď mal môj syn 9 rokov stretával sa so svojim otcom 4x do roka, aj s ex-svokrovcami. Stále prišiel domov s taškou sladkostí a tváril sa ako kôpka sebaľútosti a nešťastia, že on chudák musel prísť domov z prostredia, kde je "pokladík, miláčik, láska" a neviem čo všetko. Za tie roky, stále niečo vyskočí, aj keď biologický otec časom prejavil záujem raz ročne (Vianoce) a posledný rok-dva sa už nevidia ani vtedy, čiže vôbec. Aj keď to vyzerá, že si na to syn zvykol, niekedy má depku alebo nejaký psychický problém a vtedy sa spýta na neho spôsobom, či ho má vôbec rád atď. Od povinností, ktoré by mal robiť, sme ale nepoľavili NIKDY. Sem tam si ich plní pravidelne, sem tam poľaví a stagnuje, ale vždy ho zrovnám do laty. Ak od neho nebudeš nič chcieť, aj tak bude mať depky akurát že potom nečakaj že vôbec niekedy to bude lepšie..... bude ako hnilý zemiak, ako svojho syna nazývam Rumburak vo svojom pelechu, alebo lesný muž. :D Rozdiel je v tom, že tvoj syn máva aj agresívne výbuchy. Môj to skúsil RAZ a dala som po papuli a zfleku mu aj volal manžel a mal s ním rozhovor, tak sa mi prišiel ospravedlniť. Inak za 14 rokov mu netrebalo ani na zadok fľasnúť. Keď synovi poviem, nech si napr. ostrihá nechty, musím mu to povedať 5x a nakoniec trvať na tom, aby to urobil okamžite, pretože on to prekladá, kým na to nezabudne. Nie je stále zrovnaný úplne psychicky, ale až teraz nastupovala skutočná puberta s hormónami ako sa patrí. Každopádne veľa diskutujeme, aby pochopil moje postupy, prečo zvyknem skutočne spraviť cirkus (lebo mu to nestačí povedať normálne) a on to chápe. Za 6 rokov od absolútneho nič nerobenia a čičíkania mojom mamkou si denne každé ráno poprace posteľ, nakŕmi psa, do obchodu ide aj keď sa mu nechce, izbu si pratá výlučne sám (ja len zvyknem vyhádzať veci zo skríň, keď v nich má bordel. Pomôže so synom, vynosí smeti ..... akurát zvykne mu to stagnovať v školskej taške a školských veciach, tak to tiež zvyknem vydrbať na zem. Najprv sme na notebooku odblokovali net len na 2 hodky denne, momentálne pár mesiacov ho nemá povolený vôbec. Tiež vtedy viac číta, kreslí si, ide psa vyvenčiť, prejsť sa atď. Na pomalosť sa fakt vykašli, dôležité je, že ide..... aj keď pomaličky. Ale rieš tu agresivitu....... a za pomoci manžela tvojho, ktorého ako chlapa rešpektuje. Toto by si dovoliť nemal....

@kubkovamama a tiež som mala pocit, že syn má biologického otca na háku, že si zvykol, že z neho nič..... nespomínal ho atď. Ale myslím si, že ak nejaká žiarlivosť je z jeho strany, tak skôr na vzťah môjho manžela k svojmu biologickému synovi - pretože ten vzťah je ukážkový. A tvoj syn si veľmi dobre uvedomuje, že nebyť toho, že sa opýta k nemu sám, tak jeho otec žiaden záujem sám od seba nemá.......

@zuzanapjat prepáč, ale strašne negatívne píšeš o synovi:(po papuli z fleku, vydrbala na zem musí sa cítiť strašne ponížený.samozrejme, že si tie deti uvedomujú, že majú otca, ktorý nejaví záujem a druhé dieťa je doma male, hyckane, ale to neznamená, že oni sú starší a musia počúvať na slovo a byť len okrikovani.Krik a vyhrážky dávajú takú istú spätnú vazbu

@eliska13 môj syn je o dosť vyšší odomňa, vyzerá na 18 a keď vyskočil na mňa zo stoličky, lebo som ho vyrušila pri notebooku s pohľadom vraha, tak áno... dostal po papuli. Ale keď sa ti to nepáči, tak dala som mu po ústočkách. Ak chlapcovi slušne poviem XY krát, aby si udržiaval poriadok v školských veciach /pretože s takým prístupom aký mal to bude mať na strednej sakramentsky ťažké/ a vidím, že jeho veci vyzerajú tak, ako ich nemá ani posledný cigán z osady, tak nebudem si ničiť zdravie a vrieskať, vydrbem ich na zem z tašky, alebo skrine a nechám ho si ich potriediť. Čuduj sa svete, radšej si dáva na to pozor, akoby mal triediť. Matka sa nemá cítiť ponížená, keď na ňu agresívne zo stoličky vyskočí 14 ročné dieťa o 2 hlavy vyššie? Neviem ale ako si prišla na to kričanie a vyhrážky :D no nie..... poviem mu 5x pekne a potom prídem po kolenách za ním že? Keď necíti potrebu na to pekne reagovať.

@eliska13 a mňa musí počúvať i troj-ročný. O tom je totiž výchova. Nevychováva matka deti na to, aby ju nerešpektovali a nepočúvali. Nič, čo by nebolo pre to dieťa do života správne a prospešné predsa od nich ako matky nechceme.

@zuzanapjat máš pravdu len to vyznelo drsne v tom prispevku

Podobne na tom bola moja neter. Pomohlo jej to, že dostala psík a o ktorého sa starala iba ona. A tiež kraniosakralna terapia

@kubkovamama dobry vecer. Mozem vediet ako sa mate? Ake mate skusenosti za tie roky, riesime podobny problem a syn uz zacal brat AD. Ďakujem

Dobrý deň je tu na pokec nejaká mamina ktorej dieťa 15r má depresiu (bipolarnu poruchu)? Ďakujem