Diagnostika PAS: Kedy ste si boli isté s diagnózou?

Ahojte,

obraciam sa na vás s otázkou, kedy ste si boli isté, že Vaše dieťa naozaj potrebuje diagnostiku na PAS, resp. že má PAS.

So synom (10r.) v podstate od jeho 6 rokov riešim diagnostiku PAS, v 7 rokoch sme boli u Mgr. Lázikovej v TT, ktorá PAS vylúčila, psychiatrička však trvala na inej psychologičke a preto nás poslala do ŠCPP v PB a tam nám povedali, že tam mierny stupeň PAS (Asperger) je, ale nemôžeme túto diagnostiku brať ako relevantnú, lebo medzi týmito dvomi vyšetreniami bol príliš krátky časový odstup a syn si veľa vecí z tohto testu pamätal a treba diagnostiku riešiť znova s väčším časovým odstupom. Tie jeho znaky, ktoré tam má napísané akoby vymizli. Medzitým sme dostali diagnózu ADHD (bez potvrdenia u neurológa), lebo syn sa dokáže sústrediť na učenie a v CPP nemal problém ani u špeciálnej pedagogičky, ani u psychologičky a teda neodporúčali nám nikde pokračovať v potvrdení diagnózy. Toto bolo v novembri 2025.
Momentálne však máme v škole problém, že ruší počas vyučovania a ja si všímam, že má problém čítať interakcie s rovesníkmi, má svojich kamarátov, s ktorými si rozumie, ale všetko ide o neurodivergentné deti.

Ešte uvediem, že so synom chodím k psychologičke na terapie EMDR, lebo syn má zmiešanú poruchu emócií a správania, máva záchvaty hnevu. Táto porucha mu žiaľ "vznikla" po odchode jeho otca od nás, resp. aj po tom čo vystrájal jeho otec potom v priebehu rokov. S psychologičkou si myslíme, že to vlastne syn zdedil po ňom. Ona pracuje aj s deťmi PAS a povedala mi, že si nemyslí, že môj syn PAS má, ale samozrejme ona na to nie je odborník, tak je to len jej osobný názor.

Teraz sa snažím dostať k nejakému detskému psychiatrovi, lebo u nás naša psychiatrička má obrovské množstvo pacientov a naozaj jej prístup je veľmi tabuľkový, neverí ani na tú poruchu emócií, EMDR terapiu spochybnila, pričom naozaj táto mu obrovsky pomohla spracovať otca a spravili sme tam veľké pokroky.

V podstate ani neviem, akú radu tu hľadám. Len možno nejaký iný názor rodiča, ktorý si prešiel celým týmto komplikovaným systémom. Mám pocit, že z každej strany počúvam čosi iné, najskôr PAS nemá, potom má, ale nemôžeme to použiť, potom má ADHD, ale netreba tú diagnózu potvrdiť, aby nemal zbytočnú nálepku, ktorej sa nezbaví... Som z toho veľmi zmätená a nešťastná. Najviac ma trápi, že on naozaj nechápe, že nie každé dieťa je jeho kamarát a sú aj zákerné deti, ktoré túto jeho naivitu veľmi využívajú.

Ďakujem, že ste to prečítali až sem. Pekný večer prajem.